Kvalita cukrovej repy vo vzťahu k odrode a hnojeniu

Quality of sugar beet in relation to variety and fertilising

V. Pačuta, I. Černý, M. Karabínová, J. Oršulová

Katedra rastlinnej výroby, Slovenská polnohospodárska univerzita v Nitre

Summary: A field trial was carried out in a warm and temperate arid maize-growing region. The effect of two varieties Zenith (Strube - Dieckmann, normal type), Monriz (Selekt a. s. VŠÚ Bučany, tolerant against rizomania) and three variants of fertilising: V1 - NPK (control), V2 - NPK + humate K (Humix plus), V3 - NPK + Farohyd on the digestion, refined sugar and alkali contributors (S K + Na) of sugar beet has been studied. The NPK rate was calculated on the basis of agrochemical analyses of soil as affected on the root yield 40 t per hectare. Humix plus is a liquid fertiliser on the base of bioactive components. Farohyd is organic liquid fertiliser containing mineral components. The treatment of sugar beet was done in the stage of 11th leaves. The better results in all parameters received Zenith cultivar (digestion +1,06 %, refined sugar +1,38 %, K + Na -0,77 mmol.100g-1. The foliar application of humate did not affect all parameters comparing to control variant. Farohyd negatively affected digestion -0,71 %, refined sugar -0,86 % and K + Na +0,63 mmol.100g-1comparing to control variant.

Key words: sugar beet, varieties, fertilising, root yield, digestion, refined sugar, alkali contributors (K+Na), humate K, Farohyd.

V súvislosti s výživou cukrovej repy sa venuje značná pozornosť aj tekutým hnojivám vyrobeným na báze bioaktívnych prírodných látok, resp. preparátov typu stimulátorov rastu (Pačuta et al., 1999; Pačuta, Peťková, 1999; Šoltysová, 1998; Zahradníček et al. 1999; Pulkrábek et al., 1999). Aplikované humáty zlepšujú výživu rastlín na úrovni iónových a molekulárnych procesov s výsledným pozitívnym efektom na úrodu a kvalitu produkcie. V tejto súvislosti však treba uviesť, že tieto hnojivá, resp. stimulátory rastu nepôsobia na cukrovú repu izolovane ale v interakcii s ďalšími pestovateľskými faktormi (Pulkrábek, Zahradníček, 1998).

V našom príspevku sme sledovali okrem vplyvu biologického materiálu aj vplyv humátu draselného a Farohydu - tekutého hnojiva organického pôvodu obohateného o anorganické zložky, (získava sa z proteinových zbytkov kožiarenského a mäsiarského priemyslu) na technologickú kvalitu cukrovej repy.

Materiál a metóda

Pokus bol realizovaný v roku 1999 na pozemkoch výskumnej bázy SPU v Nitre - Dolná Malanta (bez výskytu BNYVV). Oblasť je charakterizovaná ako teplá a mierne suchá. Pôda bola hlinitá hnedozem. Jej agrochemické vlastnosti sú uvedené v tabuľke 1. Pokus bol založený metódou delených dielcov (Dubovský et al., 1969) v troch opakovaniach. V pokuse boli sledované dve odrody: Zenith (N - typ od firmy STRUBE - DIECKMANN) a Monriz (tolerantná voči rizománii, SELEKT a. s. VŠÚ Bučany) a tri varianty hnojenia:

V1 - NPK,

V2 - NPK + humát draselný (Humix plus),

V3 - NPK + Farohyd.

Dávka NPK bola vypočítaná na úrodu 40 t.ha-1. Humát draselný bol aplikovaný na list v celkovej dávke 10 l.ha-1 na 2 x (1. dávka pri vytvorení 11 listov, 2. dávka po zapojení porastu). Farohyd je prírodné tekuté hnojivo organického pôvodu, ktoré je zmesou hydrotyzátu glutínu, polypeptidov a anorganických zložiek. Bolo aplikované na list v celkovej dávke 20 l.ha-1 v rovnakých termínoch ako humát draselný. Predplodinou pre cukrovú repu bola ozimná pšenica špalda. Príprava pôdy bola urobená v súlade s metodikou pestovania cukrovej repy veľkovýrobnými technoló-giami (výsev na 165 mm v riadku). Zber bol urobený ručne.

Výsledky a diskusia

Zistené hodnoty digescie (Dg) štatisticky vysoko-preukazne ovplyvnili odroda, hnojenie aj ich interakcia (odroda x hnojenie). Pri porovnaní odrôd (Zenith, Monriz) v podmienkach rizomániou nezamorených sme zistili rozdiel v Dg + 1,06oS, rel. 6,29 % (hodnota Hd 0,01 0,190) v prospech odrody N-typu Zenith (tab.2). Pri hodnotení variantov hnojenia v priemere odrôd sme prakticky nezistili rozdiel v Dg medzi kontrolným variantom V1 a variantom V2, kde bola použitá listová aplikácia tekutého humátu draselného (Humix plus), čo nekorešponduje s našimi predchádzajúcimi zisteniami (Pačuta, Peťková, 1999; Pačuta, et al., 1999). Rozdiel oproti kontrole sme však zistili pri listovej aplikácii tekutého hnojiva Farohyd (V3). Jeho použitie však znížilo hodnotu Dg oproti kontrole o 0,71oS, rel. 4,2 %, čo bol rozdiel štatisticky vysokopreukazný (hodnota Hd0,01 0,291). V podstate rovnaké tendencie v hodnotách Dg sme zistili aj v rámci hodnotenia interakcie odroda x hnojenie (tab.2).

