PERSPEKTÍVY PESTOVANIA LIEČIVÝCH RASTLÍN NA SLOVENSKU

PerspeCtives of curative plant cultivation in Slovakia

Viktor Porhajaš

Adresa autora:

Ing.Viktor Porhajaš, Csc., Katedra ekonomiky, Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr.A.Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovenská republika

Anotácia:

Príspevok sa zaoberá hodnotením súšasného stavu v pestovaní liečivých rastlín v období rokov pred a po transformácii hospodárstva. Dôraz sa kládol na príčiny poklesu exportu a možnosti finalizácie liečivých rastlín pestovateľmi na základe analýzy exportu a finalizácie doporučujeme zmeniť stratégiu pestovania liečivých rastlín.

Summary:

Contribution is following by evaluation of present state in cultivation of curatives plants in the puriod of the years before and after transformation of economics. Emphasis was layed down by causes of export decline and ability of curalives plants finalisation by cultivators. On the basis of export and finalisation analysis we offered to change strategy of curatives plant cultivation.

Kľúčové slová:

liečivé rastliny, export, náklady, zisk, kalkulácia, investícia, produkcia.

Key words:

curative plant, export, costs, profit, calculation investment, production.

Pestovanie liečivých rastlín veľkovýrobnou technológiou možno považovať za najmladšie odvetvie rastlinnej výroby na Slovensku. Koncom sedemdesiatych rokov bol vypracovaný návrh perspektívneho pestovania liečivých rastlín veľkovýrobnou technológiou. Táto technológia zohľadňuje rajonizáciu a komplexnú výrobu od semena po polotovar alebo finálny produkt, tým sa malo zefektívniť pestovanie liečivých rastlín. V súčasnom obdodí sortiment pestovaných liečivých rastlín nepresahuje u nás 30 druhov, z toho iba 15 druhov má vypracovanú agrotechniku a ekonomiku pestovania. Pritom približne 80 - 100 druhov sa získava zberom z prirodzených porastov.

Pestovanie liečivých rastlín má na trhu významné úlohy a to: zabezpečenie dostatočného množstva surovín pre domáci farmaceutický a potravinársky priemysel, možnosti stabilizácie a zvyšovania exportu, vytváranie pracovných miest z dôvodu vysokého podielu ručnej práce.

Vlastná práca

Cieľom príspevku je zhodnotenie súčasného stavu pestovania liečivých rastlín na Slovensku a perspektívne možnosti ich zaradenia do osevných postupov a ich možnosti finalizácie prvovýrobou. Liečivé rastliny sa v súčasnom období pestujú iba na 400 - 600 ha-1 v rámci veľkovýrobných podmienok. Uvedené plochy sú v prevažnej väčšine rozmiestnené v podhorských a horských výrobných oblastiach. Medzi najrozšírenejšie pestované liečivé rastliny patria: rumanček pravý, ruman rímsky, mäta prieporná, repík lekársky, medovka lekárska, divozel veľkokvetý a iné. V súčasnom období sa začínajú rozširovať menej známe liečivé rastliny ako napríklad leuzea šuštivá, echinacea purpurea, a stévia cukrová, ktorá môže výrazne zmeniť spotrebu rafinovaného cukru, ktorý je súčasťou viacerých výrobkov potravinárskeho priemyslu.

Na Slovensku v rokoch 1970 až 1985 sa vykupovalo ročne 13000 ton liečivých rastlín v súčasnom období to predstavuje iba polovicu. Vyplývalo to z politickej a hospodárskej situácie v bývalej republike. Viac ako polovica vykúpených rastlín sa použila na domácom trhu. V minulosti sme exportovali cca 4000 ton drog do krajín západnej Európy.

Medzi najvýznamnejších zahraničných exportérov liečivých rastlín na svetovom trhu patria balkánske štáty a tiež na tomto obchode sa podieľajú štáty strednej a východnej Európy. Exportné ceny jednotlivých štátov sú závislé od kvality a kvantity. Pri finalizácii liečivých rastlín a prípravkov má tradične najväčší podiel Nemecko, ktoré sa ročne podiela na obchode v Európe 4,5 miliárdami mariek.

Na druhom mieste je Francúzsko, ktoré dosahuje objem obchodu vo finančnom vyjadrení 2,5 miliard mariek, ale import tohto štátu ročne predstavuje približne 25 - tisíc ton herbálnych drog. Na základe týchto poznatkov by sa mal zmeniť pohľad na pestovanie a finalizáciu rastlinných drog u nás.

Nosnou exportnou plodinou bol u nás rumanček pravý, ktorý sa vyvážal v množstve od 90 do 200 t ročne, ďalej nasledoval repík lekársky 30 ton, ľubovník 15 ton, lipa 10 ton a iné. Pokles vývozu a výroby bol u nás po roku 1989 poznačený transformáciou poľnohospodárskej výroby ako i transformáciou spracovateľskej sféry. Negatívne sa pokles transformácie dotkol veľkopestovateľov liečivých rastlín tým, že nakúpené ceny nerešpektovali výšku nákladov na výrobu liečivých rastlín. Pri nákupe drog bolo zaznamenané zvýšenie nákupných cien všetkých druhov liečivých rastlín (napr.v roku 1992 nákupná cena predstavovala pri rumančeku pravom 85 Sk, ale už v roku 1998 to bolo vo výške 130 Sk na kilogram.

