BSE viac drahá hystéria než problém

Keď bolo ešte začiatkom tohto roka Slovensko pokojným ostrovom v európskom rozbúrenom mori zvanom BSE, mnohí chovatelia dobytka, spracovatelia mäsa, ale i odborníci tvrdili, že ním aj ostane. Na základe viacerých argumentov predpovedali takmer nulovú možnosť zavlečenia tejto nákazy. Niektorí znalci však boli už vtedy vo svojich prognózach opatrnejší, uvedomujúc si absenciu relevantnej vzorky otestovaného dobytka a mnohorakosť príčin vzniku BSE. Vývoj situácie im dal v konečnom dôsledku za pravdu, ako aj rozhodnutiu európskej komisie zaradiť Slovensko do tretej kategórie krajín s rizikom výskytu tejto choroby. Výsledkom plošného testovania jednotlivcov starších ako 30 mesiacov sú zatiaľ tri pozitívne prípady na 20-tisíc analýz vzoriek. Veterinári varujú, že ich bude pribúdať. Zároveň však upokojujú verejnosť, že nie je dôvod na paniku. Masový výskyt, ako vo Veľkej Británii, kde evidujú 180-tisíc prípadov BSE, Slovensku nehrozí. Podľa vrcholných predstaviteľov Štátnej veterinárnej správy (ŠVS) je súčasná situácia dôsledkom totálneho a poctivého monitoringu, ktorý smeruje nielen medzi zvieratá určené na komerčné využitie, ale i do tzv. rizikových skupín. A práve medzi nimi je pravdepodobnosť výskytu ochorenia oveľa vyššia. Ide napríklad o nutné zabitia, úhyny či príznaky nervových ochorení. Po nedávnych presviedčaniach zodpovedných, že bariéry proti prieniku BSE do SR sú nepriepustné, tak ostáva veľkou neznámou pôvod nákazy. Zatiaľ ani v jednom z troch prípadov sa ho nepodarilo objasniť. Vyšetrovanie je veľmi komplikované, často naráža na nedostatok údajov a nekompletnú dokumentáciu. Navyše prebieha v spleti domácich i medzinárodných obchodných záujmov. Doteraz je známe, že veterinári vylúčili ako zdroj prenosu mäsovokostnú múčku a svoje pátranie preorientovali na mliečne kŕmne náhrady používané na výživu teliat. V polovici 90. rokov ich dovážalo z Nemecka niekoľko slovenských firiem. Ide však o hypotetickú stopu a je veľmi otázne, či sa ju podarí potvrdiť. Stopa vychádza z údajov, že farmy v Lučeneckom okrese, na ktorých boli posledné dve infikované kravy objavené, používali mliečne kŕmne náhrady a vek postihnutých zvierat sa zhoduje s obdobím dovozov. Vedenie ŠVS plánuje preto preveriť informácie o komponentoch tohto krmiva priamo u výrobcu v Bavorsku, keďže existuje podozrenie, že do nich mohli byť pridávané kafilerické tuky, ktoré sú považované za nosičov nákazy. Podľa najnovších vedeckých poznatkov však existuje viac ako 20 spôsobov vzniku BSE. Jedným z nich sú aj spontánne genetické mutácie. Čo stálo za vznikom nákazy v SR si dnes netrúfa nik zodpovedný povedať. Napriek všetkým vedeckým faktom o prenose ochorenia, zdrojoch nákazy, spoľahlivom diagnostikovaní a neškodnosti hovädzieho mäsa i mliečnych výrobkov sa spotrebitelia správajú viac emotívne než racionálne. Trh s mäsom sa od začiatku roka prepadol o takmer 60 %, producenti a spracovatelia sú z pochopiteľných príčin nervózni. Okrem vecnej roviny a stámiliónových štátnych výdavkov si kauza BSE žije už aj v SR svoj vlastný virtuálny život. Ale skôr než skutočná apokalypsa je to príliš drahá hystéria.