MATICA ANALÝZY POLITIKY A JEJ VYUŽITIE PRI HODNOTENÍ EFEKTOV POLITÍK

Policy analysis matrix and assessment of policy tools impact

Ľubica Bartová

Adresa autora:

Katedra štatistiky a operačného výskumu, FEM, SPU Nitra; e-mail:bartova@uniag.sk

Anotácia:

Matica analýzy politiky (PAM) umožňuje merať kumulatívny efekt nástrojov komoditne- špecifickej a makroekonomickej politiky na ekonomiku na jednotlivých úrovniach komoditného systému.

Na príklade repky olejnej a cukrovej repy demonštrujeme možnosti využitia PAM pri hodnotení konkurencieschopnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku.

Summary:

Policy analysis matrix (PAM) allows to quantify cumulative effect of commodity specific and macroeconomic policies on the economics of commodity system.

Possibilities of application of PAM of repeseed and sugar beet are presented in this paper for assessment of competitiveness at the farm level.

Kľúčové slová:

matica analýzy politiky, indikátory konkurencieschopnosti, repka olejná, cukrová repa, poľnohospodársky podnik

Keywords:

Policy analysis matrix, coefficients of competitiveness, rape seed, sugar beet, farm level

Úvod

Rastúce napätie vo svetovom poľnohospodárskom obchode a následný proces rokovaní smerujúcich k reformám poľnohospodárskych politík zdôrazňujú význam a potrebu konkurencieschopnosti výrobcov. V podmienkach postupnej liberalizácie svetového obchodu budú vystavení tlaku svetových cien a využitie relatívnych komparatívnych výhod im umožní presadiť sa so svojou produkciou doma i v zahraničí.

Podpora racionalizačných a reštrukturalizačných procesov, ktoré napomôžu rastu výkonnosti a konkurencieschopnosti agropotravinárskeho sektora, patrí k prioritám agrárnej politiky SR v období pred vstupom Slovenska do EÚ definovaným v Správe o vývoji poľnohospodárstva v SR (1999).

Politiky sú výsledkom negociácií medzi záujmovými skupinami vo vláde a mimo nej. Kvantitatívne štúdie hodnotenia ich efektov poskytujú informácie a zvyšujú pravdepodobnosť dobrého politického rozhodnutia. Jedným z nástrojov kvantifikácie efektov je aj matica analýzy politiky.

Konštrukcia PAM

Výpočet PAM komponentov vyžaduje údaje o výstupe produkcie, vstupoch vyjadrených v množstevných jednotkách a ich cenové vyjadrenie.

Jeden zo spôsobov merania efektov zmien politiky je ich meranie v aktuálnych cenách pred a po zmene. Aktuálne (trhové) ceny ktoré dostávajú, alebo platia výrobcovia a spotrebitelia sú označované ako súkromné ceny. Ceny spoločenských príležitostných nákladov (opportunity costs) sú označované ako tieňové, alebo ekonomické ceny.

Po zostavení "rozpočtovej tabuľky", ktorá predstavuje prvý krok zostrojenia matice sa realizuje výpočet v tzv. rozkladacej tabuľke vstupov, kde sa špecifikuje podiel obchodovateľných vstupov, domácich zdrojov a transferov na jednotlivých nákladoch v trhových aj spoločenských cenách. V treťom kroku sa zostavuje "systémový rozpočet", v ktorom sa uvádzajú náklady spojené s obchodovateľnými a domácimi vstupmi v trhových aj spoločenských cenách. Potom je možné zostaviť maticu analýzy politiky danej komodity na sledovanej úrovni komoditného systému (Monke - Pearson,1995).

Pri kvantifikácii efektov politík s využitím matice analýzy politiky sme sa zamerali na efekty konkurencieschopnosti produkcie repky olejnej a cukrovej repy na podnikovej úrovni. Výpočty sme realizovali v tabuľkovom procesore Excel Windows z údajov anonymného podniku za relatívne stabilný rok 1997. Predpoklady pre jednotlivé varianty (0-6) výpočtov pre repku olejnú sú uvedené v tab. č. 1.

Tab. 1 Východiská variantov repky olejnej

OER - oficiálny výmenný kurz; SER - tieňový výmenný kurz

Obdobne sme definovali podmienky variantov cukrovej repy (0-7). Variant 0, 1, 4 a 5 predpokladajú OER=SER=34. Vo variantoch 2 a 6 je OER<SER=40 a vo variantoch 3 a 7 OER>SER=30. V prvých 4 variantoch uvažujeme s technickým konverzným faktorom cukrová repa-cukor = 11, vo variantoch 5-7 s faktorom = 18. Pre varianty 4-7 bola paritná cena odvodená z nízkej svetovej ceny bieleho cukru (230 USD na t).

Pre každý variant boli vypočítané indikátory relatívnych komparatívnych výhod: koeficienty DRC, CC, IVA a NEB. Indikátory definujeme pomocou komponentov PAM (Bartová, 1998, 1999)

DRC - koeficient nákladov domácich zdrojov (domestic resource cost)

DRC = G/(E-F)

CC - koeficient konkurencieschopnosti (competitiveness coefficient)

CC=(E-F)/G

IVA- medzinárodná pridaná hodnota (international value added)

IVA=(E-F)/SER

NEB - čistý ekonomický prínos (net economic benefit)

NEB=E-F-G

Výsledky a diskusia

V bázickom variante a variantoch 1 a 4 repky olejnej (Tab. 2) sme sledovali deformácie v podmienkach rovnovážneho výmenného kurzu OER=SER=34. Variant 1 uvažoval s paritnou cenou importu nižšou než bola spoločenská cena. V bázickom variante a variante 3 počítame s paritnou cenou exportu a značným poklesom svetovej ceny. Práve tento faktor pôsobil na klesanie komparatívnych výhod vo variantoch 0-1-4 (DRC = 0.48; 0.7; 0.9), ale aj čistého ekonomického prínosu NEB a medzinárodnej pridanej hodnoty IVA.

