KOMPARATÍVNA ANALÝZA VÝŽIVY OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY S KRAJINAMI EÚ A VYBRANÝMI CEEC.

Analysis comparative of nutrition intake of Slovak Republic

with EU countries and selected CEEC.

Zlata Sojková, Eva Matejková

Adresa autora:

Katedra štatistiky a operačného výskumu, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra,

Tr. A. Hlinku 2, 976 76

Anotácia:

V príspevku je komparovaná úroveň výživy obyvateľstva Slovenskej republiky s krajinami Európskej únie a vybranými krajinami strednej a východnej Európy v časovom horizonte rr. 1975 až 1995. Uvažovaný časový horizont zahŕňa transformačný proces ekonomík viacerých krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Pomocou zhlukovej analýzy sú klasifikované krajiny na niekoľko približne homogénnych skupín z hľadiska relevantných komodít spotrebného koša s použitím údajov o spotrebe vyjadrenej v kalóriách na deň a obyvateľa. Poukazuje sa na zmenenú pozíciu Slovenska pred a po liberalizácii cien potravín, kedy dochádza k výraznému zníženiu spotreby dôležitých komodít, obzvlášť mlieka a mäsa. Overuje sa tiež hypotéza o určitej konvergencii výživy krajín Európy, ktorej podstatou sú určité spoločné prvky vo výživových politikách v týchto krajinách a zároveň sa poukazuje na odklon práve Slovenska od konvergenčných tendencií v oblasti výživy.

Summary:

In the paper level of nutrition intake of Slovak Republic is compared with EU countries and selected CEE countries in period of years 1975 to 1995. The period covers transformation process of CEE countries, Slovakia including. With the help of cluster analysis countries were classified into some nearly homogenous groups based on consumption expressed in calories per day and inhabitant. It is shown changing position of Slovakia before and after price liberalization which resulted in significant decrease in consumption of important commodities, especially in milk and meat. In this paper it is tested the hypothesis on certain kind of convergence of nutrition of European countries, which consist in some common elements in their nutrition policies and at the same time it shows the deviation of Slovakia from convergence tendencies in the field of nutrition.

Kľúčové slová:

výživa, klasifikácia, zhluková analýza, konvergencia.

Keywords:

nutrition, classification, cluster analysis, convergence.

Cieľ

Výživa obyvateľstva je determinovaná viacerými faktormi akými sú stupeň hospodárskeho rozvoja krajiny, reálne príjmy obyvateľstva, ceny komodít potravinového spotrebného koša, tradície a iné faktory. Transformačný proces ekonomiky Slovenskej republiky a s ním spojená liberalizácia cien viedli k výrazným zmenám aj vo výžive obyvateľstva. Cieľom príspevku je v kontinuite na predchádzajúce analýzy MATEJKOVÁ, (3) poukázať na zmenenú pozíciu Slovenska z hľadiska výživy obyvateľstva v rámci vybraných krajín Európy. Súčasťou príspevku je aj overiť pravdivosť hypotézy o spoločných tendenciách vo výžive obyvateľstva krajín Európy, determinovaných do určitej miery analogickými výživovými politikami. GRACIA a kol.(2) overujú hypotézu o konvergencii k podobnej výžive len pre vyspelé krajiny Európy. V článku je overovaná hypotéza vrátane vybraných krajín strednej a východnej Európy.

Metodika a materiál

Informačnú bázu pre analýzu výživy obyvateľstva tvorili údaje o ročnej spotrebe potravín čerpané z databázy FAO FAOSTAT, v ktorej sú informácie o spotrebe získané z výživovej bilance jednotlivých krajín. Použité boli údaje o spotrebe jednotlivých komodít a agregovanej spotrebe, uvádzané v kalóriách v prepočte na obyvateľa a rok. Pre analýzy boli vybrané údaje o spotrebe potravín v 21 vyspelých krajinách Európy a krajinách strednej a východnej Európy v časovom horizonte rr. 1975 až 1995.

Z metodologického hľadiska bola pre riešenie prvého z vyššie formulovaných cieľov analýzy, ktorý spočíval v klasifikácii krajín na približne homogénne skupiny, použitá metóda viacrozmernej klasifikácie - zhluková analýza. Klasifikácia krajín na podobné skupiny z hľadiska výživy bola relizovaná k dvom obdobiam, rokom 1989 a 1994. Výber uvedených období bol ovplyvnený tým, že rok 1989 predstavuje posledný rok socialistickej orientácie Slovenska s výživou obyvateľstva podobnou vyspelým krajinám a rok 1994 predstavuje už rok, kedy sa s prechodom na trhovú ekonomiku výživa výrazne zmenila. Spotreba v tejto časti bola analyzovaná z hľadiska tých potravinových skupín, pri ktorých došlo v sledovanom období k najväčším zmenám, t.j. z hľadiska spotreby obilnín a obilninových výrobkov v hodnote múky, cukru, mäso a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov a tukov.

