ALGORITMUS ALOKÁCIE POĽNOHOSPODÁRSKYCH PRODUKTOV

18.09.1998 | Odborné konference

ALLOCATION ALGORITHMS OF AGRICULTURAL PRODUCTS

Albín Malejčík

Adresa autora:

Doc.Ing. Albín Malejčík, CSc., Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovenská republika, tel.: 00421/87/601

Anotácia:

Chatakteristickou snahou v medzinárodnom obchode je dosiahnúť multiraterálny liberalizmus za účelom zabezpečiť akcelerovaný rast národných ekonomík. Slovensko je od roku 1997 členom ekonomického zastúpenia CEFTA. Výhody z tejto formy ekonomickej spolupráce nevznikajú samočinne, ale je potrebné pripraviť pre podnikateľské subjekty dostatok informačnej bázy, aby sa vedeli v uvedenom ekonomickom zastúpení racionálne správať. Úlohou príspevku je práve poukázať, čo musí urobiť štátna exekutíva, aby výhody z tejto formy ekonomickej spolupráce boli čo najväčšie pre štát ako aj jednotlivé podnikateľské subjekty.

Summary:

To find a coception and space for Slovak agriculture it is necessary to respect its economic criterions. Perfect knowledges of the allocative problems of the agricultural production it is possible to use at joining Slovakia to the EU. Allocative problem solving with help to determine further agri-complex tendency in Slovakia within CEFTA´s countries at taking into consideration the criterions for economic evaluation.

Rational application of rational allocation of knowledge will help our agriculture to be exercised within the CEFTA´s countries and to ensure higher supply of more accessible foods from price point of view.

Kľúčové slová:

alokácia, hodnota, produkt, náklad, výnos

Key words:

allocation, value, product, output, costs

Vymedzenie pojmu

Ekonomiky všetkých krajín (ale predovšetkým menších) pre zabezpečenie ďalšieho rastu a existenciu vôbec potrebujú čím ďalej tým väčší operačný priestor. Toto poznanie vedie k vzniku rôznych ekonomických zoskupení štátov. Slovensko je členom ekonomického združenia krajín strednej Európy CEFTA. Účelom tohto zoskupenia je príprava členských krajín pre vstup do celoeurópskej ekonomickej organizácie Európska únia. Už členstvo Slovenska v CEFTA môže výrazne zvýšiť operačný priestor pre našu ekonomiku a poskytnúť komparatívne výhody vyplývajúce z tohto združenia krajín. Získanie výhod z tohto ekonomického zoskupenia si však vyžaduje dokonalé poznanie situácie a postavenia našich rezortov v rámci CEFTA.

Súčasný stav a ciele alokácie

Odpoveď na otázku doterajšieho stavu riešenia uvedenej problematiky je rozporuplná. Alokácia poľnohospodárskych výrobkov v rámci krajín bývalého RVHP sa väčšinou neriešila a keď tak len na politickej úrovni a nemala žiadne ekonomické opodstatnenia.

Prechodom na trhový hospodársky systém sa pohľady na alokačné problémy v poľnohospodárstve zmenili veľmi málo. Naďalej sa snažíme niektorým agropodnikateľom negovať ich nevhodnejšie lokality pre poľnohospodársku výrobu prostredníctvom dotačného mechanizmu (čím neúrodnejšia pôda, tým väčšia dotácia na ha pôdy). Uvedený spôsob riešenia ekonomickej situácie jednotlivých agropodnikateľov problém poľnohospodárstva len zahmlieva, nakoľko nemôže v plnej miere fungovať trhový zákon hodnoty.

Výskumní pracovníci v agrárnej oblasti a štátna exekutíva musia hľadať odpoveď na otázku racionálnej alokácie poľnohospodárskej výroby v rámci Slovenska vo vzťahu k združeniu krajín CEFTA, pri jednoznačnom rešpektovaní pôsobenia trhového zákona hodnoty. Uvedeným postupom môžeme získať komplexnejší obraz o hospodárení na pôde na Slovensku vo vzťahu k ostatným krajinám CEFTA.

Získaním informácií o poľnohospodárskych výrobkoch, ktoré sú z ekonomického hľadiska na Slovensku najvýnosnejšie v rámci krajín CEFTA, môžeme racionálnejšie usmerňovať svoju agrárnu politiku. Úlohou štátnej exekutívy bude vypracovať systém dotácií pre produkty, na ktoré má Slovensko najvhodnejšie ekonomické predpoklady a tým zvýšiť ich konkurenčnú schopnosť medzi krajinami CEFTA.

