VYUŽITIE PRÍRODNÝCH ZDROJOV V PROCESE EKONOMICKEJ TRANSFORMÁCIE SLOVENSKÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA

A utilisation of natural resources in the process of economic transformation of Slovak agriculture

Ivan Mojmír Zoborský

Adresa autora:

Prof.Ing.Ivan Mojmír Zoborský, Csc., Katedra ekonomiky FEM, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr.A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

Anotácia:

V práci sa charakterizuje ekonomická transformácia poľnohospodárskej výroby v Slovenskej republike a využitie prírodných zdrojov v tomto procese. Dôraz sa položil predovšetkým na najvýznamnejšie funkcie pôdy ako základného výrobného zdroja, na aktuálnu situáciu vo vývoji poľnohospodárskeho pôdneho fondu, rozsah zúrodňovacích opatrení a ďalších otázok, ktoré bezprostredne súvisia s využitím pôdy a prírodných zdrojov. Pri racionálnom využívaní prírodných zdrojov sa vychádza z princípov trvale udržateľného rozvoja.

Summary:

A study is dealing with economic transformation of agricultural production in Slovak Republic and a utilisation of natural resources during this process. The emphasis was mainly given to most significant soils functions as basic productive source, present situation in development of agricultural soil fund, range of fertilization arrangements and other tasks connected to utilization of soil and natural resources. A rational utilisation of natural resources is based on principles of sustainable growth.

Kľúčové slová:

ekonomická transformácia, prírodné zdroje, poľnohospodárska pôda, vývojové tendencie, Slovenská republika

Key words:

economic transformation, natural resources, agricultural soil, tendencies of development, Slovak Republic

Proces ekonomickej transformácie zahrňuje široký okruh systémových zmien v makro i mikroekonomickej oblasti. Transformáciu poľnohospodárstva môžeme charakterizovať ako proces adaptácie agrárneho sektora na trhové podmienky. V SR do nej spravidla začleňujeme najmä riešenie vlastníckych vzťahov, zmeny vo výrobných a produkčných štruktúrach a v nástrojoch agrárnej politiky, budovanie trhovej infraštruktúry, zavádzanie manažérskych postupov, zvyšovanie konkurencieschopnosti domácich poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch a ďalšie okruhy. Transformácia agrárneho sektoru do foriem zodpovedajúcich trhovému hospodárstvu je nevyhnutnou podmienkou uplatnenia ekonomickej reformy v agropotravinárskom komplexe.

V príspevku načrtneme využitie prírodných zdrojov v procese ekonomickej transformácie slovenského poľnohospodárstva, ktoré vychádza z princípov trvale udržateľného rozvoja.

Jedným zo základných predpokladov racionálneho využívania prírodných zdrojov je zachovanie genetického bohatstva živých organizmov a ich druhovej diverzity v prirodzených a umelých ekosystémoch. Človek svojou činnosťou ochudobňuje genetický fond biologických organizmov. Vytvára zjednodušené ekosystémy, ktoré strácajú prirodzenú schopnosť samoregulácie.

Naša výživa je závislá na niekoľkých druhoch rastlín a zvierat. Zhruba 20 druhov rastlín poskytuje až 90 % z celkového objemu potravín a len 3 (pšenica, kukurica a ryža) viac ako 50 %. Jedlé časti vo viacerých prípadoch výnosnejšie a nutrične cennejšie má však vyše 30000 druhov rastlín, z ktorých ľudstvo v priebehu svojho vývoja potravinovo využíva len približne 7 tisíc. Aj v oblasti živočíšnej potravinovej produkcie je veľmi podobná situácia.

Z prírodných zdrojov v tejto súvislosti vystupuje do popredia poľnohospodárska pôda, ktorá je živým organizmom a plní predovšetkým funkcie prírodné, ale tiež úžitkové. Pôda je zároveň archívom zmien vegetácie a klímy, dejín činnosti ľudí a hospodárenia na pôde.

