Vliv faktorů globalizace na výrobu a zpracování mléka

Vplyv faktorov globalizácie na výrobu a spracovanie mlieka

Influence of globalization factors on the milk production and its processing

Autor: Igor Repka

Abstrakt v češtině:

Príspevok sa zaoberá vplyvom faktorov globalizácie na výrobu mlieka a konkurencieschopnosť mliekarenského priemyslu. Konkrétnym výsledkom globalizácie je nástup zahraničných obchodných reťazcov na slovenský trh, ktorý v budúcnosti dosiahne 60-70 %-ný podiel na celkovom predaji potravín. Uvádza ciele slovenského mliekarstva, pri vstupe do Európskej únie a spôsoby reštrukturalizácie mliekarenského priemyslu do roku 2005.

Abstrakt v angličtině:

The contribution deals with the influence of globalization factors on the milk production and its processing as well as the milk industry competitiveness. The concrete globalization result is a formation of the foreign trade chains on the Slovak market and the share will be 60-70% on the total food sale in the future.

It describes the goals of the Slovak milk industry at the access into the EU and the ways of the restoration of milk industry to the year 2005.

Klíčová slova:

globalizácia, konkurencieschopnosť, výroba mlieka, spracovanie mlieka, obchodné reťazce

Keywords:

globalization, competitiveness, milk production, milk processing, trade chains

Úvod:

Vo svetovej ekonomike sa presadzuje tendencia zvyšovania konkurenčnej schopnosti zväčšovaním kapitálu, čo vedie k prehlbovaniu procesu jej interancionalizácie, reštrukturalizácie a globalizácie. Vznikajú nové transnacionálne a multinacionálne spoločnosti.

V podmienkach rastúcej globalizácie a zosilňujúceho sa zápasu o trhy sa bude významne zvyšovať úloha poľnohospodárstva, ako výrobcu obnoviteľných zdrojov energie a kvalitných potravín. Strategickým záujmom Slovenskej republiky preto musí byť udržanie produkčného výkonného poľnohospodárstva, ktoré zabezpečí celoplošné obhospodarovanie pôdneho fondu. Uvedený zámer vyžaduje taktickú poľnohospodársku a potravinársku politiku, vychádzajúcu z dlhodobých priorít hospodárskej politiky štátu.

Výroba a spracovanie mlieka patrí k rozhodujúcim výrobným odvetviam, vzhľadom na svoj ekonomický, sociálny a výživový potenciál.

Cíle a metody:

Stratégia výroby mlieka v SR vychádza z dvoch základných hľadísk. Prvým je produkcia dostatočného množstva kvalitného mlieka a mliečnych výrobkov, kde sa po oživení ekonomiky očakáva postupný nárast spotreby, pri chove takého počtu zvierat, ktorý umožní zvyšovať kultúrny charakter kvajiny a čiastočne riešiť i problém zamestnanosti. Druhé hľadisko je globalizácia svetovej ekonomiky, prejavujúca sa reštrukturalizáciou mliekarenského priemyslu a nástupom nadnárodných obchodných reťazcov na Slovenskom trhu, ako aj vstup Slovenska do Európskej únie.

Cieľom príspevku je analyzovať vplyv faktorov globalizácie na výrobu mlieka, konkurencieschopnosť mliekarenského priemyslu a vstup zahraničných obchodných reťazcov do slovenských predajných sietí.

Pri spracovaní príspevku sme vychádzali z podkladových údajov Štatistického úradu SR, Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, Slovenského mliekarenského priemyslu, ako aj materiálov o agrárnej a výživovej politike.

Výsledky a diskusia:

1. Vývojové trendy naturálnej produkcie

Zo všetkých odvetví poľnohospodárskej výroby sa zavádzanie ekonomickej reformy najnepriaznivejšie prejavilo v chove kráv, a to výrazným znížením stavov a do roku 1997 aj úžitkovosti (tabuľka 1).

Vývoj vybraných ukazovateľov pri výrobe mlieka

Tabuľka 1

Prameň: ŠÚ SR a vlastný prepočet. Rok 2000 odhad. Rok 2001 prognóza.

V chove kráv je pre obdobie rokov 1989-1999 charakteristický trvalý pokles početných stavov, ktorý sa nezastavil ani v roku 1999. V roku 2000 sa predpokladá ďalšie znižovanie stavov kráv na 246 tis.ks (index 44,0).

