PRÁVNE A EKONOMICKÉ PROBLÉMY V SLOVENSKOM VINOHRADNICTVE

PRÁVNE A EKONOMICKÉ PROBLÉMY V SLOVENSKOM VINOHRADNICTVE

LEGAL AND ECONOMIC ISSUES IN SLOVAK GRAPE GROWING

Štefan Pekárik

Adresa autora:

Doc.Ing.Štefan Pekárik,PhD., Katedra práva, FEM SPU, Tr.A.Hlinku 2, 94976 Nitra

Súhrn:

Jedným zo svetových trendov rozvoja vinohradníctva je aj jeho postupná ekologizácia, ktorej cieľom je dosiahnuť vysokú kvalitu hrozna, zdravotne nezávadných osviežujúcich nealkoholických nápojov a výberových vín. Príspevok má poukázať na možnosť dosiahnutia tohto cieľa úpravou právnych predpisov a včasným doriešením ekonomických problémov, ktoré sa vyskytujú v Slovenskom vinohradníctve. V období rokov 1991-1995 vinohradnícke podniky zaznamenávajú stratu. Po prijatí zákona o vinohradníctve a vinárstve (332/1996 Z.z.) v rokoch 1997-1998 približne 65 % vinohradníckych podnikov dosahuje už zisk z produkcie hrozna.

Summary:

One of the world trends of wine production development is its gradual ecologization. Its aim is to aclieve a leigh quality of grapes, healthy refreshing beverages and selected wines.

The paper should ilustrate the possibility of achieving the above mentioned aim by law reforms and early solving of its economic problems. These appear in the Slovak wine production. During 1991-1995 wine production firms recordes loss. After accepting the law of wine production and viticulture (Act 1946/332) during 1997-98 aproximetly 65 % of wine production firm achieved profits from grape production.

Kľúčové slová

právna úprava, vinohradníctvo, strata, zisk, víno, kvalita, ekonomika.

Key words:

law reform, wine production. loss, profit, wine, quality economy

ÚVOD

Vinohradníctvo ako špeciálne odvetvie zohrávalo vždy svoju úlohu v rámci poľnohospodárskej výroby. Spoločenský význam tohto odvetvia spočíva nielen v príspevku k tvorbe hrubého domáceho produktu, ale aj v tom, že vinohradnícka výroba má sociálne, ekologické a krajinotvorné dimenzie. Vinohradníctvo patrí k intenzívnym odvetviam rastlinnej výroby. Jeho význam sa v ostatných rokoch najmä v období prechodu na trhové hospodárstvo podceňuje, a aj preto chceme tomuto špeciálnemu odvetviu venovať pozornosť.

Hrozno ako ovocie z ktorého sa vyrábajú osviežujúce nealkoholické nápoje ako aj kvalitné víno, ktoré patrí k najušľachtilejším alkoholickým nápojom robí jeho producentom z roka na rok čoraz väčšie starosti. Z uvedeného vyplýva nutnosť postupne reformovať výrobu hrozna a vína a prispôsobiť ju požiadavkám trhu, hlavne v krajinách EÚ kde speje aj naše Slovensko.

Snahou je odstrániť obchodné bariéry, ako sú diskriminačné spotrebné dane na nápoje a o vytvorenie lepších obchodných podmienok pre výrobcov a obchodníkov. Na druhej strane musíme presadzovať zreteľnejšie oddelenie trhu od sociálne štruktúrovanej politiky, kde musíme odmeňovať prácu vinohradníka so zreteľom na zachovanie vidieckej krajiny, pričom na Slovensku nám musí ísť o zachovanie našich tradičných vinohradníckych oblastí pre životné prostredie a vidiecke hospodárstvo. Tu je nutné zdôrazniť, že dorábanie vína je súčasťou európskeho spôsobu života a väčšina vinohradníckych oblastí aj u nás má dlhoročnú tradíciu. Práve dnes musíme zdôrazniť, že akákoľvek reforma, ktorá neberie do úvahy prírodné, kultúrne a historické dedičstvo vo vinohradníckych oblastiach je považovaná za nesprávnu.

MATERIÁL A METÓDY

Podkladové materiály sme získali zo súboru dlhoročne sledovaných podnikov nitrianskej a južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, ktoré sú ochotné s našou fakultou a univerzitou spolupracovať. Pri spracovaní jednotlivých oblastí boli použité ustanovenia zákona o vinohradníctve a vinárstve a následne prijatých záväzných právnych predpisov, ako aj štatistické metódy.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Medzinárodný konkurenčný boj vinohradníkov a vinárov sa v ostatných rokoch zostruje, čo vplýva aj na pozície slovenských výrobcov hrozna a spracovateľov vína. Táto skutočnosť nás núti neustále analyzovať efektívnosť výroby hrozna, ktorá ovplyvňuje podnikateľskú činnosť aj v oblasti vinohradníctva.