Pre overenie existenice konvergencie k podobnej výžive obyvateľstva v rámci vybraných európskych krajín bola použitá metodika podľaBARRO, SALA I MARTIN (1), ktorí odporúčajú merať konvergenciu prostredníctvom beta-konvergencie.

Beta-konvergencia sa vyskytuje, keď spotreba v krajinách s nižším energetickým príjmom rastie rýchlejšie ako v krajinách s vyššim príjmom potravín. Beta-konvergencia je odhadovaná pomocou nasledovnej regresnej funkcie:

kde:

spotreba v kalóriách na obyvateľa v krajine i v roku t0

spotreba v kalóriách na obyvateľa v krajine i v roku t0 + T

dĺžka obdobia

rýchlosť konvergencie

náhodná zložka s časovým posunom medzi rokmi t0 a t0 + T

Keďže funkcia je svojím charakterom nelineárna v parametroch, k odhadu koeficientov a a b bol použitý iteračný postup na základe Marquardtovho algoritmu. V prípade, že beta-konvergencia existuje, výraz

musí byť pozitívny, t.j. b > 0.

Výsledky a diskusia

Zoskupovanie krajín do šiestich skupín na základe podobnej výživy pomocou zhlukovej analýzy viedlo v r. 1989 k vytvoreniu nasledovných skupín (tab. č.1).

Slovensko sa v tomto období nachádzalo v najpočetnejšom zhluku 8 krajín, pričom sú to všetko krajiny, ktoré v Európe možno považovať za vyspelé štáty s vysokou životnou úrovňou. Všetky vybrané ukazovatele sa nachádzajú na priemernej úrovni.

Zmena v spotrebe potravín v krajinách, v ktorých došlo k výrazným ekonomickým a politickým zmenám, spôsobila nové prerozdelenie krajín pri ich klasifikácii v roku 1994.

K 1. skupine pribudlo Slovensko a to predovšetkým v dôsledku výrazného poklesu spotreby mlieka o takmer 50 % a nárastu konzumácie obilninových produktov a Rumunsko, pretože v tejto krajine došlo k nárastu u takmer všetkých sledovaných potravinových skupín. 2. skupina tvorená Talianskom a Gréckom ostala nezmenená, čo len dokazuje, že tieto krajiny sú si podobné nielen z hľadiska sledovaných ukazovateľov. K najväčším zmenám došlo v najpočetnejšej 3. skupine. Vďaka nárastu spotreby obilninových výrobkov samostatnú skupinu tvorilo Dánsko. Odčlenilo sa aj už spomínané Slovensko. Belgicko-Luxembursko vytvorilo samostatnú skupinu so Španielskom. Podobne to bolo aj v prípade Maďarska, ktoré bolo spojené s Poľskom. Na druhej strane do tejto skupiny pribudli všetky severské krajiny zo 4. skupiny a to predovšetkým zásluhou zníženej spotreby mlieka, ktorá bola typická pre túto skupinu.

Cieľom druhej časti realizovaných analýz bolo overenie hypotézy o konvergencii výživy krajín Európy k vzájomne podobnej výžive na základe tzv. beta-konvergencie. V zmysle vyššie uvedenej metodiky podstata tejto úlohy spočívala v odhade parametrov a, b regresnej funkcie vyjadrujúcej konvergenciu. Hypotézu o konvergencii možno považovať za platnú v prípade, že odhadnutý beta-koeficient je kladný. Zároveň však je potrebné, aby regresný model bol štatistický významný na úrovni signifikancie a =0,05. Z tvaru regresnej rovnice a jej vecnej interpretácie je zrejmé, že beta-konvergencia je zaznamenaná, ak spotreba v krajinách s nižšiou spotrebou kalórií rastie rýchlejšie ako spotreba v krajinách s vyššiou spotrebou kalórií.

Regresné funkcie boli odhadnuté z prierezových údajov 21 krajín pre obdobie od roku 1975 po rok 1995 a dve subobdobia od r. 1975 po r. 1985 a od r. 1985 po r. 1995. Zoznam komodít, pre ktoré bola overovaná konvergencia vo výžive, vyplýva z tabuľky 2.

V tabuľke 2 sú prezentované výsledky odhadu parametrov a, b regresných funkcií pre celkové obdobie ako aj pre obe subobdobia. Zároveň sú v nej uvedené koeficienty determinácie (R2) v percentách a úroveň signifikancie pre regresné rovnice (P-value), ktoré poskytujú informácie o vypovedacej schopnosti jednotlivých regresných rovníc a tým aj v podstate beta-koeficientov.

