Rozdielne názory v EÚ na Benešove dekréty

Výroky maďarského premiéra Viktora Orbána o potrebe zrušenia Benešových dekrétov vyvolali rozdielne reakcie u európskych politikov a ochladili vzťahy medzi krajinami Vyšehradskej štvorky.

"Ak berieme vážne kodanské kritériá Európskej únie a ľudské práva, Česká republika pri zachovaní platnosti Benešových dekrétov nemôže vstúpiť do EÚ. Platí to aj o Slovensku, aj keď sa Bratislava k tejto otázke stavia konštruktívnejšie," povedala včera vo Viedni rakúska vicekancelárka Susanne Riessová-Passerová.

Rakúska poslankyňa Európskeho parlamentu Ursula Stenzelová si myslí, že Slovensko a Česko by mali vydať vyhlásenie, že vstupom do EÚ prestávajú existovať Benešove dekréty. "Myslím, že parlamenty ČR a SR by mali vydať vyhlásenie, že termínom vstupu do EÚ prestávajú tieto dekréty existovať a sú neplatné. Niektoré z nich sú totiž v rozpore s duchom a literou európskych dohôd," vyhlásila Stenzelová, ktorá vyzvala Európsku komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko. Podľa EK sú totiž Benešove dekréty výlučne bilaterálnou vecou, nie sú súčasťou prístupových kritérií a nemajú nič spoločné s prístupovým procesom.

Predseda Zahraničného výboru EP Elmar Brok si pôvodne myslel, že by Benešove dekréty nemali byť súčasťou prístupového procesu, pretože ide o bilaterálnu otázku historického charakteru. "Keď vidím diskusiu, akú to vyvolalo, mali by sme preveriť, akú právnu silu majú dekréty dnes a či majú nejaký kontext v európskej legislatíve. Preto sme požiadali o právne vyhlásenie o ich terajšom význame," dodal.

Opačný názor má spravodajca EP pre SR Jan Marinus Wiersma, ktorý považuje vyhlásenie o potrebe zrušenia Benešových dekrétov za nešťastné. Nesúhlasí ani s názorom, že by sa nimi mala zaoberať skupina nezávislých expertov, ako to navrhujú niektorí europoslanci. "Myslím, že ide o veľmi citlivé veci, históriu Slovenska, Maďarska, Česka. Je nesprávne spájať túto diskusiu s členstvom v EÚ," povedal holandský poslanec. Za mimoriadne nebezpečné považuje využívanie histórie politikmi v predvolebnej kampani. "Musíte sa zbaviť ilúzie, že v histórii je možné všetko napraviť. Slováci by potom mohli začať hovoriť o maďarskej okupácii niekoľko sto rokov predtým," tvrdí Wiersma. Poslanec je proti myšlienke, aby sa Benešovými dekrétmi zaoberala nezávislá komisia expertov. "Zriadenie komisie je otvorenie Pandorinej skrinky, pretože potom budeme mať požiadavky aj z iných strán. Ľudia môžu žiadať prešetrenie toho, čo sa stalo so židmi v Poľsku pred rokom 1945. Takisto mnoho vecí môžeme otvoriť v Nemecku, Holandsku, Taliansku, kdekoľvek. Je to nebezpečné," tvrdí Wiersma.

V reakcii na Orbánove výroky včera český premiér Miloš Zeman povedal, že minimálne vo vnútri V4 by sa nemal premiér jednej krajiny vyjadrovať k legislatíve alebo právnemu poriadku druhej krajiny. "Ja som sa až doteraz odmietal vyjadrovať k maďarskej legislatíve, ktorá napríklad zahŕňa aj veľmi sporný zákon o zahraničných Maďaroch," uviedol Zeman. "Inými slovami, oživovanie ducha minulosti a rozdúchavanie nacionalistických vášní je prejavom politickej impotencie, pretože minulosť nemôžete ovplyvniť. Politici môžu ovplyvniť budúcnosť," zdôraznil český premiér.

Tisk

Další články v kategorii Zemědělství

Agris Online

Agris Online

Agris on-line
Papers in Economics and Informatics


Kalendář


Podporujeme utipa.info