Niektoré krajiny nevyužívajú všetky plochy plodnej pôdy. Prehľad o celosvetovom využívaní pôdy poukazuje na to, že 1/3 plochy je neproduktívna, druhú tretinu pokrývajú lesy, takmer 1/4 trávne porasty. Kultivovaná pôda zaberá približne len 11 % z celkovej výmery. V európskych krajinách OECD sa obhospodaruje viac ako 1/4 plochy pôdy.

O aktuálnej situácii vo vývoji poľnohospodárskeho pôdneho fondu v Slovenskej republike sa zmierňuje v ďalšej časti príspevku.

K 1.1.1997 je evidovaný stav poľnohospodárskej pôdy 2444445 ha, z toho ornej pôdy 1475567 ha, trvalých trávnych porastov 841714 ha, záhrad 77999 ha, viníc 29061 ha, ovocných sadov 18806 ha a chmelníc 1298 ha. Lesné pozemky mali výmeru 1993366 ha. K 1.1. 1998 sa výmera poľnohospodárskej pôdy znížila o 1017 ha, ornej pôdy o 3870 ha.

Podľa zelenej správy (1997) výmera poľnohospodárskej pôdy a špeciálnych kultúr sa zmenila len nepatrne. V roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 ubudlo 3870 ha ornej pôdy, najmä jej preradením do trvalých trávnych porastov.

Prevažnú väčšinu poľnohospodárskej pôdy obhospodarujú súkromné podnikateľské subjekty na podklade nájmu od Slovenského pozemkového fondu a súkromných vlastníkov. K 30.6.1997 iba 1,9 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovali nesprivatizované štátne majetky. Rastie záujem o užívanie poľnohospodárskej pôdy, v dôsledku čoho sa zvýšila úroveň nájomného za pôdu v najlepších prírodných podmienkach ojedinele až na 3500 Sk za 1 ha ornej pôdy za rok.

V dôsledku vykonaných zmien (premena jednotlivých druhov kultúr v rámci poľnohospodárskeho pôdneho fondu) a prírastku obyvateľstva, v roku 1996 evidujeme na jedného obyvateľa SR 0,4544 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,2743 ha ornej pôdy.

Situácia vo vývoji lesného pôdneho fondu je priaznivejšia. V roku 1996 oproti roku 1995 prírastok porastov predstavuje 1073 ha. K 1.1.1998 sa výmera lesnej pôdy zvýšila v porovnaní s plochou k 1.1.1997 o 1073 ha a predstavovala 1993366 ha.

Pre účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu so zreteľom na nie malé urbanistické zámery na pôde, navrhované v rámci územnoplánovacích dokumentácií na obdobie najbližších 20-tich rokov, je potrebné sledovať najmä kvalitatívne úbytky poľnohospodárskej pôdy ich kvantifikáciou podľa skupín bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). Cieľom takéhoto sledovania je stabilizácia najkvalitnejších pôd Slovenska, ktorých evidujeme v 1. až 4. skupine kódov BPEJ 23 %, čo predstavuje 542700 ha poľnohospodárskej pôdy vo voľnej krajine (za hranicou zastavaných území obcí a miest).

Podľa kvalitatívnej štruktúry úbytkov poľnohospodárskej pôdy sa prejavili výraznejšie v 2. skupine BPEJ (vysokoprodukčné pôdy). V roku 1996 sa však priame úbytky posunuli do menej kvalitných pôd s nižšou hodnotou kódu BPEJ v 6. až 9. skupine (odňatie pre dopravné stavby - diaľničná sieť).

Na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) je v SR vytvorené primerané právne a legislatívne prostredie. Ochrana PPF pred zábermi na nepoľnohospodársku činnosť je riešená zákonom č. 307/1992 Zb. O ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ďalším opatrením je nariadenie vlády o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu č. 152/1996 Z.z. Uplatňovanie týchto opatrení viedlo nielen k zníženiu úbytku pôdy, ale aj prísunu finančných prostriedkov do štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu vo výške viac ako 500 mil.Sk.