Pri hodnotení konvergencie k spoločnej výžive za celé skúmané obdobie rr. 1975 až 1995 je zrejmé, že s výnimkou komodity vajcia sú všetky koeficenty beta pozitívne, čo potvrdzuje hypotézu o určitej tendencii k podobnej výžive nielen vyspelých krajín Európy, ale aj vybraných krajín strednej a východne Európy. Pozitívne hodnoty beta-koeficientov znamenajú, že spotreba všetkých komodít (okrem vajec) rastie v krajinách s nižšiou úrovňou spotreby v roku 1975 rýchlejšie ako v krajinách s vyššiou úrovňou spotreby. Pri hodnotení vypovedacej schopnosti regresných modelov pre agregovanú spotrebu a jednotlivé komodity sledujeme, že u vajec je model nevýznamný a u zemiakov možno hovoriť len o 8%-nej hladine významnosti. Modely pre ostatné komodity sú preukazné, resp. vysoko preukazné.

Ďalšie časti tabuľky 2 prezentujú výsledky odhadu beta-konvergencie pre jednotlivé subobdobia. Z komparácie výsledkov pre jednotlivé subobdobia je zaujímavé, že celkove možno hovoriť o intenzívnejšej konvergencii k podobnej výžive v období staršiom od roku 1975 po rok 1985, zatiaľ čo v novšiom období od roku 1985 po rok 1995 nie je beta-konvergencia tak výrazná, čo je prirodzené. S výnimkou celkovej spotreby kalorií v subobdobí 1985-1995 možno však hovoriť o konvergencii k určitej podobnej výžive v európskych krajinách. Napriek pozitívnym hodnotám beta-koeficientov je žiadúce si povšimnúť, že v subobdobí 1975-1985 sú s výnimkou ovocia všetky beta koeficienty vysoko preukazné, zatiaľ čo v subobdobí 1985-1995 už je nepreukazná konvergencia v obilninách, rastlinných olejoch, zemiakoch a v mäse. U mlieka možno hovoriť len o preukaznosti na hladine 7%. Koeficienty determinácie sú výrazne nižšie v tomto období ako v období 1975-1985.

Vzhľadom na výsledky analýz v prvej časti tohto príspevku, kedy sme konštatovali, že Slovensko sa úrovňou výživy zaradilo v roku 1994 medzi krajiny Bulharsko a Rumunsko, nás zaujímalo, aká bude vypovedacia schopnosť modelov obzvlášť v subobdobí od roku 1985 po 1995 po vylúčení práve týchto troch krajín z celkového súboru krajín. Predpokladali sme, že ich vypovedacia schopnosť by sa mala zvýšiť obzvlášť u tých komodít, kde spotreba v týchto krajinách sa znížila, resp. bola a je nízka. Výsledky prepočtov sú uvedené v tabuľke 3. V subobdobí od roku 1985 po 1995 sa skutočne zvýšila vypovedacia schopnosť viacerých beta-koeficientov. Z nášho pohľadu sú zaujímavé komodity mlieko a mäso, kde spotreba u nás signifikantne klesla a v Bulharsku a Rumunsku je tiež na nízkej úrovni.

Tabuľka 2 Konvergencia vo výžive v európskych krajinách

Tabuľka 3 Konvergencia vo výžive po vylúčení Rumunska, Bulharska, Slovenska

U mäsa stúpol koeficient determinácie zo 14% pred vylúčením týchto troch krajín na 28% po ich vylúčení. U mlieka je zvýšenie ešte výraznejšie a to z 12% na 32%. Znamená to, že práve tieto krajiny predstavujú akýchsi outlajerov a znižujú v rámci európskych krajín pravdivosť teórie o konvergencii k podobnej výžive. Je zrejmé, že tomu je tak v dôsledku problémov súvisiacich s transformačným procesom, ktorý ťažko dolieha na obyvateľov, pretože výdavky na potraviny predstavujú v rodinnom rozpočte neúmerne vysoké percento.

Záver

Teória o konvergencii vo výžive nie je novou. Viacerí autori analyzovali tendencie vo výžive menšieho či väčšieho počtu krajín Európy, avšak len krajín Európskej únie. Príspevok nepopiera teóriu konvergencie, avšak výsledky prezentované v príspevku potvrdzujú, že významnosť beta-koeficientov merajúcich úroveň konvergencie je nižšia pri zaradení krajín strednej a východnej Európy do skúmaného súboru.

Literatúra:

1. Barro, R. J., Sala i Martin, X.: Convergence. Journal of Political Economy, 1992, 100(2), ss. 223-251.

2. Gracia, A., Gil, J. M.,: Food consumption and economic development in the European Union. European Review of Agricultural Economics, 1995, č. 2, ss. 385-399.

3. Matejková, E.: Úroveň spotreby potravín v Slovenskej republike a jej komparácia s európskymi krajinami. In: Zborník vedeckých prác z “Medzinárodných vedeckých dní ´97”. Nitra, ES SPU v Nitre, 1997, ss. 341-348.

4. Tracy, M.: Zemědělství a potraviny v tržní ekonomice. Praha, VŠZ, 1993: s. 213.