Regulácia geneticky upravených výrobkov

Regulácia výskumu, výroby a distribúcie geneticky modifikovaných výrobkov je zámerom zákona o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov (GMO), ktorý by mal vstúpiť do platnosti od marca budúceho roku. Návrh legislatívnej normy schválila začiatkom novembra vláda SR a v týchto dňoch prebieha vo viacerých fórach diskusia o tom, čo pre podnikateľskú sféru a vedeckovýskumnú základňu prinesie. Zhodnotenie vplyvov genetickej transformácie v rastlinnej a živočíšnej výrobe, ako aj produkcii potravín bolo hlavnou témou vedeckej rozpravy Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied v Nitre. Podľa viacerých účastníkov génové inžinierstvo by sa mohlo stať jedným z najvýznamnejších prvkov v boji proti hladu vo svete, ale aj pri ochrane ekosystémov a biodiverzity. Dôležité je aj najnovšie zistenie, že pri precíznej kontrole a použití vhodných technológií môžu byť geneticky modifikované potraviny dokonca bezpečnejšie ako produkty vyrobené konvenčnými metódami. V súčasnosti produkované GMO sú orientované hlavne na zvýšenú odolnosť proti niektorým škodcom a chorobám. Týka sa to hlavne sóje, kukurice, bavlníka a repky olejnej, pričom k najväčším výrobcom patria USA, Kanada, Brazília, Čína a Argentína. Pestovateľské plochy v Európe, vrátane SR, sú zatiaľ minimálne, avšak zásadný obrat by mali priniesť nedávno schválené smernice Európskej komisie. Aj slovenský zákon rešpektuje tieto trendy a okrem iného bude znamenať presne vymedzenú reguláciu dovozu a vývozu GMO na slovenský trh a do zahraničia. Podľa účastníkov vedeckej rozpravy transgénne organizmy prinesú významné rozšírenie tradičných šľachtiteľských metód a postupov v poľnohospodárstve, ale dotknú sa aj výrobnej praxe v potravinárstve, produkcii krmovín, vo farmaceutickom priemysle a v ďalších odvetviach.

V prípade geneticky modifikovaných potravín niektorí vedci varujú pred hrozbou zvýšenia počtu alergií, pretože geneticky modifikované potraviny obsahujú kvalitatívne nové bielkoviny, ktoré nikdy neboli súčasťou ľudskej potravy. Lekári varujú pred rizikom prenosu rezistencie proti antibiotikám na patogénne mikroorganizmy, čím by sa antibiotiká mohli stať neúčinné pri liečbe mnohých chorôb. Ekológovia zasa upozorňujú na reálnu hrozbu rozvrátenia dnes jestvujúcich prírodných ekosystémov. Väčšina občanov Slovenska by dala prednosť prirodzeným potravinám pred geneticky modifikovanými. Vyplynulo to zo septembrového prieskumu verejnej mienky agentúry Focus. Geneticky upravované potraviny nechce konzumovať 88 % opýtaných. S názorom, že tieto potraviny majú byť označované, aby mal spotrebiteľ možnosť voľby, súhlasilo 92 % respondentov. Rozdiel medzi geneticky modifikovanými a prirodzenými potravinami nevideli 4 % opýtaných a 2 % skôr alebo úplne nesúhlasili s tým, aby tieto potraviny mali svoje označenie. Viac ako polovica respondentov sa vyslovila za to, aby sa pestovanie geneticky modifikovaných potravín zakázalo. Okolo 20 % opýtaných sa vôbec nevedelo k téme pestovania týchto potravín vyjadriť. Časť obyvateľstva s vyšším vzdelaním disponujúca určitými informáciami o týchto otázkach, dala prednosť prirodzeným potravinám. V tejto skupine boli zastúpené prevažne ženy.