Trh s pronájmem zemědělské půdy ve vybraných zemích Evropy

Trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy vo vybraných krajinách Európy

The market with lease of land in selected countries of EU

Marišová Eleonóra

Abstrakt:

Článok sa zameriava na analýzu vývoja trhu s nájmom poľnohospodárskej pôdy a trhu s poľnohospodárskou pôdou v krajinách EU.

Napriek tomu, že sa trh s poľnohospodárskou pôdou v našich podmienkach len formuje, rozmáha sa najmä v lukratívnych oblastiach trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy. Väčšia časť podnikateľov nie je vlastníkom pôdy, ale pôdu prenajíma. Obdobná situácia sa javí i v EU. Zvlášť vysoký podiel pôdy v prenájme bol zaznamenaný v SRN, Francúzsku a Belgicku, kde poľnohospodári obhospodarovali len asi 1/3 vlastnej pôdy a 2/3 si prenajímali.

Abstract:

The paper focuses on analysis of development of the market with lease of agricultural land and the market with agricultural land in countries of EU.

In spite of the fact that the market with land still doesnot exist, the market with lease of land in lucrative regions develops. The vast majority of entrepreneurs do not own the land but lease the land. The similar situation is also in EU. Especially a high rate of leased land is in Germany, France, Belgium where farming on the land relates to one third of the owned land and to two third of leased land.

Klíčová slova:

vlastníctvo, nájom, poľnohospodárska pôda, trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy

Keywords:

ownership, lease, agricultural land, market with lease of agricultural land,

Úvod

Dominantnou základňou v poľnohospodárstve je pôda ako základný výrobný prostriedok v rámci podnikania v poľnohospodárstve. Tento princíp priority pôdy by mala zohľadňovať legislatíva. Vlastnícke a nájomné vzťahy menia ekonomické a právne prostredie, determinujú štruktúrne a procesné zmeny v poľnohospodárskej prvovýrobe.

Medzi perspektívne riešenie súčasného poľnohospodárstva je možné zaradiť trh s poľnohospodárskou pôdou , pričom dôležitú úlohu pri riešení problémov súčasného poľnohospodárstva zohráva aj trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy.

Hlavným dôvodom prijímania nových zákonov v oblasti vlastníctva a užívania pozemkov bola potreba umiestniť pôdu do hodnotových vzťahov, uzákoniť plné práva vlastnícka k pôde a upraviť užívacie vzťahy podľa vôle vlastníka, aby sa sformovali podmienky nakladania s pôdou v podmienkach trhového mechanizmu.

Napriek tomu, že trh s poľnohospodárskou pôdou sa v našich podmienkach len formuje, rozmáha sa najmä v lukratívnych oblastiach trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy. Väčšia časť podnikateľov nie je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ale pôdu prenajíma. Obdobná situácia sa javí aj v Európskej únii.

Cíle a metody:

Ako podklad pre spracovanie problematiky bola použitá metóda analýzy a komparácie užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde na Slovensku a vo vybraných krajinách EÚ.

Ako prvý právny predpis, ktorý sa dotýkal reálneho nájmu poľnohospodárskej pôdy po prestavbe právneho systému v SR, bol zákon o pôde č. 229/91 Zb.

Vzhľadom na potreby, ktoré si vyžiadala súčasná poľnohospodárska prax, sa 1.10.1994 stalo účinným nariadenie vlády č. 208/94 Z.z. Účelom tejto právnej normy je okrem podrobnejšej úpravy obsahu práv a povinnosti riadneho hospodára, stanoviť obsah, ale aj výpovedné dôvody nájomného vzťahu, k pôde, ako aj upraviť dôvody na odpustenie nájomného. Táto právna norma stanovuje náležitosti nájomnej zmluvy za predpokladu, že sa uzatvára na dlhšie obdobie. Nariadenie vlády zároveň zahŕňa úpravu nájomnej zmluvy týkajúcej sa nájmu poľnohospodárskeho podniku, čo sa stáva veľmi aktuálnym z dôvodov súčasnej privatizácie štátnych majetkov.

Pozitívnou črtou právnej úpravy je najmä to, že odstránila právo bezplatného a časovo neobmedzeného užívania pôdy a nahradila ho nájmom, ktorý je odplatným právnym vzťahom a závislým na vôli vlastníka. V praxi sa to prejavuje tým spôsobom, že sa začína vytvárať trh s nájmom pôdy a je možné skonštatovať, že síce očakávaný trh s pôdou ešte reálne neexistuje, avšak o to viac sa rozmáha trh s nájmom, ktorý je vyvolaný zvýšeným záujmom o nájom pôdy, najmä v lukratívnych oblastiach, kde sa rozmáha súkromné podnikanie nielen zo strany našich, ale aj zo strany zahraničných podnikateľov.

V budúcnosti bude vhodné hľadať inšpirácie právnej úpravy nájmu poľnohospodárskej pôdy aj v právnych úpravách iných štátov, kde bol inštitút nájmu využívanej tradične bez akýchkoľvek deformácií postavenia vlastníka pozemkov, a kde rozvinuté regulačné systémy sú zamerané na zaistenie kontinuity využívania pôdy.

Výsledky:

Podobne, ako v štátoch Európskej únie, väčšia časť podnikateľov na Slovensku nie je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ale pôdu prenajíma. Trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy sa rozmáha sa najmä v lukratívnych oblastiach.