Ak uvedenú filozofiu agrárnej politiky bude akceptovať každá krajina CEFTA, bude mať z toho prospech celé spoločenstvo a ich občania. Zvýši sa ponuka potravín, lebo ten istý kapitál ich vyprodukuje viacej, absolútne sa využijú komparatívne výhody medzinárodného obchodu.

Algoritmické riešenie problému

Pri riešení problému alokácie hospodárenia na pôde musíme vychádzať z viacerých faktorov vplývajúcich na tento proces v rámci sledovaných krajín CEFTA. Jednotlivým faktorom sa musí prideliť príslušná priorita, ktorá určuje jeho významnosť a postavenie. Prakticky to znamená stanoviť následnosť krokov, potrebných na riešenie problému, čo vlastne predstavuje akýsi algoritmus alokácie výroby poľnohospodárskych produktov.

a) Prvoradým faktorom a teda prvým krokom v algoritme je základná spotreba obyvateľstva v sledovaných krajinách CEFTA poľnohospodárskymi produktami. Vyplýva z hlavnej požiadavky na poľnohospodárstvo, ktorou je zabezpečenie výživy obyvateľstva.

Na základe spotreby jednotlivých prioritných potravín a podiele príslušného poľnohospodárskeho produktu na ich výrobe si potom môžeme vypočítať ich celkovú spotrebu za sledované krajiny CEFTA.

(1) x11 + x12 + ... = x1

x21 + x22 + ... = x2

... + xij + ... = xi

xm1 + xm2 + ... = xm

kde:

i - 1,2 ... m

j - 1,2 ... n

i - index príslušného poľnohospodárskeho produktu

j - index príslušnej krajiny CEFTA

xij - spotreba i-tej poľnohospodárskej komodity v j-tej krajine

xi - spotreba i-tej poľnohospodárskej komodity za všetky sledované krajiny

V komplexnom obraze o spotrebe poľnohospodárskych produktov nemôžu chýbať obchodné bilancie, t.j. ich export a import.

(2) y11 + y12 + ... = y1

y21 + y22 + ... = y2

... + yij + ... = yi

ym1 + ym2 + ... = ym

(3) z11 + z12 + ... = z1

z21 + z22 + ... = z2

... + zij + ... = zi

zm1 + zm2 + ... = zm

kde:

i - 1,2 ... m

j - 1,2 ... n

i - index príslušného poľnohospodárskeho produktu

j - index príslušnej krajiny CEFTA

yij - export i-tej poľnohospodárskej komodity v j-tej krajine

zij - import i-tej poľnohospodárskej komodity v j-tej krajine

yi - celkový export príslušnej komodity

zi - celkový import príslušnej komodity

Za jednotlivé poľnohospodárske komodity sa musia urobiť príslušné obchodné bilancie, ktoré spolu s ich výrobou dajú komplexný obraz. Možno predpokladať, že uplatnením komparatívnych výhod nastane posun v exporte a importe, ale iba malý v dopytovej funkcii.

b) Riešenie otázok alokácie je podmienené poznaním komparatívnych nákladov. Diferenciácia v komparatívnych nákladoch je práve základný podmieňujúci faktor, kvôli ktorému má význam zaoberať sa problematikou optimálnej alokácie poľnohospodárskej výroby. Našou úlohou je preto získať informácie o výške nákladov pri stanovených poľnohospodárskych produktoch v jednotlivých krajinách CEFTA.

Nákladové položky vzťahujúce sa k výrobe poľnohospodárskych produktov musia byť vyjadrené relatívne (pomerne) na jednotku plochy alebo jednotku produkcie. Nakoľko základným faktorom podmieňujúcim alokáciu je bonita pôdy a prírodné činitele na ňu sa viažúce, je výhodnejšie prepočet realizovať cez jednotku plochy (ha). Bonita pôdy a prírodné faktory s ňou súvisiace podmieňujú úroveň nákladovosti výroby poľnohospodárskych produktov, t.j. čím sú pôdy menej kvalitné, tým viac stúpajú jednotkové náklady. Analýzu nákladov výroby potrebných pre riešenie alokácie produktov musíme preto vyjadriť len prostredníctvom funkcie vzťahov pôdy ako nezávislé premennej a samotných nákladov ako závisle premennej.