Vývoj úžitkovosti po roku 1989 poukazuje na jej prudké zníženie, najmä v prvých rokoch recesie (1991-1993). Tempo rastu úžitkovosti po roku 1993 bolo veľmi pomalé, o čom svedčí skutočnosť, že až v roku 1998 sa podarilo dosiahnuť a prekročiť výrobu mlieka na 1 dojnicu v roku 1989. Napriek tomu, že v roku 1999 sme dosiahli priemernú ročnú dojnosť na 1 dojnicu 4101 l, stále výrazne zaostávame za vyspelými krajinami Európskej únie. Ďalšie zvyšovanie úžitkovosti preto patrí k najvýznamnejším potenciálnym zdrojom obnovy efektívnosti výroby mlieka. Z regionálneho hľadiska sa prejavuje v úžitkovosti dojníc značná diferencovanosť. Pri priemernej ročnej dojnosti 4101 l mlieka v roku 1999 sa dosiahlo v rámci krajov SR variačné rozpätie až 1921 l (46,8 %). Príčinami daného stavu sú okrem rozdielnych prírodných podmienok často aj organizačné nedostatky, riešenie ktorých nevyžaduje osobitné finančné náklady, najmä nedostatočná výživa zvierat, malá starostlivosť o jednotlivé fázy reprodukčného cyklu plemeníc, nedodržiavanie pracovnej a technologickej disciplíny a pod.

Objem vyrobeného mlieka poklesol z 1 995 mil.l v roku 1989 na 1 073 mil.l v roku 1999, t.j. o 46,2 %. Poklesu výroby mlieka v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 nazabránil ani priaznivý nárast úžitkovosti. Nákup mlieka spracovateľskými organizáciami poklesol z 1733 mil.l v roku 1989 na 902 mil.l v roku 1999, t.j. o 831 mil.l (48,0 %).

2. Vývojové trendy mliekarenského priemyslu

Obdobie rokov 2000-2005 bude pre slovenské mliekarenstvo veľmi dôležitým obdobím, kedy sa musí transformovať na podmienky voľnej konkurencie európskeho trhu.

Nevyhnutné je dôslednejšie pokračovať v reštrukturalizácii mliekarenského priemyslu, ktorá sa doteraz presadzovala málo výrazne. Reštrukturalizácia musí rešpektovať základné ciele potravinovej politiky na obdobie pred vstupom SR do EÚ, definované potrebou zníženia nadbytočných kapacít, modernizácie výrobného procesu a zvýšenia konkurenčnej schopnosti. Zámerom reštrukturalizácie mliekarenského priemyslu je jeho adaptácia na nové technické, hygienické a ekonomické podmienky, v ktorých pôjde o koncentráciu mliekarenských podnikov, vybavených modernou technológiou a zodpovedajúcim hygienicko-sanitačným a kvalitatívnym kritériám.

Priemyselným spracovaním surového kravského mlieka sa v súčasnosti v SR zaoberá 56 spracovateľských podnikov, z toho 23 väčších priemyselných mliekarní a 33 malých mliekarní, ktoré spracovávajú ročne menej ako 5 mil. litrov mlieka.

Charakteristickým znakom výrobno-technologickej základne v mliekarenskom priemysle je malá koncentrácia podnikov, veľká fyzická a morálna opotrebovanosť technických zariadení a nevyrovnaná výkonnosť jednotlivých subjektov. Nízke využívanie spracovateľských kapacít, ktoré sa pohybuje u základného ošetrenia mlieka na 60 %, spracovania masla na 36 %, u výroby syrov na 95 %, zvyšuje výrobné náklady spracovateľov, znižuje ich hospodárske výsledky a konkurenčnú schopnosť na trhu. Nerovnovážny stav na trhu z dôvodu nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva spôsobuje, že ponuka prevyšuje o 25 % dopyt.

Reštrukturalizácia mliekarenského priemyslu v SR vyžaduje uplatnenie 4-6 veľkých, kapitálovo prepojených mliekarní, s priemernou dennou kapacitou spracovania 150 až 200 (400) tisíc litrov mlieka a 5-10 stredných a malých mliekarní so špecializovanou výrobou. Na reštrukturalizáciu mliekarenského priemyslu do roku 2005, kedy sa predpokladá dokončenie reštrukturalizácie a koncentrácie mliekarstva, je treba 1,560 mld Sk.

