Slovenskí mlynári po rozpade trhu sú v zložitej situácii

Atis Bratislava

Správa o trhu s obilninami a zemiakmi c. 1/1999 zo 12.1.1999

Slovenskí mlynári po rozpade trhu sú v zložitej situácii

Dopestovanie kvalitných obilnín závisí od mnohých faktorov. V cenovej oblasti dochádza k sústavným pohybom v neprospech agropodnikatelského sektora. Roztváranie cenových nožníc medzi odvetviami a konecnými, spotrebitelskými výdavkami zákazníka je stále širšie. Skladovacie a manipulacné náklady zvyšujú jednotlivé položky. Mlynári sa dostávajú do zložitej situácie, lebo väcšina slovenských mlynov bola budovaná pre velký východný trh. Na päty im šliapu dynamickí, ale malí spracovatelia obilnín. Najväcší mlyn v republike je v Košiciach. Výrobné kapacity sú nastavené na zomletie 680 ton potravinárskej pšenice denne.

"Technológie využívame na 75 percent možností. Zakúpili sme dve nové linky, obilné silo riadi pocítac. Vo verejnom sklade môžeme umiestnit naraz 53-tisíc ton obilnín, co postacuje na pol roka. Napriek 28-miliónovej investícii iba v tomto roku sa musíme prehrýzat mnohými úskaliami," priznáva generálny riaditel Mlyn Košice Ing. Štefan Ivan.

Pod problémy sa podpisuje nízka kvalita pšenice, co spôsobuje straty u spracovatelov aj pekárov. Pridávanie rôznych prísad zvyšuje vstupné náklady. "V Košickom kraji je nedostatok prvotriednych obilnín. Obsah lepku okolo 23 percent nezodpovedá parametrom. V obilninách sme na naše kapacity sebestacní iba na 25 percent. Väcšinu teda dovážame z dalších regiónov. Dopravné náklady sú pre nás najväcšou zátažou. Jedna tona takto privezenej pšenice stojí o tristo korún viac ako napríklad na západnom Slovensku. Dalšie spenaženie do polotovaru a hotového výrobku by sme za reálnych možností dokázali zabezpecitexportom. Kedysi tu pracovalo šest mlynov, v súcasnosti je ich šestnást. Mlyny si vybudovali aj prvovýrobcovia a nadbytok ponúkajú v zahranicí. Nevieme cenami konkurovat madarskej pšenici.

Trhy v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine dajú prednost výhodnej pšenici z Madarska, kde je funkcná burza s cenou tritisíc korún za tonu. Na odbyt nejdú otruby. Z ponukovej ceny 2500 - 2800 korún klesli na úroven 1 500 - 1 700 Sk. Ked sme zvažovali, co s tým (ved nie je šanca, že vybité stáda dobytka sa doplnia), rozhodli sme sa pre nákup novej technológie. Našli sme si partnera v chemickom priemysle, ktorý pre svoj výrobný program potrebuje otruby. Zatial zmesi otrúb ponúkame malým odberatelom, dokonca chodíme za starostami obcí. Aj ked tento vedlajší produkt nepatrí medzi hodnotné komodity, ich nízka predajnost znižuje hospodársky efekt," konštatuje generálny riaditel.

HN, 249/98