VPLYV VONKAJŠIEHO PROSTREDIA NA VÝROBU MLIEKA V PRODUKČNÝCH CHOVOCH DOJNÍC

THE IMPACT OF THE ENVIRONMENT ON PRODUCTION OF MILK IN MILK COW PRODUCTION UNITS

Monika Hudáková

Adresa autora:

Monika HUDÁKOVÁ, Ing., SPU-NITRA, FEM, Katedra ekonomiky, Trieda A.Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovensko

Anotácia:

Príspevok analyzuje kvantitatívnu a kvalitatívnu stránku výroby kravského mlieka. Na detaile produkčných chovov dojníc demonštruje dynamiku rastu výroby mlieka v závislosti od vplyvu vonkajšieho prostredia. Hlavný dôraz kladie na účinnosť makroekonomických nástrojov vo výrobe a spracovaní mlieka. V neposlednom rade štrukturalizuje vonkajšie prostredie a vnútornú prevádzkovú klímu produkčných chovov dojníc.

Summary:

This paper analyses both quantitative and qualitative sides of the production of cow milk. On the backdrop of a milk cow production unit it demonstates the relationship bethween the dynamism of growth of production of milk on the external environment. The main focus is placed on the efficiency of macroeconomic tools on the production and processing of milk. Last but not least, this paper analysis the structure of outer environment and internal pruduction climate of milk cow production.

Kľúčové slová:

mlieko, produkcia, vonkajšie prostredie, efektívnosť, chov dojníc

Key words:

milk, production, environment, efficiency, cow production

ÚVOD

Vstup Slovenska do Európskych ekonomických štruktúr vyžaduje urýchliť transformáciu v chovoch dojníc. Základom transformácie musí byť uplatnenie efektívnych marketingových nástrojov, prestavba a modernizácia chovov dojníc.

Nedostatok disponibilného finančného kapitálu vedie podnikové manažmenty k výrazným obmedzeniam materiálových vstupov, k ekonomickej stagnácií chovov dojníc. Zmeny vonkajšieho ekonomického prostredia nepriaznivo ovplyvnili produkčné chovy dojníc.

Preto cieľom príspevku je analyzovať kvantitatívnu a kvalitatívnu stránku výroby surového kravského mlieka. Na detaile produkčných chovov dojníc demonštrovať dynamiku rastu výroby mlieka v závislosti od vplyvu vonkajšieho prostredia, účinnosť makroekonomických nástrojov vo výrobe a spracovaní mlieka. V neposlednom rade štrukturalizovať vonkajšie prostredie a vnútornú prevádzkovú klímu produkčných chovov dojníc.

MATERIÁL A METODIKA PRÁCE

Realizácia predznačeného cieľa si vyžiadala uskutočniť prieskum v súbore 223 poľnohospodárskych podnikov, ktoré tvorilo 90 % poľnohospodárskych družstiev a 10 % obchodných spoločností. Podkladové údaje sme získali prostredníctvom dotazníkovej metódy, pri ktorej sme použili techniku riadeného rozhovoru podľa vopred vypracovaného metodického listu. Zdrojom informácií bola centrálna databanka údajov VÚEPP v Bratislave a údaje Regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr na Slovensku.

Jednotkami analýzy boli produkčné chovy dojníc a podporné systémy v chove dojníc. Kvantifikačnou jednotkou bola jedna Sk, dojnica a ostatné jednotky v rámci SI-sústavy. Z obsahového hľadiska sme prieskum zamerali na nasledovné vecné problémy:

· na vplyv vonkajšieho prostredia na výrobu a spracovanie mlieka,

· na účinnosť podporného systému v chove dojníc,

· a na predikciu produkčných chovov dojníc do roku 2002.

VLASTNÁ PRÁCA

1. Vplyv vonkajšieho prostredia na výrobu a spracovanie mlieka

Na výrobu a spracovanie mlieka vplýva viacero vonkajších a vnútorných činiteľov (obr.1). Rozhodujúcim činiteľom pre posúdenie ekonomickej efektívnosti výroby mlieka sú vlastné náklady na jednotku produkcie. Vlastné náklady na jeden liter mlieka na Slovensku v roku 1997 činili 8,52 Sk. Podniky v horších prírodných podmienkach, ktoré majú nižšiu úžitkovosť sú stratové. Najvyššie náklady na jeden liter mlieka v roku 1997 boli dosiahnuté v horskej a zemiakárskej výrobnej oblasti, kde klesá úžitkovosť.

V roku 1997 na Slovensku najvyššou nákladovou položkou v chove dojníc boli náklady na nakúpené krmivá (1183 Sk na 100 KD), náklady na vlastné krmivá (2392 Sk na 100 KD), náklady na odpisy zvierat (1871 Sk na 100 KD) a réžijné náklady (výrobná réžia 975 Sk na 100 KD a správna réžia 726 Sk na 100 KD). Značné rezervy sú v tomto smere v podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné nepriaznivú situáciu pri výrobe a spracovaní surového kravského mlieka riešiť zefektívňovaním celého systému chovu dojníc.

