AKO OVPLYVŇUJE PRÍPRAVA PÔDY ÚRODU ZRNA JAČMEŇA JARNÉHO

Candráková,E., Kulík, D.

Katedra rastlinnej výroby, Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra

Súhrn

V roku 1998 a 1999, v poľných maloparcelkových pokusoch, sme sledovali pri 6-tich odrodách jačmeňa jarného vplyv hĺbky obrábania pôdy tanierovaním a orbou so zapracovaním a bez zapracovania pozberových zvyškov z predplodiny cukrovej repy.

Z porovnania výsledkov úrod všetkých sledovaných odrôd v oboch rokoch pokusu vyplýva, že zapracovanie pozberových zvyškov cukrovej repy nespôsobilo zvýšenie úrod zrna jačmeňa jarného pri tanierovaní ani pri orbe.

V roku 1998 vyššie úrody boli zaznamenané pri orbe bez zaorania zvyškov repy a v roku 1999 pri tanierovaní bez zapracovania pozberových zvyškov. V oboch sledovaných rokoch, druhé miesto vo veľkosti úrod patrí var. A, kde bolo použité tanierovanie so zapravením pozberových zvyškov cukrovej repy do pôdy.

Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že tanierovanie malo priaznivejší vplyv na veľkosť úrody ako orba. Zapracovanie pozberových zvyškov pri orbe sa prejavilo pozitívne na zvýšenie úrody v porovnaní s variantom bez zaorania zvyškov cukrovej repy.

Pre objektívnejšie posúdenie vplyvu obrábania pôdy na úrodu zrna jačmeňa jarného je potrebné získať výsledky z viacerých rokov pokusov.

úvod

V štruktúre rastlinnej výroby, v každom poľnohospodárskom podniku, majú rozhodujúci význam obilniny. Zaberajú najväčšiu časť z osevných plôch a ich produkcia zrna má nezastupiteľné miesto v živočíšnej výrobe, vo výžive ľudí a sú zdrojom surovín vužívaných v potravinárskom priemysle. Najrozšírenejšou obilninou je pšenica a druhé miesto, v našich podmienkach, patrí jačmeňu. Pestovanie jačmeňa na Slovensku má dlhodobú tradíciu. Približne 75 % z produkcie zrna sa využíva na kŕmne účely v živočíšnej výrobe v podobe kŕmnych zmesí pre výživu hospodárskych zvierat, časť na potravinárske účely a v sladovníckom priemysle na výrobu sladu, ktorý tvorí základnú surovinu pri výrobe piva.

Pestovateľské plochy jačmeňa na Slovensku sa v ostatných rokoch pohybujú na úrovni 245 až 250 tisíc ha s priemernými úrodami zrna 3,50 t.ha-1 a v roku 1999 len 3,05 t.ha-1( ZUBAL 1999). Príčiny sú v zhoršenej ekonomickej situácii poľnohospodárskej výroby na Slovensku, v dôsledku ktorej sa poľnohospodári snažia šetriť na vstupných nákladoch pri osivách, hnojivách aj príprave pôdy.Aj keď máme dostatok kvalitných odrôd jačmeňa, ich úrodový potenciál je využívaný iba na 55 - 60 %. Neustálym narastaním cien pohonných hmôt, sa hľadajú možnosti šetrenia aj pri obrábaní pôdy. Týmto problémom sa intenzívnejšie zaoberáme na Katedre rastlinnej výroby od roka 1995.V predkladanej práci hodnotíme rok 1998 a 1999.

Materiál a metódy

Na experimentálnej báze SPU v Nitre, Dolná Malanta, je od roka 1995 založený poľný maloparcelkový pokus blokovou metódou s náhodným usporiadaním pokusných členov v 5. opakovaniach, s veľkosťou parcelky 12 m2 (6x2m). V roku 1998 bolo sledovaných 6 odrôd jačmeňa jarného - Atribut, Forum, Kompakt, Jubilant, Progres, Vladan a v roku 1999 odroda Vladan bola nahradená odrodou Scarlet.

Pozemok sa nachádza v kukuričnej výrobnej oblasti na stredne ťažkej, hlinitej pôde hnedozemného typu so slabo kyslou pôdnou reakciou. Pred sejbou sa odoberali vzorky pôdy z pôdneho horizontu do hĺbky 0,30 a 0,60 m. Zásoba fosforu, draslíka a dusíka bola dobrá, preto sme hladinu živín nedopĺňali. Predplodinou pre jačmeň jarný bola cukrová repa. Použili sme 4 varianty obrábania pôdy.

Varianty obrábania pôdy

A var. - tanierovanie so zapravením zvyškov cukrovej repy ( skrojky a listy )

B var. - tanierovanie bez zapravenia zvyškov cukrovej repy ( skrojky a listy )

C var. - orba bez zapravenia zvyškov cukrovej repy ( skrojky a listy )

D var. - orba so zapravením zvyškov cukrovej repy ( skrojky a listy

Pri jarnej príprave pôdy bol použitý smyk a kyprič pôdy. Keďže v roku 1998 mesiace

január a február boli teplotne nadpriemerné, mohli sme jačmeň jarný zasiať už 26.februára.

V roku 1999 sme siali jačmeň 19.marca. V oboch rokoch bol použitý výsevok 4,5 mil. klíčivých zŕn na ha, pri hĺbke sejby 40 mm s medziriadkovou vzdialenosťou 125 mm.

