MOŽNOSTI VYUŽITIA ABSOLÚTNYCH TRÁVNYCH KULTÚR PREŽÚVAVCAMI

Possibilities of usage of absolute grass crops by ruminants

Juraj Lazarčík

Adresa autora:

Doc. Ing. Juraj Lazarčík, CSc., Fakulta ekonomiky a manažmentu, Katedra ekonomiky, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra.

Anotácia:

V podmienkach intenzívneho poľnohospodárstva podhorské a horské oblasti Slovenska predstavujú 1 340 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy (46 %). Z toho tzv. absolútne trávne kultúry (lúky a pasienky nevhodné na rozoranie) asi 800 tisíc hektárov. Žije tam asi 50 % obyvateľov, ktorých nemožno z procesu výroby potravín vylúčiť. Je potrebné si uvedomiť, že geomorfologické členenie nášho územia a ním podmienená štruktúra kultúr pôdneho fondu umožňuje výrobu objemových krmovín pre chov prežúvavcov. V súčasných podmienkach predovšetkým pre chov oviec.

Summary:

Foothill and mountain regions of Slovakia form 1,340,000 ha of agriculture land (46 %) in conditions of intensive agriculture.

Grass plants (meadows and pastures - not suitable for ploughing) are included as well.

About 50 % inhabitants of Slovakia live in the above mentioned regions. These cannot be excluded from the process of food preduction.

It is important to bear in mind that geomorphological division of the area as well as the strveture of crops allows the process of fodder plants for the breeding of ruminants.

Kúčové slová:

intenzívne poľnohospodárstvo, trávne kultúry, rentabilita, ziskovosť, ovčie produkty.

Key words:

intensive agriculture, grass crops, rentability, profit, sheep products.

Výsledky a diskusia

Po prvej svetovej vojne sa na Slovensku chovalo asi 1,2 milióna oviec. Koncom 80 - tych rokov (1989) okolo 700 tisíc a v roku 1998 asi 420 tisíc oviec, z toho 280 tisíc bahníc. Pritom máme k dispozícii spomínaných 800 tisíc hektárov trvalých trávnych porastov, z čoho 1/3 predstavujú intenzívne lúky. Pre ovce sa využíva okolo 250 tisíc hektárov. Z uvedeného vyplýva, že sú tu veľké rezervy vo zvyšovaní stavov oviec. Rušivo pôsobia nespasené a nepokosené lúky a pasienky vzdialenejších plôch, kde sa postupne presadili vysoké nevhodné druhy tráv alebo spätná sukcesia listnatej, či ihličnatej série lesných drevín. Tento problém pomôže riešiť viacnásobné kosenie a potom spásanie predovšetkým malými prežúvavcami v našom prípade ovcami.

Veľkou výhodou je vlastný domáci genofond, ale problematické je jeho využívanie a dosahované chovateľské výsledky. Podľa našich popredných odborníkov využitie genofondu je asi v 2/3 genetických možností chovu oviec. Znížením stavov od roku 1990 z hruba o 300 tisíc kusov poklesla aj užitkovosť asi o 10 %. V roku 1997 sa stavy oviec stabilizovali a v roku 1998 rátame s mierným rastom. Vychádzame zo skutočnosti, že v súčasnosti nie sú problémy s odbytom ovčích výrobkov. Problematická je cena ovčej vlny, ktorá je veľmi nízka 23,- Sk za 1 kg, ale poplatok za ostrihanie ovce je 14,- Sk.

Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že efektívnosť predaja mliečnych jahniat ( v roku 1997 od 110,- do 120,- Sk . kg-1 živej hmotnosti) priniesol so sebou aj negatívne stránky. Exportom jahničiek schopných chovu ohrozujeme vlastnú reprodukciu základných stád, zhoršujeme vekovú štruktúru a tým znižujeme produkčnú schopnosť celej populácie stáda a degradujeme genetické danosti našich plemien. V tomto roku 1998 poklesla priemerná realizačná cena mliečnych jahniat na približne 80,- Sk za kg živej hmotnosti. Príčinou bola vyššia ponuka na zahraničných trhoch, predovšetkým z Bulharska a Rumunska. Na druhej strane táto situácia umožnila ponechať časť novonarodených jahniat na ďalší chov.

Mliečne jahňatá predstavujú finálny jatočný produkt, ktorý je limitovaný relatívne krátkym vekom (6 - 8 týždňov), štandardnou živou hmotnosťou (do 18 kg) a jatočnou kvalitou. To sa dá dosiahnuť len v intenzívnych podmienkach chovu. Výživu treba prispôsobiť podľa fyziologickej záťaže. Dôležitú úlohu tu zohráva ľudský faktor. Aj pri súčasnej nezamestnanosti je veľká fluktuácia pracovníkov, ktorí sa o ovce priamo starajú. V živočíšnej výrobe sa nedajú dosahovať dobré výsledky bez odborne pripravených ľudí s citlivým prístupom k zvieratám. Podľa názoru ľudí z praxe ošetrovateľa, ktorý v čase sezóny sú prevažnú časť roka mimo rodiny, v zimnom období sa neradi vzďaľujú od svojich rodín za účelom zvyšovania kvalifikácie, aj keď majú o to záujem. Aj túto otázku bude žiadúce v budúcnosti riešiť.

