Rozvoj ekonomiky závisí od vzdelania

Európska únia (EÚ) už dlhší čas vníma zväčšujúci sa náskok Spojených štátov a Japonska v oblasti vzdelávania a vývoja najmodernejších technológií. Reakciou na tento fakt je silný dôraz na modernizáciu a rozvoj týchto oblastí, ktoré sú fundamentálne pre dosiahnutie hlavného cieľa lisabonskej agendy, ktorým je vytvorenie konkurenčne najvýkonnejšej ekonomiky na svete do roku 2010. Konkrétne kroky boli prijaté aj na summite Európskej rady (ER) v Barcelone, ktorý sa konal 15. a 16. marca 2002.

Hlavy štátov a vlád prijali detailný Pracovný program do 2010 pre vzdelávanie a tréningové systémy, založený na princípoch zvyšovania kvality, všeobecného a jednoduchého prístupu k vzdelaniu a otvoreniu sa širokému svetu. Jeho cieľom je dosiahnuť svetovú úroveň vzdelávania v EÚ.

Ďalšími cieľmi v tejto oblasti je predstavenie nástrojov na zabezpečenie transparentnosti pri posudzovaní dosiahnutej kvalifikácie, medzi ktoré patria dodatky k diplomom a certifikátom a európsky životopis. Pozornosť bola venovaná aj otázkam rozšírenia základných znalostí vyučovaním dvoch cudzích jazykov už od útleho veku, rozvoja počítačovej gramotnosti, generalizácie Certifikátu používateľa počítača a internetu pre žiakov druhého stupňa a zavedenia indikátora lingvistických schopností v roku 2003. Do júna 2002 má Európska komisia predložiť štúdiu o možnostiach pomoci školám pri zakladaní a rozširovaní internetových liniek medzi sebou navzájom v rámci celej Európy. S ohľadom na Európsku stratégiu zamestnanosti prijme Rada EÚ rezolúciu o celoživotnom vzdelávaní, ktorá vychádza zo správy EK Realizácia Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania.

Súčasťou opatrení, ktoré majú pomôcť pätnástke zmazať technický a technologický náskok USA a Japonska, je plán zvyšovania prostriedkov vynaložených na výskum a vývoj, ktoré by do roku 2010 mali dosiahnuť úroveň 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na tomto objeme by sa mal súkromný sektor podieľať dvoma tretinami. ER tiež podporila prijatie opatrení na zlepšenie integrácie poznatkov do Európskeho priestoru vedomostí a podporu využívania súkromných investícií a rizikového kapitálu na výskum a vývoj. Ako kľúčové pre ďalší rozvoj boli označené hraničné technológie, najmä biotechnológie. Správu týkajúcu sa harmonogramu prijímania opatrení na ich rozvoj predloží EK do júna tohto roka.