V roku 1999 sa spracovalo v slovenských mliekarňach 902 mil. litrov mlieka. Ročne sa však spotrebuje len 760 mil. litrov mlieka. Ostatné vyrobené mlieko a mliečne výrobky sa vyvážajú s exportnou podporou.

Cieľom slovenského mliekarstva pri vstupe do EÚ je zvýšiť objem ročne spracovaného a predaného mlieka na 1,2 mld litrov, pri zvýšení domácej spotreby mlieka aspoň na 900 mil. litrov a presadiť slovenské mliečne výrobky na zahraničných trhoch. Predpokladá to však zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov (bez masla) so súčasných 163,3 kg na 1 obyvateľa ročne na 200 kg, aj keď zdravotníci odporúčajú spotrebu až 220 kg.

3. Vývojové trendy obchodných reťazcov

Vývoj v maloobchode s potravinami charakterizuje koncentrácia a globalizácia predajných sietí, ktorá napreduje rýchlejšie, ako v samotnom potravinárskom sektore.

V roku 1999 tvorili v SR 80 % obratu maloobchodu domáce firmy, prevažne v klasických samoobsluhách a pultových predajniach, a len 20 % zahraničné podniky vo veľkoplošných predajniach. Roky 2000 a 2001 sú pre slovenský maloobchod prelomové. Konkrétnym výsledkom globalizácie je prudký nástup nadnárodných obchodných systémov na slovenskom trhu, ktoré v budúcnosti dosiahnu 60-70 %-ný podiel na celkovom predaji potravín. Vstup nadnárodných reťazcov výrazne ovplyvní stav slovenského maloobchodu a súčasne aj výroby. Vzájomná konkurencia obchodných reťazcov sa prejaví v snahe ponúkať tovar za čo najnižšie ceny, na čom budú nútiť podieľať sa aj výrobcov. Podniky, ktoré nebudú schopné znížiť výrobné náklady sa dostanú do bankrotu, pretože pre nadnárodné reťazce nie je problém doviesť lacnejšie potraviny zo zahraničia.

Ekonomický tlak nastupujúcich zahraničných reťazcov núti aj slovenských obchodníkov spájať sa do väčších majetkových celkov.

Pripravovaný zákon o obchodných reťazcoch a veľkých obchodných prevádzkach má za cieľ zachovanie vyvážených trhových vzťahov a ochranu spotrebiteľa. Bez prijatia tejto právnej normy nebude väčšina domácich dodávateľov v rovnocennom prostredí voči obchodu. Povinnosť ponúkať na predaj určité množstvo domáceho tovaru vyplýva obchodným reťazcom zo zákona v mnohých krajinách.

Odbyt produkcie je veľmi dôležitý. Bez neho by nebolo možné rozvíjať domácu výrobu, znižovala by sa zamestnanosť a tým kúpna sila obyvateľstva.

Literatura:

1. Ješko, J.: Mlieko (Situačná a výhľadová správa). Bratislava: MP SR, VÚEPP, 2000. 30 s.

2. KONCOŠ, P.: Rozvoj mliekarstva - súčasť našej stratégie. In: Mliekarstvo, Žilina: VÚM, SMZ, SPPK, r. 31, č. 2, jún 2000, s. 11-13. ISSN-1210-3144

3. Kretter, A.: Kvantifikácia marketingovej vertikály bravčové mäso. In: Transfery projektov hlavných úloh (Zborník vedeckých prác). Nitra: FEM SPU, 2000, s. 154-159. ISBN 80-7137-684-1.

4. Repka, I.: Organizácia práce. Nitra: VES SPU, 1999. 98 s. ISBN 80-7137-564-2

5. Šimo, D.: Agrárny marketing. Nitra: SPU, 2000. 301 s. ISBN 80-7137-709-0

6. Ubrežiová, I. - Mihina, Š.: Ekonomická efektívnosť výroby mlieka u rozdielnych typov úžitkových dojníc vo vybraných farmách na Slovensku. Zemědělská ekonomika, roč. 44, 1998, č. 7, s.305-309.

7. VICEN, M.: Diferenciácia produktivity práce v chove hydiny a v živočíšnej výrobe podľa regiónov SR. In: Zborník vedeckých prác MVD 2000. Nitra: FEM, 2000, str. 151-155. ISBN 80-7137-715-5

Kontaktná adresa:

prof. Ing. Igor Repka, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita, Katedra manažmentu a marketingu, Tr.A.Hlinku 2, 949 76 Nitra