Vývoj poľnohospodárskej a lesnej pôdy v SR (v tis.ha)

Tabuľka 1

Bol zavedený monitoravací systém “Pôda”, ktorého prvá etapa sa uskutočnila v rokoch 1992 - 1996. Ochrana pôd pred kontamináciou je riešená príslušnou legislatívou týkajúcou sa ochrany ovzdušia a kontroly emisných zdrojov. V podmienkach zvýšených nárokov na ochranu PPF sa začínajú realizovať i opatrenia na čiastočnú redukciu orných pôd s nízkou úrodnosťou (submarginálne pôdy), hlavne v oblastiach, kde erózny odnos dosahuje hodnoty viac ako 30 ton z hektára za rok. Súčasne sa pripravuje sprísnenie opatrení na zabezpečenie uplatňovania zodpovedajúcej štruktúry osevu a systémov hospodárenia na takto ohrozenej pôde. Zvyšujúca sa produkcia viacerých poľnohospodárskych plodín od roku 1993 svedčí o zlepšujúcom sa využití produkčného potenciálu ornej pôdy.

Z tabuľky 1 vidieť, že napriek rozsiahlej urbanizácii sa celková výmera pôdy za posledných 60 rokov zmenila len veľmi málo. Celkove však možno pozorovať relatívne rovnomerný pokles výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy pri súčasnom náraste lesných plôch. V rokoch 70-tych až 80-tych bol zaznamenaný najvyšší ročný úbytok poľnohospodáskej a ornej pôdy, a to najmä z dôvodov rozsiahlej investičnej výstavby priemyselných objektov, občianskej a bytovej výstavby, ale i zalesňovania - delimitácie poľnohospodárskej pôdy do lesného pôdneho fondu.

K zmierneniu úbytku poľnohospodárskej i ornej pôdy v uvedenom období prispelo najmä neinvestičné zúrodňovanie pôd, ktoré zahrňuje širokú škálu zúrodňovacích opatrení, ako je zúrodňovanie pôd poškodzovaných eróziou, lúk a pasienkov, pôd s extrémnymi fyzikálnymi a mechanickými vlastnosťami, úpravou pôdnej reakcie a živinového režimu pôd, zúrodňovanie neplodných a zdevastovaných pôd, ako aj pozemkové a technické úpravy pôdy (hydromelioračná výstavba, zúrodňovanie orných pôd, trvalých trávnych porastov, pôd pre vinohradníctvo, ovocinárstvo a chmelnice).

Najväčší rozsah zúrodňovacích opatrení , najmä hydromelioračnej výstavby bol v 70. - 80.-tych rokoch. Výrazné zmiernenie úbytku ornej pôdy po roku 1992 nastalo najmä v dôsledku útlmu investičnej výstavby, ale tiež v súvislosti s uplatnením zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a najmä vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

V celoštátnom meradle predstavuje erózia najzávažnejší faktor degradácie pôdy. Vodná erózia ohrozuje 1302 tis.ha (55 %) a veterná erózia 153 tis.ha poľnohospodárskej pôdy. Spolu z celého územia Slovenska sa ročne odplaví 2,8 - 3,0 mil.ton ornice. Z pôdy sa tiež odplavuje značné množstvo živín. V priemere za rok z hektára je to 2,5 kg N, 0,01 kg P a 16 kg K.

Sumárne údaje o eróznej ohrozenosti poľnohospodárskej pôdy podľa systému BPEJ uvádza prehľad v tabuľke 2.

Erózna ohrozenosť pôdy na Slovensku

Tabuľka 2

Jedným z najvážnejších problémov vo vývoji pôdnej úrodnosti na intenzívne obrábaných pôdach je nárast jej nadmerného zhutnenia, ktoré vedie k narušeniu rovnováhy produkčnej a reprodukčnej stránky pôdnych procesov. V posledných rokoch došlo k podstatnému nárastu hmotnosti poľnohospodárskych strojov a dopravných prostriedkov a tým sa výrazne zvýšili merné tlaky mechanizmov na pôdu.