Pri ekonomickom hodnotení jednotlivých druhov liečivých rastlín bol zaznamenaný pozitívny vývoj v oblasti dosahovania zisku pri ich pestovaní.

Ak chceme hovoriť o ekonomickej efektívnosti pestovania rastlinných drog musíme poznať všetky základné pestovateľské požiadavky na danú rastlinu. Ďalšie potrebné informácie získame v priebehu pestovania. Pri zakladaní trvanlivých porastov (napr. leuzea šuštivá) je farmaceuticky využiteľný hlavne koreň, ktorý je vhodný zberať v 3. roku. Z tohoto dôvodu je potrebné sledovať počas troch rokov náklady na výrobu tejto drogy. Náklady na založenie a prevádzku predstavovali 80 tisíc Sk ročný zisk z nadzemnej časti predstavuje 8 až 10 tisíc Sk. Každé 3 roky budeme pri tejto droge realizovať podzemnú časť. Pri úrode 1350 kg dosiahneme zsk vo výške 60 - 70 tisíc Sk vrátane nadzemnej časti.

Pri pestovaní liečivých rastlín na kvetnú a vňaťovú časť poľnohospodárske subjekty majú všetky práce spojené so zberom mechanizované. Najvýznamnejšie postavenie vo veľkovýrobe majú rumanček pravý a mäta prieporná. Pri rumančeku pravom zberáme kvet, ktorý je schopný dosahovať 2,5 - 10 t.ha-1 v zelenom stave pri pomere vysýchania 4 - 6:1. Správnou organizáciou porastu je možné dosiahnuť minimálne 2 až 6 zberov v niektorých prípadoch je možné dosiahnuť 10 zberov, pritom výška jedného zberu je od 100 do 1000 kg. Ak budeme predpokladať, že úroda sa bude pohybovať na úrovni 2,5 - 3 t v čerstvom stave dosiahneme z hektára tržby vo výške 54 - 65 tisíc Sk pri nákupnej cene 130 Sk za kilogram. Vlastné náklady na jeden hektár sa pohybujú od 3O do 35 tisíc Sk.

Pri pestovaní mäty priepornej sa dosahovala úroda suchej hmoty vo výške 20 - 25 ton z hektára a realizačná cena bola vo výške 28 Sk za kilogram. Náklady sa pohybovali v rozmedzí od 27 do 30 tisíc na hektár.

Poľnohospodárske subjekty vo svojich dlhodobých podnikateľských zámeroch uvažujú o finalizácii liečivých rastlín. Aby mohol podnik realizovať tieto zámery musí mať vytvorené podmienky v oblasti dostatočného množstva suroviny najmä zo svojich zdrojov (doporučená výmera 20 - 30 ha minimálne 4 až 5 druhov rastlín). Najdôležitejšou podmienkou je zabezpečenie finančných zdrojov vlastných alebo cudzích. Na nákup baliaceho zariadenia je potrebné 3,0 mil Sk, ktorý balí porciovaný čaj do nálevových sáčkov. Sáčky sú o hmotnosti 1,5 až 2,5 g, ktoré sú balené po 20 ks do papierového obalu.

Výkon stroja za pracovnú smenu je 2400 balíčkov čaju. Návratnosť investície je možná pri využití stroja v dvojsmennej prevádzke za necelé 3 roky.

K uvedeným záverom som prišiel pomocou kalkulácie na jeden porcovaný čaj.

Kalkulácia na porcIovaný čaj

Riešenie finalizácie a rozširovanie pestovateľských plôch liečivých rastlín si vyžaduje pozornosť jednak zo strany producentov a Ministerstva pôdohospodrástva.

Záver

Pri hodnotení perspektív v pestovaní liečivých rastlín môžeme konštatovať, že v súčasnom období sa tieto plodiny pestujú iba na 400 až 600 ha. Veľkovýrobné formy pestovania sú vypracované pre 30 druhov rastlín.

Výrazne poklesla produkcia a vývoz liečivých rastlín oproti roku 1989. Pokles bol spôsobený nárastom nákladov a stagnáciou nákupných cien.

Podniky v budúcom období by mali, pestovať len liečivé rastliny, ktorých zber je plne mechanizovaný (napr. rumanček pravý, mäta prieporná a iné). Tieto uvedené druhy dosahujú stabilné úrody a zisky. Lepšie zhodnotenie liečivých rastlín je pomocou finalizácie produkcie a následného exportu.

Použitá literatúra:

1. Bielik, P.: Agrárna ekonomika. Nitra 1995.

1. Gromová, Z.: Pestovanie špeciálnych plodín. Nitra 1993.

2. Gurčík, Ľ.: Analýza výroby liečivých rastlín a ich perspektívny rozvoj. Zborník z odborného semirára. Banská Bystrica 1996.

3. Podolák, A., Svatoš, M, Bielik, P., Hron, J., Tvrdoň, J., Okenka, I., Grznár, M.: Ekonomika poľnohospodárstva európska integrácia. Nitra 1996 - Praha.

4. Zoborský, I. M.: Ekonomika rastlinnej výroby a agrárne služby. Nitra 1995.