Klady a zápory novej európskej meny

Spoločná mena Európy je najväčším ekonomickým experimentom všetkých čias a politici v týchto dňoch vyzdvihujú jej prínos. Je však zvláštne, že nikto nehovorí o rizikách tohto projektu. Všetci síce zdôrazňujú, aké je to krásne, že celá Európa bude platiť rovnakou menou, no nikto sa nepýta, či eurozóna má na to hospodárske predpoklady.

Politici spočiatku sľubovali, že nová mena bude "tvrdá ako marka a silná ako dolár," mala podporiť rast a vytvoriť nové pracovné miesta. Dnes však situácia vyzerá ináč. Svetová hospodárska realita je pochmúrna, a to hlavne v Európe a Nemecku. Termín tohto posledného kroku smerom k menovej únii teda nemohol prísť v nevhodnejšom čase. Veľké koncerny takmer denne oznamujú prepúšťanie, prognostici upravujú predpovede smerom dole a do tejto turbulencie ešte prichádzajú neznáme peniaze. Nová mena však na druhej strane môže podporiť hospodárstvo eurozóny, čo závisí od ďalšieho vývoja ekonomiky v Európe a vo svete. Nemecký časopis der Spiegel uviedol v súvislosti s nástupom eura najdôležitejšie klady a zápory novej meny:

Medzi hlavné klady patrí:

· cestovanie v rámci eurozóny bude jednoduchšie - odpadá výmena národných mien,

· úspory podnikov v miliardovej výške vďaka tomu, že nebudú poplatky za výmenu mien a náklady na obchody slúžiace na zabezpečenie činnosti proti kolísaniu kurzov,

· porovnateľné ceny v celej eurozóne bez nepohodlného prepočítavania,

· zmiernenie inflácie vďaka prehľadnosti,

· koniec menových kríz v Európe,

· zahraničných investorov pritiahne atraktívny európsky hospodársky priestor, euro znamená silný impulz hlavne pre finančné trhy,

· nezávislejší trh od USA, keďže Európa v budúcnosti bude disponovať vlastnou menou,

· rozumné kolektívne dohody, jednotná peňažná politika totiž zabrzdí odborové organizácie,

· európska integrácia sa bude ďalej zrýchľovať.

Na strane druhej sú zápory, o ktorých sa toľko nehovorí, a medzi ktoré patria:

· hrozba ekonomického napätia - krajiny eurozóny sú z hospodárskeho hľadiska príliš odlišné,

· mierne kritériá - len tri z 12 krajín EMÚ spĺňajú všetky vstupné kritériá pre menovú úniu,

· slabá reputácia ECB, centrálna banka na rozdiel od Bundesbanky má slabšiu úctu trhov,

· peňažnopolitické záujmy členských štátov môžu rýchlo vyvinúť na ECB veľký tlak,

· nepružné trhy práce a aj mzdový systém sú príliš skostnatené pre stabilnú menovú úniu,

· žiadny intervenčný systém vnútri Európy, ktorý by zmiernil dosah ekonomickej turbulencie v jednotlivých regiónoch,

· chýbajúca politická únia ako partner ECB - predstavy o nej sú ešte stále chaotické.