(4) f1 (x1) ; f2 (x1) ... fn (x1)

f1 (x2) ; f2 (x2) ... fn (x2)

... fj (xi) ...

f1 (xm) ; f2 (xm) ... fn (xm)

kde:

xi = plocha pôdy využitá pre pestovanie i-tej poľnohospodárskej komodity

fj = funkcia vyjadrujúca závislosť nákladov výroby od plochy pôdy v j-tej krajine

Jednotlivé funkcie je potrebné navrhovať na základe metód funkcionálnej analýzy, aby čo najplastickejšie vyjadrovali závislosť nákladov od pôdy, pričom sa nesmie zanedbať ich interpretačná hodnota. Pri konštrukciách nákladových funkcií jednotlivých výrobkov sa musí zohľadňovať horné ohraničenie, ktoré predstavuje dispozičná výmera pôdy vhodnej na poľnohospodárske využívanie.

c) Podobnú úvahu ako s nákladovými položkami môžeme uskutočniť aj s výnosovými:

(5) f1 (t1) ; f2 (t1) ... fn (t1)

f1 (t1) ; f2 (t1) ... fn (t1)

... fj (ti) ...

f1 (tm) ; f2 (tm) ... fn (tm)

kde: jednotlivé premenné sú zhodné s predchádzajúcimi

Zásady konštrukcie jednotlivých funkcií sú zhodné s nákladovými, pričom tu neplatí horné ohraničenie.

Vzťah plochy obrobenej pôdy a úrodnosti pre riešenie nášho problému alokácie je najvhodnejšie využiť vyjadrenie cez funkcie, kde nezávisle premennou bude plocha a závisle premennou úrodnosť. Všeobecne uvedené vzťahy možno vyjadriť nasledovne:

(6) f1 (p1) ; f2 (p1) ... fn (p1)

f1 (p1) ; f2 (p1) ... fn (p1)

... fj (pi) ...

f1 (pm) ; f2 (pm) ... fn (pm)

kde: jednotlivé premenné sú zhodné s predchádzajúcimi

Obmedzujúcou podmienkou v týchto funkciách je pôda, ktorú možno využiť na poľnohospodárske účely pre pestovanie príslušnej komodity v jednotlivých krajinách CEFTA.

d) Racionálna alokácia znamená umiestnenie výroby v lokalite pre ňu najvhodnejšej (najnižšie jednotkové náklady). Vyriešenie tejto ústrednej problematiky racionálnej alokácie znamená dať do vzájomného interakčného vzťahu požiadavku na potrebu príslušnej poľnohospodárskej komodity s výmerou potrebnej plochy na jej produkciu. Všeobecne uvedený vzťah možno vyjadriť nasledovne:

(7) f1 (p11) + f2 (p12) + ... fn (p1n) = x1 + (y1 - z1)

f1 (p21) + f2 (p22) + ... fn (p2n) = x2 + (y2 - z2)

... + fj (pij) + ... = xi + (yi - zi)

f1 (pm1) + f2 (pm2) + ... fn (pmn) = xm + (ym - zm)

pričom musí byť splnená podmienka

(8) m n

ĺ ĺ pij = p

i=1 j=1

má platiť

(9) f1 (t11) ; f2 (t12) ... fn (tmn) = max

t11 = t12 ... t1n = min

t21 = t22 ... t2n = min

... = tij = ... = min

tm1 = tm2 = ... tmn = min

kde:

pij = plocha pôdy využívaná pre várobu i-tej komodity v j-tej krajine

p = celková plocha pôdy v sledovaných krajinách CEFTA

tij = náklad na výrobu i-tej komodity v j-tej krajine

fj = funkcia vzťahov v j-tej krajine

Vyriešením týchto vzťahov získame informácie o najvhodnejšej alokácii poľnohospodárskej výroby v jednotlivých krajinách CEFTA. V záujme zabezpečenia výživy obyvateľstva a jej cenovej dostupnosti (čo najnižší podiel na spotrebnom koši) v sledovaných krajinách budú informácie o alokácii nevyhnutné. Poznaním racionálnej ekonomickej alokácie môže štát ovplyvniť agrárnu politiku tak, že bude preferovať odvetvie a produkty, pre ktoré má najvhodnejšie ekonomické predpoklady. Týmto opatrením štát zabezpečí vyššiu konkurenčnú schopnosť pre tieto svoje produkty, vhodne investovaného podnikateľského kapitálu a pre všetkých obyvateľov najlacnejšie možné potraviny.

Záver

Keď chceme nájsť koncepciu a priestor pre slovenské poľnohospodárstvo, musíme rešpektovať jedine ekonomické kritériá. Dokonalé poznanie alokačných problémov poľnohospodárskej výroby je možné využiť pri riešení približovania sa Slovenska k EÚ. Vyriešenie alokačného problému pomôže určiť ďalšie smerovanie agrorezortu na Slovensku v rámci krajín CEFTA pri zohľadnení ekonomických kritérií hodnotenia. Rozumnou aplikáciou poznania racionálnej alokácie pomôžeme nášmu poľnohospodárstvu uplatniť sa v rámci krajín CEFTA a obyvateľstvu cez zvýšenú ponuku zabezpečiť cenovo dostupnejšie základné potraviny.