Vývoz dreva do zahraničia je realitou obchodnej politiky

V obchodnej politike má svoje opodstatnenie pre vlastníkov a užívateľov lesov aj vývoz surového dreva do zahraničia. Export dreva vplýva na vytvorenie skutočného trhového a štandardného prostredia v obchode s drevom a aj na financovanie podnikateľských subjektov v lesníctve.

Objektívna analýza dosahov exportu dreva nevylučuje možnosť vykonania objektívneho rozboru i tzv. negatívnych vplyvov vývozu dreva, o ktorých je jednostranne a "účelovo" informovaná verejnosť zástupcami drevospracujúceho priemyslu a na počudovanie aj zodpovednými pracovníkmi Ministerstva hospodárstva SR. Predpokladalo by sa, že títo predstavitelia by mali byť o situácii podrobne informovaní i vzhľadom na to, že ministerstvo hospodárstva registruje a vydáva licencie na vývoz dreva do zahraničia.

Z pohľadu ministerstva pôdohospodárstva komplexné zhodnotenie vývoznej politiky predpokladá objektívne kvantifikovať vývoz dreva a zhodnotiť dosah exportu aj na ekonomickú situáciu vlastníkov a užívateľov lesov, a tým aj potreby vytvorenia vlastných finančných zdrojov na riadne obhospodarovanie lesov pri súčasne nedostatočnej dotačnej podpore lesného hospodárstva štátom. Nie sme zároveň proti tomu, aby sa aj z národohospodárskeho hľadiska kvantifikoval vplyv vývozu dreva i na makroekonomickú situáciu štátu (saldo zahraničného obchodu), ale to je úloha pre Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR.

Vývoz dreva do zahraničia v roku 2000

Podľa colnej štatistiky sa v roku 2000 na celkovom objeme vývozu dreva do zahraničia podieľali štátne organizácie lesného hospodárstva objemom 813 tis. m3, čo predstavuje 41,8 % a zostatok, t. j. 1133 tis. m3, vyviezol sektor neštátnych lesov a iné subjekty (obchodné organizácie), čo predstavuje 58,2 %. Z celkového objemu vývozu boli vyvezené :

Sortimenty dreva Objem v tis. m3 Štruktúra v %

· ihličnaté guľatinové

(I. až III. triedy) 375 19,3

· ihličnaté vlákninové drevo, žrde

a banské drevo (IV. a V. triedy) 263 13,5

· listnaté guľatinové drevo

(I. až III. triedy) 278 14,3

· listnaté vlákninové drevo, žrde

a banské výrezy (IV. a V. triedy) 779 40,1

· palivové drevo, lesné štiepky, drevený odpad,

piliny a drevené uhlie 251 12,8

Vývoz celkom 1 946 100,0

Prehľad dokumentuje, že z celkového objemu exportu predstavovalo ihličnaté drevo len menšiu časť 638 tis. m3 (37,6 %), väčšiu časť vývozu predstavovali sortimenty listnatého dreva 1 057 tis. m3 (62,4 %). Guľatinové sortimenty (výrezy I. až III. triedy akosti) sa podieľajú na celkovom exporte objemom len 33,6 %, pričom prevládajú sortimenty nižšej triedy akosti a drevín, o ktoré nie je záujem na domácom spracovateľskom trhu. Ide o borovicu, dub, buk, topoľ a ostatné listnaté dreviny. Rovnané sortimenty dreva (vrátane paliva, odpadu a dreveného uhlia) sa podieľajú až 66,4 % na celkovom objeme exportu. Zvyšok, 250 tis. m3, predstavovali ostatné komodity dreva (palivo, lesná štiepka, odpad a drevené uhlie).

Teritoriálne smerovanie vývozu dreva do zahraničia

Pokiaľ ide o teritoriálne smerovanie exportu dreva v roku 2000 podľa objemu surového dreva, je poradie jednotlivých štátov podľa objemu dovážaného dreva zo Slovenska takéto:

Štát Objem vývozu v m3 %-uálny podiel

· Rakúsko 1 294 086 66,8

· Česká republika 305 200 15,8

· Nemecká spolková republika 122 444 6,3

· Maďarsko 81 110 4,2

· Slovinsko 51 298 2,7

· Poľsko 42 936 2,2

· Taliansko 28 498 1,4

· Dánsko 10 431 0,5

· Francúzsko 2 967 0,1

· Švajčiarsko 2 164 0,1

· Španielsko 1 409 0,1

· Čína 1 294 0,1

· ostatné štáty (Belgicko, Bulharsko,

Veľká Británia, Hongkong, Chorvátsko,

Kórejská republika, Litva, Holandsko,

Turecko,

Taiwan, Juhoslávia, Lotyšsko, USA

a Švédsko) 9 325 4,8

Export celkom 1 934 512 100,0

Vývoz dreva štátnych organizácií

Smerovanie dodávok dreva zo sektora štátnych lesov v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva (štátne podniky a organizácie lesného hospodárstva), rezortu obrany (vojenské lesy) a rezortu školstva (školské lesy), bolo v roku 2000 nasledujúce:

