TRENDY POTREBY OSIVA ZELENINY SR V KONTEXTE KONCEPČNÝCH ZÁMEROV ZVYŠOVANIA KONZUMU ZELENINY V ČERSTVOM A SPRACOVANOM STAVE

11.02.1999 | Odborné konference

Trends of vegetable seed requirement in Slovakia by context of conception intentions of vegetables consumption increase in fresh and processed state

Ing. Tibor Tóth PhD.

VÚZ Nové Zámky, SR

Abstract

Public health specialists recomend 125 kg.inhabitant-1.year-1 of vegetables in the form of edible portion, but this quantity represents production around 165 kg.inhabitant-1.year-1 of the gross portion. The asked quantity can be reached with 74.9 % probability in the year 2005. Linear and graphic trends have been constructed and probable quantities of mostly grown vegetables were calculated, i. e. white cabbage, carrot, tomato, cucumber, sweet garden pepper, onion, cauliflower, garden pea, etc. In the frame of the Slovak Republic also the available number od registered varieties and hybrids of single vegetable species has been broaneded.

vegetables, production trends, seed requirement

Úvod

V súčasnosti je konzum zeleniny v Slovenskej republike v množstve cca 104 kg-1.obyv-1.rok-1 čo predstavuje tzv. hrubý podiel. Po odstránení nejedlých častí formou kuchynskej úpravy činí jedlý podiel asi 75 kg-1.obyv-1.rok-1. Z tohoto množstva je konzumované približne 54-56 kg v čerstvom, ľahko upravenom stave a asi 21 kg v konzervárensky spracovanom stave. Zdravotníkmi odporúčaná dávka je 125 kg-1.obyv-1.rok-1 zeleniny vo forme jedlého podielu, ale toto množstvo predstavuje výrobu okolo 165 kg-1.obyv -1.rok -1 hrubého podielu.

Koncepčné zámery rozvoja zeleninárstva Slovenskej republiky obsahujú stanovené ciele pre podporu národného programu podpory zdravia slovenskej populácie.

Materiál a metóda

Z dostupných štatistických údajov o ploche, produkcii, a úrodnosti boli zostavené lineárne a graficky upravené trendy a vypočítané pravdepodobné množstvá potreby vybraných najviac pestovaných druhov zeleniny ako kapusta hlávková biela, mrkva, rajčiaky, uhorky, zeleninová paprika, cibuľa, karfiol, hrášok záhradný a iné. V rámci SR rozšíril sa i dostupný počet registrovaných odrôd a hybridov pri jednotlivých druhoch zeleniny.

Výsledky a diskusia

Plocha produkcie zeleniny v roku 1997 za všetky sektory bola 39 920 ha pričom podľa koncepčných dokumentov má byť k osevu 46 910 ha čo vývojovým trendom je možné so 74,9% pravdepodobnosťou dosiahnuť v roku 2005. Požadované množstvo vyprodukovanej zeleniny 877 500 t je možné dosiahnuť produkciami počítanými z rokov 1994 až 1997 tiež v roku 2005. Nie je dobrá situácia pri vyhodnotení trendov úrodnosti zeleniny, pretože požadovaná úrodnosť 18,7 t.ha-1 bude so 49,8% pravdepodobnosťou až v roku 2015.

Celkový počet odrôd a hybridov v produkcii zeleniny bol v roku 1998 až 1 027 pri pestovaných druhoch v SR. Slovenská republika je krajinou importu osív zeleninových odrôd, pretože ich v procese diverzifikácie druhovej i odrodovej nemá dostatok a s parametrami požadovanej úrodnosti. Novošľachtenie slovenského zeleninárstva v predchádzajúcich spoločných republikách (ČSR, ČSSR, a krátko ČSFR) bolo zamerané len na niektoré druhy, hlavne teplomilné a najrozšírenejšie druhy hlavne pre juhozápadné a z časti na juhovýchodné a východné Slovensko.

Najvážnejším je nedostatočná úroveň dosahovania intenzifikácie i pri dostatku registrovaných zahraničných odrôd a hybridov pre podmienky tunajšej produkcie. Vo všeobecnosti ide o technológiu produkcie, o pozberovú úpravu a väzbu na marketing. Prostredie produkcie je vysoko náročné na ručnú prácu a v nekoncentrovanej podobe. V merkantilnej výrobe sa o koncentrácii produkcie, okrem rajčiakov pre konzervárenské spracovanie, cibule a mrkvy pre dlhodobé skladovanie, kapusty pre spracovanie a skladovanie, nedá hovoriť.

Pri rešpektovaní potreby rozvoja zeleninárstva v plochách, produkcii a úrodnosti je priestor pre zvýšenie potreby osiva hlúbovín v budúcich rokoch do roku 2005 asi o 29%, (hlavne karfiol, kapusta, kel), strukovín o 26% (hrášok, fazuľka), koreňovej zeleniny o 22% (mrkva, petržlen koreňový a listový) a listovej zeleniny o 18% (hlavne šalát hlávkový). Cibuľoviny a plodová zelenina majú dostatočný rozvojový trend výroby a tiež druhy zaradené v tzv. ostatných druhoch zeleniny.

Záver

Podľa koncepčných dokumentov má byť, pri spotrebe125 kg-1.obyv-1.rok-1 zeleniny, k osevu 46 910 ha čo vývojovým trendom je možné so 74,9% pravdepodobnosťou dosiahnuť v roku 2005. Požadované množstvo vyprodukovanej zeleniny 877 500 t je možné dosiahnuť produkciami počítanými z rokov 1994 až 1997 tiež v roku 2005. Nie je dobrá situácia pri vyhodnotení trendov úrodnosti zeleniny, pretože požadovaná úrodnosť 18,7 t.ha-1 bude so 49,8% pravdepodobnosťou až v roku 2015. Najvážnejšie problémy sú v intenzifikácii a koncentrácii produkcie a v pozberovej úprave vyrobenej zeleniny.