TRANSFORMÁCIA A STAV RASTLINNEJ VÝROBY NA SLOVENSKU

Transformácia a stav rastlinnej výroby

na Slovensku

Ing. Pavel Zubal, CSc.

Ing. Severín Kubinec, CSc.

VÚRV Piešťany

Ak bolo na tomto mieste pred rokom konštatované, že napriek z hľadiska majetkových vzťahov ukončenej transformácie slovenského poľnohospodárstva, nie je jeho situácia stabilná, je možné toto konštatovanie opakovať aj dnes.

K 31.12.1998 boli na Slovensku ešte 4 nesprivatizované štátne podniky, ďalej bolo evidovaných 834 družstiev s poľnohospodárskou výrobou a 562 obchodných spoločností, z ktorých bolo 465 s. r. o., 90 a. s. a 7 verejných obchodných spoločností. Súkromne hospodáriacich roľníkov bolo 16 909, pričom priemerná výmera ich podniku bola 11,4 ha. Družstvá hospodárili na priemernej výmere 1 583 ha, akciové spoločnosti na výmere 2 113 ha, s. r. o. 1 154 ha a štátne podniky na priemernej výmere 3 546 ha p. p.

Zvyšuje sa počet obchodných spoločností, predovšetkým spoločností s ručením obmedzeným v dôsledku privatizácie štátnych majetkov a poklesu počtu poľnohospodárskych družstiev. Ešte v r. 1998 bolo zaradených do konkurzu 5 Štátnych majetkov, resp. ich častí, ako zostatok z privatizácie, čo bolo v r. 1999 doplnené ďalším ŠM a na jeden bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

Aj keď družstvá si zachovávajú svoju prevahu v podnikaní na pôde, pokračuje pokles ich zastúpenia na obhospodarovanej pôde. Hlavnou príčinou tohto vývoja je zakladanie nových podnikov pri podnikoch v úpadku. Stúpa podiel nečinných družstiev.

Z hľadiska výmery obhospodarovanej pôdy pripadalo na družstvá 53,8 % (1 315 tis. ha p. p.), na obchodné spoločnosti 24,9 % (610 tis. ha), z nich najviac na s. r. o. - 18,7% (457 tis. ha) a na súkromne hospodáriacich roľníkov 7,8 % (192 tis. ha).

Mierne sa znížil medziročný pokles zamestnaných osôb v poľnohospodárstve (o 11,1 tis. pracovníkov), čím sa znížila aj relatívna zamestnanosť z 4,8 na 4,3 pracovníkom pripadajúcich na 100 ha p. p. Pokles zamestnancov bol sprevádzaný znížením podielu žien na 33,2 % z evidovaného počtu. Zatiaľ čo v družstvách počty pracovníkov klesali, v súvislosti s rozvojom s. r. o. dochádzalo v tejto právnej forme k nárastu pracovníkov. Celkovo je evidovaných 105,9 tis. osôb zamestnaných v slovenskom poľnohospodárstve, čo je o 70 % menej ako bolo v r. 1989. Trend nárastu vykazuje hodnota priemernej mesačnej mzdy pracovníka v poľnohospodárstve, ktorá dosiahla 7.888,- Sk.

Výmera poľnohospodárskej pôdy je pomerne stabilná, došlo k poklesu iba o 1 tis. ha, pričom ornej pôdy ubudlo cca 3 tis. ha, ktorá však prešla prevažne do výmery trvalých trávnych porastov. Zastavuje sa tak nárast plôch ohrozených vodnou eróziou, ktoré ale aj tak zasahujú 39 % z výmery o.p. na Slovensku. Opäť sa znížila výmera chmeľníc (o 228 ha) a viníc (o 432 ha).