- do domáceho spracovateľského komplexu smerovalo z celkových dodávok dreva 87,4 % ihličnatých sortimentov a 67,5 % listnatých sortimentov. Pokiaľ ide o sortimentnú štruktúru dodávok dreva, z celkových dodávok ihličnatej guľatiny bolo dodané na domáci spracovateľský trh 90,2 % ihličnatej guľatiny a 87,2 % listnatej guľatiny. Na domácom trhu bolo tiež umiestnené až 80,5 % produkcie ihličnatého vlákninového dreva a 56,8 % listnatého vlákninového dreva určeného na spracovanie v slovenských celulózkach a papierňach. Z ostatných sortimentov surového dreva boli výlučne dodané na domáce využitie stĺpové výrezy, banské drevo a palivo, a to v ihličnatých, ale aj listnatých drevinách.

- do zahraničia sa vyviezlo 9,8 % ihličnatých guľatinových sortimentov a necelých 20 % objemu ihličnatej vlákniny. V listnatom dreve sa vyviezlo 12,8 % guľatiny a 43,2 % vlákniny, o ktorú nebol záujem na domácom spracovateľskom trhu.

Vývoz dreva z neštátneho sektora

Z celkového objemu produkcie surového dreva určeného na predaj uskutočnil sektor neštátnych lesov:

- na domácom trhu v roku 2000 približne 1150 tis. m3 ihličnatého dreva a 710 tis. m3 listnatého dreva. Najväčšie objemy surového dreva podľa ťažbového fondu sú sústredené v ihličnatom dreve do dodávok guľatiny III. A.B. triedy 54,4 % a rovnaného vlákninového dreva 39,1%. V listnatom dreve predstavujú dodávky guľatiny III. AB. akosti 31,4 % a v rovnanej listnatej vláknine 54,6 %,

- do zahraničia vyviezol sektor neštátnych lesov aj prostredníctvom podnikateľských subjektov v oblasti obchodu s drevom spolu 1 133 tis. m3 sortimentov dreva vrátane paliva, lesnej štiepky, pilín a dreveného uhlia. Z celkového objemu exportu predstavujú podľa štatistiky ihličnaté guľatinové sortimenty 25,3 %, ihličnaté vlákninové drevo 13,5 %, listnaté guľatiny 19,6 % a listnaté vlákninové drevo 19,4 %. Palivové drevo a ostatné komodity exportu sa podieľali na vývoze objemom 22,1 %.

Z hľadiska celkového objemu vývozu dreva do zahraničia zo SR pripadalo v roku 2000 na štátne lesy 41,7 % a 58,3 % uskutočnili neštátne lesy a iné organizácie. Pokiaľ ide o zastúpenie jednotlivých komodít na vývoze, najväčší objem zaznamenáva listnaté vlákninové drevo, ktoré predstavuje až 54,3 % na celkovom vývoze dreva. Dôvodom vyššieho exportu dreva v tomto sortimente bol jednak nezáujem o jeho spracovanie na domácom trhu, vysoké stavy zásob v jednotlivých lokalitách, ale i potreba zabezpečiť okamžité a isté platby za dodané drevo predovšetkým pri štátnych podnikoch a organizáciách lesného hospodárstva v záujme finančného krytia najnutnejších prevádzkových potrieb, ktoré nie sú schopné uskutočňovať v dohodnutých termínoch firmy domáceho drevospracujúceho priemyslu.

Vývoz dreva v roku 2001

K 31. októbru 2001 bolo podľa colnej štatistiky vyvezených 1 648 tis. m3 sortimentov dreva, z toho pripadá na:

Sortiment Objem v tis. m3 zastúpenie v %

· ihličnatú guľatinu

I. až III. akosti 245 14,9

· ihličnaté drevo IV. a V. akosti

(rovnané vlákninové drevo) 404 24,5

· listnatú guľatinu

I. až III. akosti 322 19,5

· listnaté drevo IV. a V. akosti

(rovnané vlákninové drevo) 669 40,6

· ostatné sortimenty

(stĺpové výrezy a nešpecifikované dodávky) 9 0,5

Vývoz celkom 1 649 100,0

Vývoz dreva bol v roku 2001 charakterizovaný tendenciami vývoja exportu v posledných rokoch a nezáujmom domáceho spracovateľského priemyslu predovšetkým o niektoré guľatinové, a hlavne rovnané sortimenty v drevine buk, dub, topoľ, breza a ostatné listnaté dreviny. Z uvedeného dôvodu sa pri týchto drevinách uskutočnil najväčší objem exportu predovšetkým vlákninového dreva a čiastočne aj v guľatiny III. AB. akosti.

Ceny surového dreva

Podľa monitoringu cenového vývoja surového dreva, ktorý vykonáva Lesnícke informačné centrum pri Lesoprojekte Zvolen, bolo dosiahnuté v tuzemsku v roku 2000 priemerné speňaženie ihličnatého dreva vo výške 1 497 Sk/m3 a listnatého dreva v sume 1 149 Sk/m3. V dreve určenom na export sa už tradične dosiahlo vyššie priemerné speňaženie a predstavuje za ihličnaté drevo 1 930 Sk/m3 a listnaté drevo 1 063 Sk/m3. Nižšie priemerné speňaženie listnatého dreva určeného na export bolo ovplyvnené tým, že sa vyviezla do zahraničia najmä menej hodnotná listnatá drevná hmota, o ktorú nebol záujem na domácom trhu.

