Summit najmä o ekonomickej reforme EÚ

Európski lídri sa dnes zišli sa dvojdňovom summite v španielskej Barcelone, ktorého hlavným cieľom je nadviazať na prvý jarný ekonomicko-sociálny summit v Lisabone pred dvoma rokmi. Európska rada bude medzníkom v histórii rozširovania Európy, pretože na podnet španielskeho premiéra José María Aznara, za rokovací stôl po prvýkrát spoločne zasadnú najvyšší predstavitelia členských krajín Európskej únie a trinástich kandidátskych krajín vrátane Slovenska, zastúpeného premiérom Mikulášom Dzurindom. Témou rokovaní nebude rozširovanie EÚ, ale hospodárske a sociálne reformy iniciované počas lisabonského summitu v marci 2000. Účastníci summitu sa budú zaoberať otázkami plnej zamestnanosti, vzdelávania, jednotného trhu s energiou, liberalizácie dopravy a jednotného finančného trhu, ktoré majú prispieť k vybudovania konkurencieschopnej a dynamickej ekonomiky založenej na sociálnej súdržnosti a vyššej miere zamestnanosti. Počas summitu sa na osobitnom rokovaní stretnú aj ministri zahraničných vecí krajín Vyšehradskej štvorky, ktorí budú rokovať o finančnom rámci pre rozšírenie navrhované Európskou komisiou.

Zámerom Dzurindu je na summite vyjadriť podporu procesu vnútornej reformy EÚ, prezentovať priority slovenskej vlády a deklarovať záujem krajiny získať plnoprávne členstvo v EÚ v roku 2004. Premiér tiež bude informovať o konkrétnych opatreniach pri posilňovaní sociálneho systému na Slovensku, krokoch vlády v oblasti investovania do ľudských zdrojov a zvyšovania úrovne informatizácie celej spoločnosti.

Lídri sa s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhnú ani toľko diskutovanej téme Benešových dekrétov. Za ich zrušenie sa minulý mesiac na pôde Zahraničnopolitického výboru Európskeho parlamentu vyslovil maďarský premiér Viktor Orbán, čo sa stretlo s negatívnym ohlasom na Slovensku a v Českej republike. Predstavitelia kandidátskych krajín sa v Barcelone chystajú presadiť aj svoju požiadavku o zastúpení v Prezídiu Konventu o budúcnosti Európskej únie, ktorý sa zaoberá reformou európskych inštitúcií nevyhnutnou na prijatie nových krajín do únie.

S radikálnym návrhom reformy spôsobu práce únie vystúpi najvyšší predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana, ktorý kritizuje neefektivitu rozhodovacieho procesu v únii a vyzýva na zrušenie rotujúceho predsedníctva. Európska rada už neplní svoju úlohu strategického politického radcu pre nefunkčnosť ministerských rád, hovorí sa v Solanovom návrhu. Summity sú podľa neho často iba samochválou. Zdrojom nerovnováhy a permanentnej diskontinuity EÚ je šesťmesačné rotujúce predsedníctvo. Solana preto navrhuje znížiť počet rokovacích bodov summitov a účastníkov summitov, zrušiť rotujúce predsedníctvo s tým, že úniu by viedlo súčasne niekoľko krajín. Vodcom únie by bol európsky prezident volený lídrami EÚ. Výhodou tejto reformy podľa Solanu je, že si nevyžaduje zmeny v zmluvách o EÚ s výnimkou zrušenia rotujúceho predsedníctva.