Slovensko samozrejme nepatrí medzi európskych vinohradníckych a vinárskych gigantov, ale hrozno a naše víno nie je vôbec zanedbateľnou položkou príjmov, tak pre výrobcov v tradičných vinohradníckych oblastiach, ako aj pre štát. Budúcnosť špecializovaných vinohradníckych a vinárskych podnikov treba vidieť nielen v zefektívňovaní výroby hrozna a vína, ale v jednoznačnej orientácii na splnenie podmienok zákona NR SR číslo 332/1996 Z.z. ako celku s výraznením na výrobu akostných a výberových vín s prívlastkom. Kvalitné odrody hrozna a z neho vyrobené akostné a výberové vína s prívlastkom dokážu zaplatiť pestovateľom pri úrodách 8-10 t.ha-1 zvýšené vstupy do výroby. V jednotlivých podnikoch a vinohradníckych oblastiach aj v našich najlepších regiónoch vypadlo v posledných rokoch takmer 43 % plodných vinohradov, čo je aj pre naše riadiace orgány v SR varovným signálom. Je to dôsledok cenovej politiky v tejto oblasti. Po zrušení, či obmedzení dotácií vznikli pre slovenských pestovateľov hrozna neriešiteľné problémy. Je potešiteľné, že rozhodnutím vlády SR sa podarilo od roku 1995 čiastočne pozastaviť aj u nás prudké znižovanie plôch viniča hroznorodého. Ak vychádzame zo súčasnej nepriaznivej situácii v našom vinohradníctve, potom môžeme konštatovať, že v bilancii potreby hrozna pre najbližšie roky je uvažované so stabilizáciou potreby pri znížení výmery vinohradov, čo bude pretrvávať približne do roku 2003, lebo obnova vinohradov v rokoch 1990-1996 stagnovala a teraz sa len pomaly rozbieha a nedosahuje ani potrieb jednoduchej reprodukcie. Výška hektárových úrod a produkcie hrozna taktiež nedosiahne do uvedeného obdobia podstatné zmeny, lebo je odvíjaná od súčasných prestarnutých vinohradov veľkým výpadom krov. V jestvujúcich výsadbách musíme v plnom rozsahu rešpektovať ustanovenia zákona č. 332/1996 Z.z., kde nám musí ísť predovšetkým o zlepšenie stavu výsadieb a následne o ich efektívnu obmenu pri súčasnom rešpektovaní záväzných právnych predpisov napr. vyhláška MP SR č.153/1998 Z.z. a č. 147/1998 Z.z. vyhláška č. 153/1998 Z.z. okrem iného ustanovuje pre rajóny odrody viniča z ktorých sa budú vyrábať vína výberové, s prívlastkom ako aj spôsob výsadby a pestovateľský tvar. Ak by sme zabezpečili 3300 krov.ha-1a 60-80 tisíc očiek, potom by sa splnili aj ustanovené požiadavky ďalšej uvedenej vyhlášky č.147/1998 Z.z. o množstve vína uvádzaného do obehu z 1 ha vinohradu. Pri úrode nie väčšej ako 10 000 kg. ha -1 by sa vyrobené víno uvádzalo do obehu ako výberové víno kabinetné. Pri úrode do 8000 kg.ha-1 by išlo víno do obehu s označením ako výberové víno s ďalšími prívlastkami (ako neskorý zber, výber z hrozna, bobulový výber, ľadový zber alebo hrozienkový výber).

Predpokladáme, že ak budeme rešpektovať ustanovenia zákona o vinohradníctve a vinárstve a jeho náväzných právnych predpisov, pre pokrytie domácej potreby i pre naplnenie výhľadových vývozných predpokladov by nám mala postačovať výmera 25-26 tisíc hektárov produkčných vinohradov. Prikláňame sa k názorom odborníkov, ktorí uvádzajú, že nebude tak podstatná výmera vinohradov ako to, aby jestvujúce plochy boli efektívne, aby zabezpečovali plnú tvorbu potrebných finančných zdrojov hlavne pre investičné potreby tohto špeciálneho odvetvia rastlinnej výroby. Aby sa to mohlo realizovať k tomu musia byť splnené určité predpoklady a to :

· pri výsadbách vinohradov je potrebné využívať dotácie, ktoré by mal štát upraviť zo súčasných 200 tisíc Sk.ha-1 aspoň na 270-300 tis.ha-1. Pre úspešný rozvoj vinohradníctva je dôležité uchovať uvedenú dotačnú politiku čo najdlhšie obdobie,

· vytvárať ročne dostatočné zdroje z prevádzok vinohradov pre financovanie jednoduchej alebo rozšírenej reprodukcie vo vinohradníckych podnikoch. V súčasnom období je málo vinohradníckych podnikov, ktoré môžu z vlastných zdrojov zabezpečovať jednoduchú reprodukciu, či modernizáciu alebo rekonštrukciu existujúcich vinohradov,

· intenzívnu vinohradnícku výrobu orientovať do najvhodnejších vinohradníckych oblastí a regiónov.