Z ekonomického hľadiska v r. 1998 sa znížil v porovnaní s r. 1997 počet podnikov hospodáriacich so ziskom na 54,1 % a stratových sa zvýšil na 45,9 %. Objem dotácií poskytnutých v r. 1998 poskytnutých na dotačné tituly sa oproti r. 1997 znížil a dosiahol 8077,6 mil. Sk (spolu s náhradou škôd na RV to bolo 8 401 mil. Sk). Na podporu hospodárenia v horších prírodných podmienkach z toho bolo venovaných 3 063 mil.Sk, na závlahy 120,3 mil. a napr. na ovocné sady, vinohrady a vinice 216 mil. Sk.

K pozitívnemu obradu došlo v obnove poľnohospodárskej mechanizácie. Mierne sa zvýšil nákup nových strojov, predovšetkým traktorov, postrekovačov, zhrnovačov sena atď. Značné rozdiely vo vybavenosti podnikov novými strojmi v rámci regiónov Slovenska sú okrem prírodných podmienok aj výrazom kvality práce manažmentu a celkovej úrovne hospodárenia.

Vo všeobecnosti je rastlinná výroba na Slovensku determinovaná prírodnými možnosťami, čiže produkčným potenciálom prostredia a potrebami spoločnosti, zvýšenými o možnosti exportu. Potenciál prostredia prevyšuje v priemere domácu potrebu ako aj pomerne malé exportné možnosti, čím sa Slovensko dostáva skôr do problémov s nadvýrobou ako s nesebestačnosťou v produkcii základných potravín. Na takmer celej výmere poľnohospodárskej pôdy sa plodiny pestujú polointenzívnym spôsobom, čo sa zvýrazňuje najmä v marginálnych oblastiach.

Z hľadiska vývoja produkcie jednotlivých skupín plodín v poslednom desaťročí pri hustosiatych obilninách (graf č. 1) dochádza k poklesu, na ktorom sa podieľa predovšetkým pokles hektárových úrod, ktorý nedokázali eliminovať ani ich narastajúce plochy. Klesajúci trend hektárových úrod vykazujú všetky druhy hustosiatych obilnín, pričom nárast plôch pri ovsi ho kompenzoval natoľko, že došlo k zvýšeniu produkcie. Pri oz. pšenici zvyšujúce sa plochy produkciu stabilizovali, k čomu však nedošlo pri jar. jačmeni a ani pri raži, kde produkcia mierne poklesla. Pokles produkcie vykazuje aj oz. jačmeň, na čom sa však podieľal pokles plôch viac ako pokles hektárových úrod. V dôsledku poklesu spotreby kŕmnych obilnín však tento pokles produkcie nevytvára problémy.

Pokles produkcie hustosiatych obilnín bol sprevádzaný:

- preferenciou druhov s nízkou ekonomickou náročnosťou pestovateľských technológií

- preferenciou trhovo lukratívnych druhov

- poklesom celkovej úrovne agrotechniky, fyzicky a morálne zastaraným strojovým parkom a nie vždy racionálnym uplatňovaním nových technologických postupov (minimalizácia)

Vzhľadom na 50 - 51 %-né zastúpenie obilnín sa tu najviac prejavilo nedostatočné hnojenie priemyselnými a organickými hnojivami, nedostatočná úroveň ochrany proti škodlivým činiteľom a pod.

Kukurica na zrno (graf č. 2) vykazuje, ako jedna z mála plodín, nárast produkcie, čo je spôsobené viac nárastom hektárových úrod ako nárastom plôch. Podieľal sa na tom tak výrazný pokrok v kvalite genetického materiálu ako aj zosúladenie fyziologických požiadaviek tejto plodiny s priebehom počasia v ostatných 4 rokoch.

Pri olejninách (graf č. 3) došlo k výraznému nárastu produkcie, na ktorom sa podieľali predovšetkým narastajúce plochy dvoch rozhodujúcich olejnín oz. repky a slnečnice, aký nemá v povojnovom čase na území SR obdobu. Úrody mali mierne klesajúci trend. Ďalej je táto skupina charakteristická:

· relatívnou vyrovnanosťou úrod medzi rokmi

· pozitívnym pôsobením narastajúcich plôch repky na pôdnu úrodnosť

· v dôsledku pozitívnej obchodnej politiky spracovateľa - PALMA-TUMYS, a. s., predstavovalo pestovanie repky stabilizujúci faktor v ekonomike pestovateľov

· zvýšeným inflačným tlakom spôsobeným narastajúcou koncentráciou plôch olejnín.

