Farmárov z KSVE treba na EÚ pripraviť

Veľký poľnohospodársky potenciál krajín strednej a východnej Európy (KSVE), uchádzajúcich sa o členstvo v Európske únii (EÚ), sa zatiaľ plne nevyužíva. Na to, aby sa mohol lepšie zužitkovať po prevzatí spoločnej agrárnej politiky a integrácii do EÚ, treba, aby východoeurópski poľnohospodári dosiahli náležitú úroveň konkurencieschopnosti. Vo včerajšom vydaní to uviedol rakúsky denník Der Standard.

Podľa poľnohospodárskeho experta viedenského hospodárskeho ústavu WIFO Matthiasa Schneidera východoeurópski producenti musia dostať patričné hospodárske stimuly. Prostriedky, ktoré budú poľnohospodári v krajinách strednej a východnej Európy dostávať z fondov EÚ, by sa podľa neho mali využívať hlavne na modernizáciu výrobných zariadení, zriaďovanie účinných marketingových jednotiek a podporu vidieka. Bude dôležité, aby sa pred poskytnutím prostriedkov na rozvoj výroby vždy najprv preskúmali možnosti odbytu.

Východoeurópske tranzitívne krajiny sú oveľa výraznejšie poľnohospodársky orientované než západná Európa. Majú dostatok lacných pracovných síl a priaznivé prírodné predpoklady na rozvoj agrárnej výroby. V pomere k počtu obyvateľov majú aj viac poľnohospodárskej pôdy.

V 10 kandidátskych krajinách pripadá na obyvateľa o polovicu viac ornej pôdy a dvojnásobok poľnohospodárskej pôdy v porovnaní so západoeurópskymi štátmi. Poľnohospodárstvo v nich dosahuje štvornásobne vyšší podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) než na Západe. V hospodársky najsilnejších kandidátskych krajinách - Slovinsku, Česku, Maďarsku a na Slovenku - je však podiel zamestnaných osôb v poľnohospodárstve takmer rovnaký ako v prípade najvyspelejších členov EÚ a podstatne nižší ako v Portugalsku, Grécku či Írsku. Štátne dotácie pre poľnohospodárov sú pritom vo východnej Európe podstatne nižšie než v EÚ. Západoeurópski farmári získavajú polovicu svojich príjmov od štátu, kým v krajinách strednej a východnej Európy je tento podiel 25 percent.