Kandidáti do únie bez pôdy?

Množia sa špekulatívne nákupy agrárnych nehnuteľností

Predstavitelia agrárnych komôr krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa obrátili na vlády svojich krajín a Európsku komisiu s požiadavkou prijať opatrenia, aby sa zamedzili špekulatívne nákupy pôdy v prechodnom období. Riaditeľ Celonárodnej rady poľnohospodárskych komôr Poľskej republiky Kazimierz Jakubiak upozornil, že Nemci v Poľsku vykupujú poľnohospodársku pôdu, a to buď prostredníctvom nastrčených poľských občanov, alebo fiktívnymi sobášmi s Poľkami vlastniacimi agrárne nehnuteľnosti. Takého farmy si potom zoberú z nemeckej banky úver, ktorý je istený práve spomínanými nehnuteľnosťami. Po krachu hospodárstva sa rozpadne aj manželstvo a nemecká banka sa stane vlastníkom pôdy, ktorú v dražbe predá zväčša cudziemu štátnemu príslušníkovi. Záujem je pochopiteľný, pretože cena pôdy v Poľsku je štyrikrát nižšia než v Nemecku a až tridsaťkrát nižšia než v Dánsku.

Podobná situácia však panuje vo všetkých kandidátskych krajinách, predovšetkým však v tých, odkiaľ boli po vojne vysídlení Nemci. Prezident Agrárnej komory Českej republiky Václav Hlaváček vidí problém hlavne v tom, že českí alebo poľskí občania nemôžu takisto nadobúdať pôdu v členských krajinách EÚ, pretože im v tom účinne bráni tamojšia legislatíva. A to je v rozpore so základným ustanovením Rímskej zmluvy o Európskych spoločenstvách, ktorá zaručuje všetkým producentom rovnaké podmienky. Odhliadnuc od toho, že občania členských krajín EÚ získavajú túto pôdu už teraz za dumpingové ceny a v rozpore s platnými zákonmi, už vopred tým znevýhodňujú svojich potenciálnych konkurentov v kandidátskych krajinách.

Poľsko pri negociačných rozhovoroch o vstupe do EÚ pôvodne požadovalo 17-ročné prechodné obdobie pre možnosť nadobúdania poľnohospodárskej a lesnej pôdy občanmi a spoločnosťami z krajín EÚ po vstupe. Posledné rokovania naznačujú, že by bolo Poľsko ochotné zmierniť túto požiadavku na 10 rokov. Značná časť územia súčasného Poľska bola totiž do konca druhej svetovej vojny súčasťou Nemecka. V Poľsku preto panujú veľké obavy, že sa túto pôdu pokúsia získať Nemci, ktorých rodiny museli túto oblasť opustiť po skončení vojny. Slovensko a Česko budú pravdepodobne súhlasiť so sedemročným prechodným obdobím, ktoré navrhuje EÚ. Maďarská vláda už chystá opatrenia proti Rakúšanom, ktorí takýmto spôsobom získali v krajine pozemky. Dánsko, ktoré je členskou krajinou EÚ vyše 20 rokov, však dosiaľ neumožnilo občanom ostatných členských štátov EÚ kupovať poľnohospodársku pôdu v krajine.

Situáciu v Poľsku však komplikuje požiadavka spolkov nemeckých vysídlencov na odškodnenie za stratu majetkov, ktoré ich rodiny do konca druhej svetovej vojny vlastnili v súčasnom západnom a severnom Poľsku. Podobné požiadavky sú však vznesené aj voči Českej republike a Slovinsku.