Od roku 1991 do 1996 bol o rekonštrukciu a novú výsadbu vinohradov minimálny záujem, lebo vo vinohradníckych podnikoch odčerpali sa podnikové disponibilné finančné zdroje, zvýšila sa zadĺženosť, prehĺbila sa platobná neschopnosť a mnohé vinice sa zanedbali. Pri strategických prístupoch je potrebné brať do úvahy reálne možnosti, ktoré sú dané súčasným stavom našej ekonomiky. V krátkom čase sa nám aj tak nepodarí dosiahnuť úroveň spred desiatich rokov. Vláda SR si musí uvedomiť, že niekoľko miliárd korún vložených do modernizácie našich vinohradov nie je tak veľa, lebo vinohradníctvo popri svojej ekonomickej úlohe vstupuje do formovania krajinného prostredia, pričom má značný dopad na životné prostredie, ale aj na zamestnanosť práceschopného obyvateľstva najmä v tradičných vinohradníckych oblastiach. Ďalej nesmieme zabúdať, že vinohradníctvo má z hľadiska realizácie aj väzby na ďalšie výrobné odvetvia štátu a to v podobe materiálového zabezpečenia hlavne oporných konštrukcií, strojov, stavebnej vybavenosti, pesticídov, hnojív, závlah a pod.

V súčasnom období je nevyhnutné zdôrazniť, že ekonomické podmienky nastolené pôsobením trhového hospodárstva si vyžadujú aj v našom vinohradníctve vo väčšej miere než tomu bolo doteraz exaktnejšie analyzovať súčasný stav, hľadať perspektívne cesty jeho rozvoja a poukázať na trendy vývoja ekonomiky výroby hrozna ako hľadaného ovocia a suroviny pre výrobu osviežujúcich nealkoholických nápojov a vína. Skôr ako začneme analyzovať niektoré ukazovatele výroby hrozna v sledovaných vinohradníckych podnikoch musíme spomenúť, že plochy vinohradov u nás podobne ako vo svete majú klesajúcu tendenciu. Zistili sme, že v sledovanom súbore podnikov v rokoch 1991-1998 bola priemerná výmera vinohradov 79,5 ha. Pokles plôch v súbore sledovaných podnikov sprevádzala aj väčšia variabilita.

Hektárové úrody hrozna sa výrazne líšia podľa jednotlivých rokov a sledovaných podnikov. Ak by sa súčasná situácia v produkcii hrozna v niektorých podnikoch nezmenila k lepšiemu, potom odporúčame po 22-25 rokoch produkčnej schopnosti vinice likvidovať.

Pri hodnotení realizačných cien zisťujeme, že v roku 1994 najnižšiu realizačnú cenu iba 1 008 Sk.t-1 , dosiahol jeden podnik , pričom priemer za sledované obdobie v súbore podnikov je 9.987 Sk.t-1. Zníženie realizačných cien hrozna najmä v roku 1993 na 6.259 Sk.t-1, pri našich úrodách (4,01 t.ha-1) a prudkom raste cien vstupov do výroby urobilo vinohradníctvo vysoko stratovým odvetvím.

Spotreba práce pri výrobe hrozna v sledovanom súbore podnikov sa zvyšovala indexom 146,86. V roku 1998 bola priemerná spotreba práce 724 h.ha-1, čo je oproti roku 1996 zvýšenie o 231 h.ha-1, t.j. o 31,91 %. Treba zdôrazniť, že uvedené zvýšenie spotreby živej ľudskej práce nemôžme brať ako prirodzený jav vyplývajúci zo zvyšovania vstupov (energie) do tejto výroby, lebo mnohé práce doteraz vykonávané strojmi robia vo viacerých podnikoch ručne. S týmto trendom môžeme rátať aj v ďalších 3-5 rokoch.