Tab.2 Indikátory komparatívnych výhod - repka olejná, Podnik 1

V podmienkach nadhodnotenej meny (variant 2 a 5) sú komparatívne výhody mierne vyššie, vo variante 3,6 (podhodnotená mena) sú relatívne komparatívne výhody nižšie v porovnaní s variantom nezohľadňujúcim tieňový výmenný kurz. Zvlášť nepriaznivé sú výsledky variantu 6, teda za predpokladu nezmenených technických a technologických podmienok, pri nízkej svetovej cene repky a podhodnotenom kurze Sk, výroba repky stratila relatívne komparatívne výhody (DRC=1).

Koeficient DRC cukrovej repy (Tab. 3) indikuje v bázickom riešení komparatívne výhody produkcie cukrovej repy (DRC=0.55). V podmienkach podhodnoteného kurzu (variant 3, 7) sú komparatívne výhody pestovania cukrovej repy nižšie. Vo variante 4 v podmienkach rovnovážneho výmenného kurzu OER=SER=34 zaznamenávame výraznú stratu relatívnych komparatívnych výhod vplyvom nižšej svetovej ceny cukrovej repy (DRC = - 3.22) a predovšetkým v dôsledku nízkeho konverzného faktora cukrová repa - cukor (11%).

Ak by nedošlo k postupnej adaptácii výrobného procesu, podnik by nemal túto plodinu pestovať. Produkcia cukrovej repy by pre spoločnosť generovala na hektár

Tab..3 Indikátory komparatívnych výhod - cukrová repa, Podnik 1

čistú ekonomickú stratu NEB (9084 Sk) a stratu medzinárodnej pridanej hodnoty IVA (-63,3 USD).

Z porovnania indikátora relatívnych komparatívnych výhod DRC repky olejnej a cukrovej repy v podniku 1 (obr. 1) vyplývajú vyššie komparatívne výhody pestovania repky olejnej len v bázickom riešení. Situácia sa v ďalších variantoch mení, keď vyššie relatívne komparatívne výhody má cukrová repa (v podmienkach definovaných pre jednotlivé varianty).

Kumulatívne pôsobenie nástrojov makro a komoditnej politiky a existencia exogénnych a endogénnych deformácií v sledovanom roku vplývali v podniku na zníženie zisku v súkromných cenách pri výrobe cukrovej repy i semena repky olejnej a to aj napriek využívaniu dotácií na obchodovateľné vstupy.

U oboch komodít sme pozorovali relatívne komparatívne výhody, vyššie však cukrovej repy (obr. 1). V prvých 3 variantoch to môže byť aj dôsledok pôsobenia favorizujúcich nástrojov politiky, vo variantoch 5-7 vplyvom zvýšenia konverzného faktora, ktorý je spojený s novými technológiami a ďalšími faktormi vplývajúcimi na kvalitu. U repky olejnej sme so zmenou technológie vo variantoch 4-6 neuvažovali, čo viedlo k strate komparatívnych výhod vo variante 6.

Ak sa zvýši technický konverzný faktor u cukrovej repy, výroba cukrovej repy v prvom podniku nestratí relatívne komparatívne výhody ani v prípade poklesu cien. Výroba cukrovej repy má v porovnaní s produkciou repky v tomto podniku vyššie relatívne komparatívne výhody.

Záver

S využitím indikátorov konkurencieschopnosti pestovania plodín na podnikovej úrovni je možné identifikovať aktivity vedúce k efektívnemu využitiu zdrojov. Komparatívne výhody sú konceptom dynamickým ale ich udržanie je možné dosiahnuť pôsobením nástrojov politiky a zmenou technológií. Statický charakter PAM a vyjadrených indikátorov je možné zmierniť variantnými výpočtami.

Medzi najdôležitejšie možnosti využitia PAM na podnikovej úrovni patrí hodnotenie vplyvu investičnej politiky na ekonomickú efektívnosť a komparatívne výhody; hodnotenie efektov výskumu a zmien technológií a hodnotenie dopadu nástrojov politiky na konkurencieschopnosť a zisk na úrovni firmy.

Literatúra:

BARTOVÁ, Ľ.: Matica analýzy politiky - komoditná štúdia. Vedecká konferencia Agrární perspektivy VII. 17.-18.9.1998, In: Zborník prác z vedeckej konferencie Agrární perspektivy, Praha: ČZU, s.689-692

BARTOVÁ, Ľ.: Kvantitatívne hodnotenie dopadov nástrojov politík v agropotravinárskom sektore (efekty ochrany, podpory a konkurencieschopnosť). Habilitačná práca. Nitra, 1999. 110 str.

MONKE, E. A. - PEARSON, S.R.: The Policy Analysis Matrix for Agricultural Development. Ithaca: Cornell University Press, 1995, 279 s. ISBN 0701495512

Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike. Bratislava: MP SR, január 1999

TSAKOK, I.: Agricultural Price Policy. Ithaca: Cornell University Press, 1990, 305 s. ISBN0801495962