Na Slovensku máme viac ako 3/4 milióna hektárov orných pôd, ktoré trpia nadmerným zhutnením, pritom ide predovšetkým o naše najprodukčnejšie oblasti. Správnymi a účelne realizovanými nakyprovacími opatreniami na nadmerne zhutnených pôdach možno v priemere počítať s 5 - 30 % zvýšením úrod v trvaní 3 - 5 rokov. Okrem toho k tomu treba pripočítať prínosy vyplývajúce zo zlepšenia ekologických funkcií takto upravených pôd, zabezpečenia ich lepšej ochrany pred vodnou eróziou a zvýšenia ich kvality, čo je finančne obtiažne vyjadriteľné. Úpravou fyzikálneho stavu pôd sa zvýši efektívnosť využitia živín o 15 -30 % a vzrastie tiež retenčná kapacita pôd o 30 %.

Náklady na vlastné nakyprovacie opatrenia sa pohybujú od 3500 Sk (pre podrývanie a stredne hlboké kyprenie) do 6500 Sk na hektár (pre hĺbkové melioračné kyprenie). Návratnosť vynaložených prostriedkov, sa podľa Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti, dosiahne za 1 - 3 roky.

Ak chceme racionálne a efektívne využívať a chrániť pôdu musíme mať o nej dostatok informácií. Informačný systém o pôde pozostáva z bázy údajov o všetkých dôležitých vlastnostiach pôd získaných zo 17 tis. pôdoznaleckých sond. Informácie sa týkajú charakteristiky všetkých pôdnych typov a subjektov poľnohospodárskych pôd SR z hľadiska obsahu a kvality humusu, obsahu zrnitostných frakcií, pôdnej reakcie, obsahu uhličitanov, sorbčnej kapacity a i. Bonitačný informačný systém obsahuje bonitačnú banku dát a bázu dát digitalizovaných máp BPEJ. Bázu dát digitalizovaných máp BPEJ tvorí súbor 12 tis. mapových listov. Mapy BPEJ sú spracovateľné výpočtovou technikou, špeciálnymi programami (ARC/INFO), ktoré umožňujú automatizované spájanie a vykresľovanie BPEJ do rôznych účelových kategórií a vytvárať výstupné grafické interpretácie aplikačných máp GIS-u, napr. mapy - pôdnych typov, pôdnych druhov, erodibility pôdy, priemernej ceny pôdy, odvodových skupín pôd (pre účely určenia výšky odvodov za trvalé odňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu), pôdno-ekologickej racionalizácie. Bonitačná banka je operatívnou súčasťou systému dotácií viazaných na pôdu a zdaňovania subjektov užívajúcich pôdu pre poľnohospodársku výrobu.

Určitým nedostatkom je, že dostupné údaje z informačného systému o pôde sa v nedostatočnej miere využívajú pre zefektívnenie reprodukčného procesu poľnohospodárskej výroby.

Použitá literatúra:

1. Bielik, P. a kol.: Agrárna ekonomika. VŠP Nitra, 1995, 239 s.

1. Hronec, O.: Exhaláty - pôda - vegetácia. TOP s.r.o Prešov, 1996, 326 s.

2. Lazarčík, J.: Intenzita poľnohospodárskej výroby v medzinárodném porovnaní. Zborník z MVD´97, SPU Nitra, 1997, s. 141 - 148.

3. Podolák, A., Svatoš, M., Bielik, P., Hron, J., Tvrdoň, J., Okenka, I., Grznár, M.: Ekonomika poľnohospodárstva a európska integrácia. VŠP Nitra a ČZU Praha, 1996, 278 s.

4. Porhajaš, V.: Ekonomika výroby bioproduktov v západoslovenskom regióne. (Kandidátska dizertačná práca). VŠP Nitra, 1994, 84 s.

5. Správa o stave poľnohospodárstva a potravinárstva v SR 1997. MP SR Bratislava, 1997, 165 s.

6. Zoborský, I. M. : Agroekonomika. Tlačiareň KA a BA, s.r.o. Prešov, 1998, 235 s.