Ďalším sledovaným faktorom bolavýťažnosť rafinády. Podobne ako pri Dg aj pri výťažnosti rafinády sme vyššie hodnoty zistili pri odrode Zenith v porovnaní s odrodou Monriz, ktorá je tolerantná k rizománii. Rozdiel 1,38 %, rel. 10,18 % bol štatisticky vysokopreu-kazný. Zhodné tendencie ako pri hodnotení vplyvu variantov hnojenia na Dg sme zistili aj pri výťažnosti rafinády. Hoci použitie humátu draselného (V2) mierne zvýšilo hodnotu tohoto ukazovateľa technologickej kvality, rozdiel 0,06 % oproti kontrole je zanedbateľný. Naopak použitie Farohydu výrazne znížilo výťažnosť rafinády -0,86 %, rel. 8,50 %, čo bolo štatisticky vysokopreukazné (Hd0,01 0,372). Pri hodnotení interakcie odroda x hnojenie sme pri odrode Zenith zistili štatisticky preukazný rozdiel pri aplikácii humátu draselného (V2) +0,29 % (rel. 1,91 %) oproti kontrole (V1), čo je v súlade aj s predchádzajúcim výskumom (Pačuta, Peťková, 1999; Pačuta et al., 1999).

Obsah popola (S K + Na) je ďalším ukazovate-ľom, ktorý sme v rámci kvality cukrovej repy sledovali. Obidva sledované faktory - odroda aj hnojenie, ovplyvnili tento ukazovateľ štatisticky vysokopreukazne (tab.3). Priaznivejšie hodnoty obsahu popolovín sme zistili znova pri odrode Zenith (rozdiel -0,77++ mmól.100g-1, rel. 11,22 %). Najpriaznivejšie hodnoty popola boli na kontrolnom variante V1. Použitie listových hnojív jeho obsah v buľve zvýšilo: V1/V2 +0,15 mmól.100g-1 (rel. 2,15 %), V1/V3 +0,63 mmól.100g-1 (rel. 9,01 %). Štatisticky významný bol však iba rozdiel pri aplikácii Farohydu (V3). Rovnaké tendencie sa potvrdili aj v rámci interakcie odroda x hnojenie, pričom výraznejšie rozdiely medzi variantami (štatisticky preukazné) boli pri odrode Monriz.

Záver

Z predbežných jednoročných výsledkov poľného pokusu s cukrovou repou môžeme urobiť nasledovný záver:

· Odroda Zenith (N-typ) v porovnaní s Monriz (tolerantná voči rizománii) dosiahla v daných pôdno-ekologických podmienkach teplej a mierne suchej KVO vo všetkých sledovaných ukazovateľoch lepšie výsledky: Dg +1,06oS, výťaž-nosť rafinády +1,38 %, popol -0,77 mmól.100g. Rozdiely boli štatisticky vysokopreukazné.

· Použitie humátu draselného (Humix plus) formou listovej aplikácie neovplyvnilo hodnoty sledovaných ukazovateľov v porovnaní s kontrolným variantom: Dg +0,06oS, výťažnosť rafinády +0,06 %, popol +0,15 mmól.100g. Naopak, pri listovej aplikácii Farohydu sme zistili štatisticky významné (ale nega-tívne) rozdiely oproti kontrole: Dg -0,71oS, výťaž-nosť rafinády -0,86 %, popol +0,63 mmól.100 g-1.

Tabuľka 1: Agrochemický rozbor pôdy pred založením pokusu (mg.kg-1) v roku 1999

Tabuľka 2: Vplyv odrody a variantov hnojenia na sledované ukazovatele cukrovej repy v roku 1999

V1 - NPK (kontrola)

V2 - NPK + humát draselný (Humix plus)

V3 - NPK + Farohyd

Tabuľka 3: Štatistické vyhodnotenie (Analýza rozptylu, Tukey test), 1999

Tabuľka 4: Hodnoty Hd, 1999

Literatúra

PAČUTA,V.- PEŤKOVÁ,J.: Vplyv odrody a kvapalných hnojív s obsahom bioaktívnych prírodných látok na kvalitu cukrovej repy. In: Tretia ved. celoslov. rep. konf., Nitra, Agrotár 1999, s. 112 - 116.

PAČUTA,V. et al.: Využitie kvapalných hnojív na báze bioaktívnych prírodných látok pri pestovaní cukrovej repy. In: Tretia ved. celoslov. rep. konf., Nitra, Agrotár 1999, s. 102 - 106.

PULKRÁBEK,J. - ZAHRADNÍČEK,J.: Regulátory rustu při pěstovvání cukrovky. In: Řepařství 1998, Praha, ČZU 1998, s. 142 - 146.

PULKRÁBEK,J. - ŠROLLER,J. - ZAHRADNÍČEK,J.: Vliv regulátoru rustu na množství a jakost cukrovky. In: Tretia ved. celoslov. rep. konf., Nitra, Agrotár 1999, s. 42 - 46.

ŠOLTYSOVÁ,B.: Vplyv aplikácie biologicky aktívnych látok na efektívnosť pestovania cukrovej repy. In: Zbor. vedeckých prác OVÚA Michalovce, č. 14, 1998, s.101 - 111.

Adresa prvního autora

Sborník z konference “Řepařství 2000” pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000