Sociálna agenda je citlivou časťou EÚ

Sociálna agenda je v Európskej únií (EÚ) základnou a vzhľadom na súčasnú mieru nezamestnanosti aj veľmi citlivou časťou spoločnej politiky zoskupenia. Počas summitu EÚ v Barcelone sa jej venoval veľký priestor a dosiahli sa aj konkrétne výsledky v podobe Európskej karty zdravotného poistenia a Informačnej webovej stránke o mobilite európskej pracovnej sily.

Európsky sociálny model je založený na dobrom výkone ekonomiky, vysokom stupni sociálnej ochrany, vzdelanosti a sociálnom dialógu. Agenda schválená v Nice tento model rozširuje a posilňuje. Jeho základnými princípmi sú zainteresovanie pracovníkov na zmenách, ktoré sa ich týkajú, skvalitnenie pracovných podmienok a boj proti chudobe. Vzhľadom na starnutie európskej populácie sa kladie dôraz na reformu systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý by mal byť finančne udržateľný a zameraný na objektívne ciele. EÚ tiež podčiarkla dôležitosť prijatej deklarácie o násilí páchanom na ženách.

Počas rokovaní boli dohodnuté kroky zhrnuté do troch širokých oblastí, ktoré si vyžadujú silný impulz, aby mohli splniť svoju kľúčovú úlohu a podporili tak dosiahnutie dlhodobých cieľov EÚ. Zároveň výrazne pomohli oživeniu ekonomiky.

Prvou z nich je aktívna politika zamestnanosti. Plná zamestnanosť je jadrom lisabonskej stratégie a základným cieľom hospodárskej a sociálnej politiky. Preto je nevyhnutné venovať neustálu pozornosť reforme zamestnanosti a politike trhu práce.

Na posilnenie Luxemburskej stratégie zamestnanosti a jej prispôsobenie sa cieľom stanoveným lisabonskou agendou sú zamerané kroky zhrnuté v druhej oblasti. Luxemburský proces spustila EÚ v roku 1997 s cieľom spoločného postupu v oblasti politiky zamestnanosti. Strany sa dohodli na potrebe jeho zjednodušenia bez straty efektivity a zladenia jeho časového rámca s Lisabonským procesom. Inovovaná stratégia by mala zvýšiť možnosti zamestnať sa a zrušiť existujúce bariéry. Zaoberá sa aj odstránením schém skorého odchodu do dôchodku a zvýšením hranice dôchodkového veku do roku 2010 o 5 rokov.

Politika členských štátov by mala systémom daňových a iných výhod motivovať ľudí hľadať si zamestnanie a podporiť prácu žien. Dôležité je zníženie daňového zaťaženia skupín s nízkym príjmom a prijímanie opatrení na vytváranie nových pracovných príležitostí, ktoré by nasledovali po posúdení vývoja miezd, trhu práce a pracovnoprávnych vzťahov.

Tretia oblasť je venovaná rastu zručnosti a mobility pracovnej sily v Európe. Navrhované riešenia spočívajú v uvoľnení prekážok na európskom trhu práce, v zjednodušení uznávania získanej kvalifikácie a možnosti transferu sociálneho zabezpečenia. V budúcnosti by mali byť všetci občania vybavení základnou kvalifikáciou a možnosťou celoživotného vzdelávania.

Občania EÚ radi považujú pätnástku za ekonomickú superveľmoc, zväčšujúci sa náskok USA v oblasti investícií a v informačných technológiách však svedčia o opaku. Preto ich čaká bolestné rozhodnutie vzdať sa súčasného štedrého sociálneho systému v prospech amerického modelu.

Ciele EÚ v oblasti vzdelávania a výskumu:

- vytvorenie ekonomiky a spoločnosti založenej na vedomostiach

- výdavky na vedu a výskum by mali do roku 2010 rásť z 1,9 % na 3 % HDP

- vytvorenie Európskeho priestoru znalostí na podporu high-tech priemyslu