Jednou z najťažších operácii v chove oviec je ručné dojenie, ktoré treba nahradiť strojovým. To si vyžaduje zvýšiť aj mliekovú úžitkovosť oviec ako základného predpokladu zvyšovania rentability chovu. Podľa dostupných informácii v roku 1998 máme 115 tisíc ks bahníc plemena zošľachtená valaška, 105 tisíc plemena cigaja a 50 tisíc dojných oviec plemena merino. Vo výrobe ovčieho mlieka sú rezervy, nakoľko tržby z predaja mlieka u našich dojných plemien nedosahujú ani 60 % z celkových tržieb. Zahraničie vykazuje u oviec s podobným výrobným zameraním až 75 % - ný podiel na tržbách.

Počet chovaných merinových oviec na Slovensku v rámci populácie sa najviac znížil. Tu je riešením pozmeňovacie kríženie s mliekovými plemenami. Tam, kde sú vytvorené podmienky nevylučujeme ani chov čistokrvných dojných plemien oviec (východofrízske plemeno, lacanne, assaf a pod.).

Podľa štatistických prehľadov v posledných 3 rokoch sa 100 bahniciam narodilo od 80 do 90 jahniat a ich odchov sa pohyboval od 70 do 80 %. Aj výroba syra bola niečo nad 10 kg na 1 bahnicu (1 kg syra - 4,5 kg mlieka). Tu sú taktiež značné rezervy. Predpokladom rentability chovu dojných oviec je neustále zvyšovanie mliekovej úžitkovosti (min. 120 l na bahnicu a rok). Výsledky z kontroly mliekovej úžitkovosti poukazujú na preukazné rozdiely v produkcii mlieka jednotlivých bahníc. Porovnateľne so zahraničím sú iba hmotnostné prírastky jahniat počas odchovu. V staničných podmienkach dosahujú až 500 g na deň. Nepriaznivý vplyv na ekonomiku chovu oviec má aj úhyn jahniat (15 %) a dospelých zvierat (10 %).

Napriek uvedeným skutočnostiam chov oviec má v porovnaní s chovom kráv v našich podmienkach nasledovné prednosti:

- ustajňovacie priestory sú investične menej náročné,

- na jednotku telesnej hmotnosti spotrebujú menší objem krmív,

- zúžitkovanie krmív je efektívnejšie,

- dlhšie pastevné obdobie,

- kratší reprodukčný cyklus,

- vyššiu plodnosť,

- jednoduchšiu manipuláciu pri ošetrovaní.

Je len malý predpoklad, že v chove hovädzieho dobytka sa vrátime na stavy z roku 1989, ale degenerované trávne porasty v priebehu 5 - 6 rokov bez veľkých investičných nárokov je možné znížiť na normálny stav za pomoci zvyšovania počtov chovaných oviec. Ak vychádzame z predpokladu, že 0,27 ha p. p. treba na výživu 1 ovce, tak v súčasnosti nevyužívané plochy by uživili 1 650 000 ks oviec. Ekonomický význam trávnych porastov je určovaný produkciou mlieka, syra, mäsa a vlny, ale aj všeobeným rozvojom horských a podhorských oblastí, kde trávne porasty majú prevládajúce zastúpenie.

Literatúra

1. BIELIK, P. a kol.: Agrárna ekonomika, SPU, Nitra, 1995.

1. HOLÚBEK, R.: Zberom trávnych porastov začína zelená žatva - žatva pre život. Roľnícke noviny, 27.5.1998.

2. LAZARČÍK, J.: Ekonomická efektívnosť v chove oviec. Roľnícke novinky, roč. 7, 36, 5. sept. 1997.

3. LAZARČÍK, J.: Vplyv chovu oviec na výkonnosť a dôchodkovosť v agropodnikateľských subjektoch. Agrárna ekonomika a politika - MVD. SPU, Nitra, máj 1998.

4. MARGETÍN, M.: Málo využívame produkčné schopnosti našich plemien. Roľnícke noviny, 16.4.1998.

5. MURGAŠ, J a kol.: Manažment a marketing v chove oviec a kôz. SPU, Nitra, 1997.

6. VOLOŠÍN, J.: Aj malé prežúvavce žiadajú kvalitný krm. Príloha roľníckych novín, 25.5.1998.