Plochy ostatných olejnín (maku, horčice, sóje a ľanu olejného) neprekračujú spolu 12 tis. ha a majú iba regionálny význam.

Pri strukovinách došlo k poklesu osevných plôch, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom, pri vyrovnaných hektárových úrodách, podieľali na poklese produkcie (graf č. 4). Táto skupina plodín, reprezentovaná predovšetkým hrachom (kŕmnym a jedlým - cca 25 tis. ha) sa vyznačovala:

· minimalizáciou výživy priemyselnými hnojivami so spoliehaním sa na fixáciu vzdušného N a zásoby živín v pôde

· úsporami pri ochrane proti škodlivým činiteľom s často jediným zásahom

· používaním prevažne konvenčných pestovateľských technológií.

Pri viacročných krmovinách poklesla produkcia v sledovanom období takmer o polovicu (graf č. 5), pričom dôvodom bol predovšetkým razantný pokles plôch a čiastočne aj hektárových úrod. Pokles sa zastavil na úrovni približne 11 % z výmery o. p. Táto skupina je ďalej charakteristická:

· značným poklesom plôch najefektívnejších krmovín - lucerny a ďateliny lúčnej (pri nej kleslo zastúpenie pod 1 % z o. p.)

· nárastom plôch ďatelinotrávnych miešaniek a dočasných trávnych porastov, ktoré bez náležitého hnojenia N nemôžu v úrodách konkurovať ďatelinovinám.

Jednoročné krmoviny (graf č. 6), reprezentované silážnou kukuricou, poklesli v produkcii v dôsledku klesajúcich plôch, lebo hektárové úrody nemajú klesajúci trend.

Stupeň intenzity rastlinnej výroby a najmä využívanie produkčného potenciálu plodín v sledovanom období charakterizuje ich porovnanie s úrodami dosahovanými na staniciach ÚKSÚPu v štátnych odrodových skúškach. Ak považujeme túto úrodu za optimálne využitie produkčného potenciálu (100 %) bolo poradie jeho využitia jednotlivými plodinami v praxi nasledovné: sója 60,6 %, oz. pšenica 59,8 %, jar. jačmeň 55,9 %, tritikale 53,0 %, fazuľa 52,4 %, hrach 51,9 %, cukrová repa 50,3 %, slnečnica 48,8 %, raž 48,4 %, repka 45,9 %, ovos 41,8 % a zemiaky 28,1 %.

Klesajúcu tendenciu úrod v štátnych odrodových skúškach (ŠOS), kde možno vylúčiť vplyv agrotechnických nedostatkov a ekonomických problémov praxe, z 11 sledovaných plodín vykázal iba jačmeň. Môže to však byť spôsobené orientáciou nových odrôd viac na kvalitatívne ukazovatele ako na úrodu.

Pri plodinách pestovaných vo výkonnejšom prostredí (cukrová repa, kukurica na zrno, resp. na siláž) sa nedostatky v agrotechnike natoľko neprejavili a zvyšujúca sa výkonnosť biologického materiálu bola relatívne viac využitá. Naopak pri plodinách pestovaných prevažne v menej výkonnom prostredí (raž, ovos) k využitiu produkčného potenciálu nedošlo a aj pri jeho narastajúcich hodnotách sa v praxi úrody znižovali.

Zjednodušene možno rozdiel medzi úrodou v praxi a v ŠOS považovať za zapríčinený nedostatkami v agrotechnike, nech už boli vyvolané nedostatkom prostriedkov na kvalitné vykonanie (alebo vôbec vykonanie) jednotlivých prác, nedostatkom vedomostí a skúseností manažmentu, alebo inými príčinami.

