Väčšina agrosektora by mala v únii obstáť

Problémy by nemali nastať v produkcii obilia či zeleniny, to však nemožno povedať o bravčovom mäse a hydine

Voľný trh poľnohospodárskych surovín, výrobkov a potravín, bude náročný na konkurencieschopnosť výrobcov, ale na druhej strane im umožní prostredníctvom zvýšenej konkurencie dodávateľov využívať výhodnejšie ceny vstupov a služieb. Poľnohospodári budú však profitovať najmä z dlhodobej cenovej stability, ktorú pre agrosektor udržiava systém únie - až na štyri roky vopred budú poznať výšku dotácií a budú mať istotu, že svoju produkciu predajú za inštitucionálne pevné ceny. Vyplýva to z aktualizovanej analýzy dosahov vstupu Slovenska do EÚ. Na včerajšom zasadnutí pôdohospodárskeho výboru parlamentu ju prezentoval riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejza Blaas.

Štrukturálne fondy, ktoré tiež bude môcť agrosektor využívať, zásadne zmenia podporu investovania do poľnohospodárstva. Každá investícia zladená s práve pripravovaným národným operačným plánom bude mať nárok na podporu únie minimálne do výšky 40 percent investičných nákladov. Samozrejme, agrosektor musí rátať aj s prechodne vyššími nákladmi.

Nemali by sme mať problémy s konkurencieschopnosťou produkcie obilnín, olejnín, cukrovej repy ani zeleniny. Obstáť by mali aj producenti hovädzieho dobytka, mlieka, mliečnych výrobkov a jahňaciny a spracovatelia cereálií. Pozitívny záver však nemožno vysloviť o bravčovom mäse, hydine ani zemiakoch, pri ktorých je u nás pomerne nízka efektívnosť a bez podstatných zmien výrobcovia týchto komodít nebudú po vstupe do EÚ konkurencieschopní, zhrnul Blaas.

Príjmy poľnohospodárov sa zmenia po vstupe hlavne v dôsledku dvoch faktorov: poľnohospodárskych cien, ktoré sa zvýšia v súlade so spoločnou politikou EÚ, a priamych platieb. Odhad výskumného ústavu hovorí o predpokladanom 20-percentnom zvýšení cien v agrosektore - cena potravinárskej pšenice by mala vzrásť o 14 percent, repky o 30 percent, cukrovej repy o 60 percent a mlieka o 40 percent.

Za predpokladu, že slovenský rozpočet bude mať k dispozícii zdroje na schválené dotačné doplnenie priamych transferov z únie, mohla by bezprostredná podpora agrosektoru v roku 2004 dosiahnuť 6,1 miliardy korún, v ďalšom roku to má byť 6,4 a v roku 2006 až 7,2 miliardy korún. Pretože na priame platby v roku 2004 naši výrobcovia ešte nebudú mať nárok, schválila Európska komisia pre Slovensko kompenzačný transfer v sume 63 miliónov eur na vybalansovanie záťaže vyplývajúcej pre národný rozpočet zo vstupu do únie.

Poľnohospodári môžu využiť aj európske fondy na rozvoj vidieka, ktoré môže Slovensko čerpať v rokoch 2004 až 2006 do objemu 107 až 126 miliónov eur. Zo štrukturálnych fondov máme na uvedené obdobie prisľúbenú podporu do sumy 63 miliónov eur v roku 2004 až 105 miliónov eur v roku 2006. Pre oba fondy platí pravidlo spolufinancovania z národného rozpočtu.

Pre celý agrosektor sľubuje prognóza oproti strate 2,2 miliardy korún vykázanej v predchádzajúcich rokoch takmer neuveriteľný priemerný ročný zisk 2,8 miliardy korún, ktorý by mali slovenskí poľnohospodári a potravinári dosiahnuť už v rokoch 2004 až 2006.