Súčasní výrobcovia a spracovatelia mlieka musia pružne reagovať na vonkajšie ekonomické prostredie a súčasne sledovať hospodársku situáciu podnikateľských subjektov.

Vplyv vonkajších a vnútorných činiteľov na výrobu a spracovanie mlieka (obr.1).

·

2. Účinnosť podporného systému v chove dojníc

Najvýznamnejšou formou pomoci štátu podnikateľským subjektom v rezorte pôdohospodárstva sú dotácie a subvencie každoročne priznávané podľa zámerov ministerstva pôdohospodárstva. Tieto nemôžu síce vyriešiť všetky finančné problémy, ale môžu pomôcť pri zachovaní genofondu a podpore rastu genetického potenciálu hospodárskych zvierat, pri zvyšovaní kvality hovädzieho mäsa a surového kravského mlieka a pri ozdravovaní chovov hospodárskych zvierat.

Dotácie v roku 1997 boli poskytované v súlade s Výnosom MP SR č. 894/1995-100 z 20.4.1995 doplneným o Výnos MP SR č. 2314/1995-100 z 21.9.1995 o poskytovaní dotácií zo ŠR v pôsobnosti MP SR a ich doplnkov v priebehu roka 1996 (Výnos MP SR č. 1528/1996-100 z 9.5.1996 a č. 2875/1996 z 31.10.1996).

V roku 1997 opatrenia v regulácií trhu mlieka a mliečnych výrobkov vykonával Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve. Finančná podpora bola štátnym podporným fondom pôdohospodárstva a potravinárstva orientovaná na návratné pôžičky s nízkou úrokovou sadzbou.

Dotácie boli prevažne použité na podporu kvality surového kravského mlieka. Ich pozitívny účinok sa prejavil vo zvýšení podielu nakúpeného mlieka v Q. triede 39,20 %, v I. triede 45,11 %, v II. triede 11,20 %, v III. triede 1,78 % a v neštandardnom mlieku 2,71 %. Zatriedenie nakúpeného mlieka v Q. a I. triede sa oproti roku 1996 zvýšilo zo 76,11 % na 84,31 %. Kvalitatívne zatriedenie sa prejavilo aj v raste priemernej realizačnej ceny.

Redukcia početných stavov dojníc a nižšia zooveterinárna starostlivosť sa nepriaznivo prejavili v znížení plemennej úrovne produkčných chovov dojníc a preto sa tieto chovy začali postupne oživovať.

Vonkajšie prostredie negatívne ovplyvnilo úroveň výrobného manažmentu v chove dojníc. Určité zlepšenie nastalo po roku 1996. Jedným z rozhodujúcich zdrojov pre činnosť podniku je speňažovanie mlieka. V roku 1998 sa aj naďalej počíta so štátnou podporou rozvoja chovu dojníc.

3.Manažment chovu dojníc do roku 2002

Konkurenčné prostredie a rastúce požiadavky na kvalitu mlieka sú určujúcimi činiteľmi technologického a personálneho zabezpečenia výroby surového kravského mlieka.

Základným predpokladom úspešného rozvoja chovu hovädzieho dobytka a dojníc zvlášť je účinný podporný systém v chove hovädzieho dobytka, ktorý pomôže pri zachovaní genofondu a podpore rastu genetického potenciálu hospodárskych zvierat, pri zvyšovaní kvality kravského mlieka a pri ozdravovaní chovov hospodárskych zvierat. V súvislosti s uvedeným predpokladáme, že sa zmení systém ustajnenia (z väzného na voľné), výživy a kŕmenia, dojenia a odpratávania maštaľného hnoja. Prípadná výstavba nových ustajňovacích priestorov si bude vyžadovať požiadavku voľného ustajnenia.

Značné rezervy sa ukazujú v manažmente reprodukcie základného stáda a medzipodnikovej kooperácií, v zooveterinárnej starostlivosti v preventívnej ochrane zvierat.

Zásadne sa zmení spôsob vedenia a motivácie pracovníkov. V roku 2002 predpokladáme dosiahnuť priemernú úžitkovosť 3900 litrov na dojnicu a rok.

LITERATÚRA

1. GOZORA, V.: Funkcia vnútropodnikového managementu v poľnohospodárskych podnikoch. In.: Zemědělská ekonomika č. 2, 1995, s.37-40

1. JEŠKO, J.: Mlieko. Situačná a výhľadová správa. Marec 1998, MP SR a VÚEPP Bratislava, 1998

2. Vlastné náklady a výsledky hospodárenia poľnohospodárskych podnikov v SR za rok 1997 v triedení podľa výrobných oblastí. VÚEPP Bratislava 1998, s.46

3. Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1997. (Zelená správa). MP SR Bratislava, október 1997