Medzi najzávažnejšie agrotechnické nedostatky patrí:

· nevhodné predplodiny

· nedostatočná predsejbová príprava pôdy

· nekvalitná sejba

· nevhodná orba alebo osivá

· nedostatky vo výžive

· nedostatky v ochrane rastlín

· nedodržanie termínov zberu

· zberové straty.

Semenárske spoločnosti pripravujú pre každú sezónu dostatok osiva v požadovanej odrodovej skladbe. Napr. v r. 1998 uznal ÚKSÚP 118 tis. t osiva obilnín, čo postačovalo na 67 % výmery obilnín. Obmena osiva sa však odhaduje na menej ako 50 %, pričom sa používa nedostatočne upravené osivo, bez pôvodu a často aj bez morenia

Objem spotreby priemyselných hnojív v r. 1998 oproti r. 1997 poklesol a dosiahol úroveň 55,9 kg č.ž. NPK na hektár poľnohosp. pôdy. Z toho najviac pripadalo na N - 38 kg, na P 10 a na K 7 kg.ha-1 p.p. Na ornú pôdy dosahovali dávky živín NPK 90,2 kg.ha -1, z toho N 60,0 kg, P 16,7 a K 13,64 kg.ha-1. Z celkovej výmery o.p. sa nehnojilo 32,8 % a napr. minerálna výživa pri obilninách bola na úrovni 40,9 % normatívnej spotreby. Z agrochemického skúšania slovenských pôd vyplýva, že sa zvyšuje podiel pôd s nízkou zásobou P.

Spotreba chemických ochranných prostriedkov síce v porovnaní s r. 1997 stúpla o 5,2 % , avšak úroveň ochrany proti škodlivým činiteľom, najmä u malých pestovateľov je nízka.

Na nákup osív, sadív, priemyselných hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín boli v r. 1998 boli poskytnuté dotácie vo výške 1,409 mld. Sk.

Rastlinná výrobasa v r. 1998 podieľala na hrubej poľnohospodárskej produkcii, ktorá predstavovala 57 884 mil. Sk 49,2 % , čo bolo takmer o 6 % viac ako v predchádzajúcom období.

V štruktúre rastlinnej výroby v porovnaní s predchádzajúcim obdobím došlo v r. 1998 k výraznejšej zmene. Bola však jednoznačne vyvolaná atypickým počasím na jeseň r. 1997 a preto ju nemožno považovať za systémovú, alebo za trvalejší trend. Pre nadmerné zrážky takmer vo všetkých slovenských regiónoch nebolo možné zasiať ozimné obilniny v agrotechnických termínoch a oproti predpokladu bolo zasiatych asi o 140 tis. ha menej ozimnej pšenice (261 tis. ha). Tento výpadok bol kompenzovaný na jar tohto roku zvýšeným osevom jarnej pšenice (36 tis. ha) a najmä slnečnice (96 tis. ha). Spolu s doteraz rekordnou plochou oz. repky (115 tis. ha) sa v tomto roku zberali olejniny zo 229 tis. ha (15,6 % z o.p.), keď doteraz bola najvyššia plocha olejnín na Slovensku 142 tis. ha (1998). Okrem menšieho zvýšenia plôch jednoročných krmovín (172 tis. ha) a viacročných krmovín (160 tis. ha) sa podstatne zvýšila aj neosiata plocha na 29 tis. ha (2 % z o.p.).

Podľa rezortného dispečingu boli v r. 1999 dosiahnuté nasledujúce hektárové úrody: pšenica 4,04 t.ha-1, jačmeň 3,12, raž 2,43, ovos 2,26, hustosiate obilniny spolu 3,52 t.ha-1, hrach 2,15, repka 2,16, slnečnica 1,38, cukrová repa 39,8, zemiaky 13,66 a kukurica na zrno 5,81 t.ha-1.

Z ozimných plodín je zasiatych približne 340 tis. ha pšenice, 14 tis. ha. jačmeňa, 31 tis. ha raže, 10 tis. ha tritikale a 113 tis. ha repky.