Prečo sa na Slovensko musí víno dovážať

Vinohradníctvo ako tradičné odvetvie slovenského poľnohospodárstva je už takmer desať rokov vo veľmi nepriaznivej situácii. Najzávažnejšími problémami sú každoročne klesajúca rozloha vinohradov, nepostačujúci podiel novej výsadby, vysoké náklady na zakladanie nových viníc a nízke výkupné ceny, ktoré nových i tradičných pestovateľov odrádzajú od tejto aktivity. V súčasnosti je na Slovensku 23 500 hektárov vinohradov s produkciou okolo 76-tisíc ton muštového a 5-tisíc ton stolového hrozna. Tento objem je nepostačujúci a odráža sa aj na každoročne sa opakajúcom dovoze vína zo zahraničia, keďže domáci pestovatelia nemôžu kapacitne nasýtiť potreby trhu. Riešením by mohol byť pripravovaný Rozvojový program vinohradníckeho a vinárskeho odvetvia v SR, ktorý by mal do odvetvia vniesť väčšiu stabilitu a vytvoriť predpoklady na dlhodobý rozvoj moderných a rentabilných vinohradov. O jednotlivých aspektoch koncepcie a ďalších aktuálnych problémoch hovorí predseda Slovenského zväzu výrobcov a spracovateľov hrozna a súčasne riaditeľ odboru poradenstva a legislatívy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Ivan Jung, CSc.. "Za posledných 10 rokov sa v SR nezabezpečovala potrebná obnova vinohradov, a preto aj do budúcnosti nemožno očakávať výraznejší rast produkcie, pretože prevládajú prestarnuté plochy s veľkým výpadkom krov. Nová výsadba sa rozbieha pomaly a navyše vinič je dlhodobou kultúrou a prvú úrodu prináša až po 4 až 5 rokoch. Trendy vývoja pre budúcnosť sú závislé od vytvorenia vhodného podnikateľského prostredia hlavne pre vinohradníkov a v nevyhnutnej podpore obnovy zo strany štátu. Rozvojový program vinohradníctva a vinárstva predpokladá urýchlenú tvorbu takých podmienok, aby najskôr od roku 2005 bolo možné plne pokrývať existujúce požiadavky trhu. K tomu smerujú i podporné opatrenia štátu, ako zrušenie spotrebnej dane a vytvorenie fondu rozvoja vinohradov," konštatuje I. Jung. Ročne sa na Slovensko dováža 150- až 200- tisíc hektolitrov vína, prevažne červeného a aromatického bieleho, ktorého je na trhu nedostatok. Pre spracovateľov však bol doteraz dovoz vína s 25 percentným preferenčným clom ekonomicky výhodnejší, ako posilňovanie väzieb s domácimi pestovateľmi. Praktickým dôsledkom bolo to, že víno z dovozu bolo v podstate lacnejšie ako produkt vyrobený z domáceho hrozna. Až tlak veľkých obchodných reťazcov a rastúca ponuka lacných stolových vín v PET balení prinútil spracovateľov hľadať spoločné záujmy s pestovateľmi hrozna. Praktickým výstupom je aj vznikajúca komoditná rada pre hrozno a víno, ktorá v rámci SPPK združuje zástupcov Slovenského zväzu výrobcov a spracovateľov hrozna a Zväzu výrobcov vína na Slovensku. "Už na tento rok sme dohodli rámec splátkových kalendárov, ako aj dohodu, že priemerná nákupná cena hrozna nebude nižšia než priemer minulého roka. Súčasne pri nákupe hrozna má byť zvýhodňovaná kvalita hrozna a deklarovali sme tiež nutnosť trvalej spolupráce s prvovýrobou ako obranné opatrenie voči zahraničnej konkurencii," dodáva I. Jung.