Rumunskí farmári sa obávajú vstupu do EÚ

Chudobní rumunskí roľníci sa odmietajú vzdať svojich malých kúskov zeme kvôli vstupu do EÚ

Elisaveta Marinová z rumunskej dedinky Poiana farmárči väčšinu svojho života. Je však presvedčená, že reformy potrebné na pozdvihnutie rumunského poľnohospodárstva ukončia jej kariéru a zanechajú ju bez peňazí. Stojac na konci radu bývalých komunistických krajín usilujúcich sa o vstup do Európskej únie (EÚ), Rumunsko naliehavo potrebuje dať do poriadku poľnohospodárstvo, ktoré bolo ponechané svojmu osudu po revolúcii v roku 1989. Toho sa však Elisaveta obáva. EÚ totiž odmieta po vstupe dotovať drobné, často len dvojhektárové políčka. "Ak Európa znamená vzdať sa zeme a prísť o štátnu podporu, nechcem ju," uviedla 57-ročná Marinová, ktorá obrába 1,5 ha zeme.

Desať rokov po začatí reforiem asi 35 % z 23 mil. Rumunov žije z poľnohospodárstva. Rozdrobené polia sú prideľované poľnohospodárskym spoločenstvám, ktorých vlastníctvo pozemkov je často predmetom sporov pre nedostatočnú legislatívu. "Rozdrobenie je hlavný problém," uviedol Ioan Scurteli, vedúci predstaviteľ Asociácie rumunských veľkoobchodníkov s obilím (ANCER). "Nemôžete byť konkurencieschopní, a to odrádza exportérov, pretože nie sú si istí, že obilie spĺňa kvalitatívne normy."

Priemerná veľkosť pozemkov v Rumunsku, z ktorých 85 % je v súkromnom vlastníctve, je iba 2,8 ha. Podobne aj v Poľsku je individuálne farmárčenie neefektívne a neschopné naplniť normy EÚ, čo najskôr povedie k pohlcovaniu podpôr z Bruselu. Rumunská vláda, ktorá v rámci dotácií pokrýva štátne farmy, 6-tisíc súkromných podnikov a milióny jednotlivcov, znížila podporu na 1 % z celkového hospodárskeho výnosu v poslednom desaťročí, aby aspoň takto podporila prechod na trhové hospodárstvo. Hlavné reformy sú stále v nedohľadne.

Marinová, ktorá 30 rokov pracovala socialistickým modelom, kým prišla o štátnu podporu, si pomáha predajom hlávkovej kapusty a zemiakov v Poiane, dedinke vzdialenej 55 km severozápadne od Bukurešti. Na poli jej pomáhal len kôň, ten je však už starý a čoskoro uhynie. Prenajatie traktora na budúcu jar stojí 1,5 mil. lei (48 USD), čo je nad jej možnosti. Aj keď farmári môžu stále požiadať vládu o podporu 41 eur (37 USD) na hektár v roku 2001, ministerstvo poľnohospodárstva navrhlo systém, ktorého cieľom je presadzovať farmárčenie na väčších plochách. Cieľom je, aby malí farmári spájali pozemky alebo vytvárali nové súkromné združenia s cieľom modernizácie a efektívnosti poľnohospodárstva. Farmári sú však rozčarovaní po desaťročí neefektívnych reforiem a chudoby, ktorá v súčasnosti postihuje štyroch z desiatich Rumunov.