Na Slovensku je výrobná základňa vinohradníctva podmienená pôdno-klimatickými podmienkami, z čoho vyplýva, že pre plošné zásobovanie obyvateľstva vinohradníckymi produktami sú potrebné územné presuny spojené s obchodnými aktivitami, čo zvyšuje náklady na jednotku výrobku. Pritom treba zdôrazniť, že pri zvyšujúcej sa aktivite drobných podnikateľov, ale nedostatočne fungujúcej informačnej základni sa stáva, že obchodná roztrieštenosť spôsobuje značné nedostatky v zásobovaní trhu hroznom najmä v severných okresoch Slovenska. Časť podnikateľských subjektov ani v súčasnosti nie je schopná vysporiadať sa so vzniknutou situáciou. ťažkosti spôsobovala najmä v rokoch 1991-1993 a v súčasnosti spôsobuje aj nerovnováha na trhu v prospech ponuky a preto vzhľadom na súčasné vonkajšie a vnútorné podmienky väčšina výrobcov hrozna musí v krátkom časovom horizonte znižovať výrobné náklady. Z analýzy celkových nákladov vyplýva v súbore podnikov, že tieto majú vstúpajúcu tendenciu. Náklady na výrobu hrozna sa zvýšili zo 44.064 Sk.ha-1 v roku 1993 na 70.770 Sk.ha-1 v roku 1998. V roku 1997 to činili až 76 739 Sk.ha-1. Výrazne sa zvýšili náklady na chemické ochranné prostriedky indexom 342,72, pričom v roku 1998 dosiahli hodnotu 12.900 Sk.ha-1. Zvýšili sa aj náklady na hnojivá indexom 171,26, aj pritom všetkom že približne 46 % sledovaných podnikov aj v roku 1998 neaplikovala pod vinice žiadne hnojivá. V roku 1993 to bolo opačne, lebo len 35% podnikov aplikovalo výživu pod vinič hroznorodý. Materiálové náklady zaznamenávajú zvýšenie (index 325,93 a mzdové náklady (index 211,13).

Prejav nového ekonomického prostredia trhového mechanizmu sa odrazil výraznejšie aj pri realizácii zisku pri výrobe hrozna v sledovanom súbore podnikov. V roku 1995 podniky zaznamenali vysokú stratu 17.233 Sk.ha-1. Obrat nastal v roku 1996 kedy z 11 sledovaných podnikov 7 zaznamenáva pri výrobe hrozna zisk od 1.895 do 39.598 Sk.ha-1. V roku 1997 a 1998 sa znižuje počet stratových podnikov, iba tri z jedenástich sú stratové.

Záverom chceme odporučiť sledovaným podnikom pre zvýšenie efektívnosti výroby hrozna uplatňovať v plnom rozsahu ustanovenia zákona o vinohradníctve a vinárstve a jeho následných prijatých vyhlášok. Do 12-14 roku od zakladania viníc zabezpečiť plný počet krov vo výške stanovenom vyhláškou 153/1998 Z.z.. Lepšie a účelnejšie využívať prístupné závlahy vo vegetačnom období, čo prináša zvýšenie úrod hrozna pri niektorých odrodách až o 20-25 %. Využívať dotácie na zakladanie nových výsadieb v najvhodnejších podmienkach v tradičných vinohradníckych oblastiach a ich rajónoch. V týchto rajónoch a oblastiach neznižovať plochy vinohradov a tým zabezpečiť zamestnanosť vidieckeho obyvateľstva a ráz krajiny pre turistický ruch.

LITERATÚRA

1. Bandlerová,A. :K novému zákonu o poľnohospodárstve. In : Zborník z vedeckého seminára “ Legislatívno - ekonomické problémy špeciálnej RV. Kpr FEM-SPU Nitra a SVOŠ Modra, 1998 s.4-7

2. Bezáková,L. : Podnikanie a uzatváranie zmlúv. In : Zborník VES SPU Nitra 1997, s.102-107

3. Bielik,P. : Agrárna ekonomika. ES VŠP Nitra, 1995

4. Ilková, Z. : Obchodné zmluvy v podnikateľskej činnosti družstiev a obchodných spoločností. In : Zborník z ved.seminára “ Legislatívno - ekonomické problémy špeciálnej RV. Kpr FEM SPU Nitra a SVOŠ Modra, 1998 s. 23-26

5. Pekárik,Š., Farkašová,M., Taliga,F. : Aktuálne ekonomicko-právne a organizačné otázky Slovenského vinohradníctva. In : Zborník z medz. Ved.seminára “ aktuálne otázky legislatívy, ekonomiky a marketingu v poľnohospodárstve”. Kpráva FEM SPU Nitra, 1999 s-63-72

6. Podolák, A. : Negociačno-legislatívne tendencie a problematika víno-obchodu. In : Zborník z ved. seminára “ Legislatívne-ekonomické problémy špeciálnej RV. Kpr FEM SPU Nitra a SVOŠ Modra, 1998 s.47-48

7. Zentková, I. : Vplyv colných bariér na vybrané komodity. In . Zborník referátov “ Agrární perspektívy 97”, Praha, 1997, s.397-401