V súčasnosti právny inštitút nájmu ako takého, je v slovenskej legislatíve zakotvený v §§ 663 - 723 Občianskeho zákonníka. Právna úprava podrobne upravuje jednak nájomnú zmluvu všeobecne a jednak zakotvuje právnu úpravu v osobitných prípadoch, kde upravuje nájom veci a to hnuteľných, ale aj nehnuteľných, pôdy, podnikateľský nájom. Okrem tejto základnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku stali sa účinné právne normy špeciálne, ktoré bezprostredne súvisia s právnou úpravou nájmu. Ide zákon č. 229/91 Zb., ktorý stanovil zákonný nájom a nakoniec jeden, podľa nášho názoru z najdôležitejších právnych predpisov pre oblasť nájmu poľnohospodárskej pôdy, a to nariadenie vlády č. 208/94 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku.

Sedem miliónov všetkých poľnohospodárskych podnikov v Európskej únii obhospodaruje takmer 129 mil. ha poľnohospodárskej pôdy. Z tejto plochy bolo pri poslednom povrchnom sčítaní roku 1997 zistené, e 76 mil. ha (59 %) je vo vlastníctve poľnohospodárskych podnikov a 53 mil. ha (41 %) v nájme týchto podnikov. Dlhodobo sa presadzuje trend zvyšovania podielu prenajímanej pôdy a znižovanie podielu pôdy obrábanej vlastníkmi. Tento trend sa potvrdil tiež v posledných rokoch. Pri predchádzajúcom sčítaní v roku 1995 bolo vo vlastníctve poľnohospodárskych podnikov 59,4 % a v prenájme 40,6 %.

Vyššie uvedené údaje sa týkajú EÚ ako celku. Pokiaľ ide o celkový trend, presadzuje sa od začiatku 90.rokov vo väčšine členských krajín pokles podielu vlastnej poľnohospodárskej pôdy a zvyšovanie podielu prenajímanej pôdy. Výnimku tvoria Holandsko, Portugalsko, Fínsko a Veľká Británia, kde sa do roku 1995 podiel prenajímanej pôdy znížil a stúpol podiel pôdy vo vlastníctve poľnohospodárskych podnikov.

Vlastnícke vzťahy k pôde obhospodarovanej poľnohospodárskymi podnikmi v EÚ

TABUĽKA 6

Zdroj : Stat.Jahrbuch Ern.u.Landwirtsch.der BRD 1998

Diskuse:

Problematika poľnohospodárskeho nájmu je predmetom osobitnej právnej úpravy vo všetkých krajinách EÚ. Vo všetkých krajinách platia základné pravidlá o voľnosti uzavierania nájomnej zmluvy.

V Nemecku v prípade dlhodobejších nájmov nehnuteľností a v Luxembursku pri nájme podniku sa vyžaduje písomná forma. Obligatórne sa vyžaduje písomná forma nájomnej zmluvy v Belgicku, Holandsku, Francúzsku, Portugalsku , pričom sa niekedy spája s registráciou na orgáne štátnej poľnohospodárskej správy alebo poľnohospodárskej komore. Pri tomto ide o zvýšenú ochranu, resp. o štátnu podporu nájmov založených na vzorových zmluvách vypracovaných útvarmi štátneho poradenstva alebo záujmovou poľnohospodárskou samosprávou.

Podobne ako v právnej úprave SR, i v týchto krajinách sa rozlišujú nájomné zmluvy uzatvorené na dobu určitú alebo neurčitú - v SR sa za krátkodobý nájom považuje nájom do 5 rokov a dlhodobý, resp. nájom pôdy na dobu neurčitú nad 5 rokov. Dĺžka doby nájmu v jednotlivých krajinách sa odlišuje podľa toho, či ide o nájom pozemku alebo hospodárstva, aj štátna podpora sa poskytuje nájomcov podľa dĺžky nájmu (v Portugalsku od 10 do 25 rokov).

Pokiaľ ide o pomer medzi prenajatou a vlastnou pôdou, sú medzi členskými štátmi EÚ značné rozdiely, ako ukazuje tabuľka s údajmi za rok 1995. Podrobné údaje za rok 1997 dosiaľ neboli Eurostatom publikované, predpokladá sa však, že za dva roky nedošlo k podstatným zmenám. Zvlášť vysoký podiel pôdy v prenájme bol zaznamenaný v Nemecku, Francúzsku a Belgicku, kde poľnohospodári obhospodarovali len asi jednu tretinu vlastnej poľnohospodárskej pôdy a dve tretiny si prenajímali. Najmenší podiel prenajatej pôdy bol v Írsku, kde táto pôda predstavovala len niečo málo cez 1/10 celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V Rakúsku, Fínsku a Taliansku si poľnohospodári prenajímali asi jednu pätinu pôdy a štyri pätiny boli ich vlastníctvom. V ostatných krajinách sa podiel prenajatej pôdy pohyboval medzi necelou tretinou a viac než tretinou. Vo Švédsku sa blížil k 1/2 a v Luxembursku si poľnohospodári prenajímali viac než polovicu pôdy, na ktorej hospodárili.

Literatura:

ŠTEFANOVIČ, M.: Pozemkové právo, MANZ Bratislava,1997, 225 s., ISBN 80-85719-12-6

Lorvellec, L.: In: Agrarian Land Law in the Western World. C.A.B. International, 1992. s. 57-71

Brussard, W.: In : Agrarian Land Law in the Western World. C.A.B International 1992, s. 114-133

V EU se zvyšuje podíl pronajímané půdy. VÚEPP. In: SIGI, 2000, č. 4, s.15-16, ISSN 1210-1346

Kontaktná adresa:

JUDr. Eleonóra Marišová

Katedra práva, FEM SPU v Nitre

Tr. A. Hlinku 2

949 74 Nitra

e-mail: marisova@sun.uniag.sk