V priebehu vegetácie sme sledovali nástup rastových fáz. V každej rastovej fáze boli odobraté vzorky rastlín pre zisťovanie tvorby sušiny nadzemnej fytomasy. Na ošetrenie porastov, proti burinám, sme použili chemické prípravky Granstar a Starane. Nevyhnutné bolo aj ošetrenie proti kohútikovi prípravkom Decis. Pred zberom jačmeňa boli z metroviek odobraté rastliny, z ktorých mechanickými analýzami zisťujeme hodnoty úrodotvorných prvkov. Zber sme uskutočnili maloparcelkovým obilným kombajnom. V roku 1998 bol pozberaný jačmeň dňa 13.júla a v druhom sledovanom roku 15. júla 1999.

Výsledky a diskusia

Pri obrábaní pôdy uplatňovaním minimalizačných technológií dochádza k finančným úsporám. Musí sa pritom vychádzať z konkrétnych pôdnoklimatických podmienok. Vhodné sú pozemky s neutuženou pôdou, nezaburinené a s primeranou zásobou pôdnej vlahy.

Agrotechnikou a spôsobom obrábania pôdy sa zaoberá viacej autorov (HRUBÝ, HERMAN 1993,

KOLLÁR, LÍŠKA, ČERNUŠKO 1980, KUBINEC, KOVÁĆ 1998) a iní.

Maloparcelkový pokus sa nachádza v lokalite vhodnej pre uplatnenie úsporných technológií

prípravy pôdy. V tab.1 a 2 sú uvedené úrody zrna jačmeňa jarného.

Výsledky sú vyhodnotené štatisticky analýzou rozptylu v tab . 3.

Najúrodnejšia odroda v roku 1998 bola odroda Progres a s rozdielom necelej 1 t nasledovala odroda Vladan. Nakoľko odroda Progres dosiahla v porovnaní s ostatnými odrodami výrazne vyššiu úrodu, vo všetkých spôsoboch obrábania pôdy reagovala najlepšie. Z ostatných sledovaných odrôd vo var. A a C najlepšie úrody boli zaznamenané pri odrode Atribut a vo var. B a D pri odrode Vladan.

V roku 1999 najvyššia úroda zrna jačmeňa bola pri odrode Jubilant. Na tanierovanie so zaoraním zvyškov najlepšie reagovala odroda Progres a Jubilant. Odroda Jubilant dosiahla najvyššiu úrodu aj pri tanierovaní bez zaorania zvyškov cukrovej repy. Na orbu bez zvyškov priaznivo reagovala odroda Progres a pri orbe so zvyškami dosiahla najvyššiu úrodu odroda Forum a na 2.mieste odroda Atribut. V priemere za všetky odrody, najvyššia úroda bola zaznamenaná pri var. B - tanierovaní bez zvyškov a za ňou pri tanierovaní so zvyškami. Najnižšia úroda bola dosiahnutá vo var. C - pri orbe bez zaorania zvyškov.

Pri porovnávaní hĺbky spracovania pôdy, boli lepšie výsledky v roku 1998 pri orbe bez zaorania pozberových zvyškov a v roku 1999 pri plytkom obrábaní pôdy, čo sa zhoduje aj s výsledkami HRUBÝ, BADALÍKOVÁ, HLEDÍK 1999 získanými z pestovateľskej oblasti Haná na Morave po vyhodnotení výsledkov z desiatich rokov pokusu.

Po vyhodnotení výsledkov analýzou rozptylu sú vysoko preukazné rozdiely medzi pestovateľskými ročníkmi, odrodami aj obrábaním pôdy. Taktiež z hľadiska interakcií sú vysokopreukazné rozdiely medzi rokmi a odrodami, rokmi a obrábaním pôdy a medzi odrodami a obrábaním pôdy.

Rozhodujúcim faktorom pri výške úrod zostávajú podmienky pestovateľského ročníka, na ktoré reagujú odrody aj v súvislosti s obrábaním pôdy.. To poukazuje na uplatňovanie odrodovej agrotechniky pri pestovaní jačmeňa jarného.

Literatúra

HRUBÝ, J. - HERMAN, M.: Agrotechnika a výživa sladovnického ječmene. In:

Sladovnický ječmen, výroba a zhodnotenie. Nitra: Dom techniky ZSVTS, 1993, s. 82 - 85.

KOLLÁR, B. - LÍŠKA, E. - ČERNUŠKO, K.: Vplyv termínu a hĺbky obrábania pôdy na kvalitu zrna jarného jačmeňa. In: Rostlinná výroba, roč. 26, 1980, č. 8, s. 813 - 820.

KUBINEC, S. - KOVÁĆ, K.: Progresívne technológie pestovania jarného jačmeňa. Piešťany : Výskumný ústav rastlinnej výroby, 1998, 82 s. ISBN - 80-88720-03-6.

ZUBAL, P. - Analýza úrod obilnín v r. 1999.In: Úroda, roč. 3, 1999, č. 10, s.10, ISBN - 1335-2466.

Kontaktná adresa: Ing. Eva Candráková, PhD.

prof. Ing. Dušan Kulík, PhD.

Karedra rastlinnej výroby SPU

Trieda Andreja Hlinku 2

949 76 Nitra

Slovenská republika