Priemerné speňaženie surového dreva (v súhrne všetkých sortimentov dreva) v lesnom hospodárstve SR v roku 2000 dosiahlo 1 308 Sk/m3 a oproti roku 1999 vzrástlo o 2,7 %. V súvislosti s cenovou politikou surového dreva treba uviesť, že uvedené zvýšenie priemerného speňaženia dreva nedostatočne zohľadňuje zvyšujúce sa náklady na ich výrobu, keď priemerné náklady na ťažbu vzrástli v roku 2000 oproti predchádzajúcemu roku o 4,3 %. Uvedené údaje je možné podrobne kvantifikovať podľa jednotlivých výkonov pestovnej a ťažbovej činnosti.

Priemerné speňaženie dreva v štátnom sektore

Priemerné speňaženie surového dreva na domácom trhu štátnymi podnikmi lesného hospodárstva dosiahlo v roku 2000 výšku 1 356 Sk/m3, z toho ihličnaté 1 548 Sk/1 m3 a listnaté 1 150 Sk/m3. Pri vývoze surového dreva do zahraničia bolo priemerné speňaženie dreva vyššie ako speňaženie ihličnatého dreva a dosiahlo 1 774 Sk/m3. Naproti tomu exportné ceny listnatého dreva nedosiahli úroveň tuzemských cien a predstavovali v priemere 1 207 Sk/m3. V medziročnom období sa ceny dreva zvýšili v priemere (tuzemsko a export) ihličnatých sortimentov o 5,1 % a listnatých sortimentov o 1,6 %. Vývoj cien v neštátnom sektore

V neštátnom sektore boli tuzemské ceny dreva v roku 2000 nižšie ako v štátnych lesoch a dosiahli v priemere 1 321 Sk/m3 za ihličnaté a 1 143 Sk/m3 za listnaté drevo. Pri vývoze do zahraničia zaznamenal sektor neštátnych lesov cenovú úroveň ihličnatého dreva v priemere 1 141 Sk/m3 a listnatého 933 Sk/m3. V medziročnom období sa ceny dreva v neštátnom sektore znížili v priemere z 1 293 Sk/m3 v roku 1999 na 1 242 Sk/m3 v roku 2000, čo predstavuje pokles cien o 3,9 %.

Ceny dreva v roku 2000 v sektore neštátnych lesov sú spracované len na základe údajov z výberovej siete štatistického výkazníctva. V obchodnej praxi podnikateľských subjektov neštátnych lesov zverejnením informácií o vývoji cien dreva v sektore štátnych lesov sa v podstate s malými odchýlkami uplatňujú cenníky dreva štátnych organizácií lesného hospodárstva.

Pri vývoze dreva do zahraničia sa spravidla dosahujú vyššie predajné ceny ako na domácom trhu, aj keď sa zohľadnia náklady transportu dreva z miesta expedície dreva po štátnu hranicu SR (miesto plnenia), pokiaľ si zahraničný odberateľ neodvezie drevo kamiónmi z odvozných miest v lese.

Cenový vývoj surového dreva v zahraničí

Porovnanie priemerých cien dreva v tuzemsku a zahraničí je veľmi problematické, pretože v podmienkach SR sa sledujú ceny dreva podľa sortimentov, klasifikovaných podľa Štátnych technických noriem, zatiaľ čo v zahraničí (Rakúsko, NSR) sa drevo predáva na základe podmienok osobitne dohodnutých na každý obchod s drevom.

V Rakúsku sa podľa Štatistického úradu vo Viedni v medziročnom období znížili ceny dreva za drevinu smrek a jedľa z 1 115 ATS/m3 v roku 1999 na 1 100 ATS/m3 v roku 2000, čo predstavuje pokles ceny dreva asi o 1 %. V Nemeckej spolkovej republike podľa údajov Spolkového ministerstva pre výživu, poľnohospodárstvo a lesníctvo v Bonne priemerné ceny ihličnatého dreva smrek dosiahli v roku 2000 výšku 145 DEM/m3, v drevine borovica bola 108 DEM/m3, v listnatom dreve dub 162 DEM/m3 a oproti roku 1999 sa znížila o 22 %. Naproti tomu priemerná cena bukového dreva sa v medziročnom období zvýšila o 6 % a v roku 2000 zaznamenala úroveň 228 DEM/m3.

Z analýzy vývozu dreva do zahraničia vyplýva potreba vytvorenia takých ekonomických podmienok na Slovensku na to, aby sa v maximálnej miere zhodnotila drevná surovina tuzemskými spracovateľskými kapacitami a pokiaľ možno čo s najväčšou pridanou hodnotou. To je napokon i cieľom vládou SR schváleného ambiciózneho spoločného projektu rezortu pôdohospodárstva a rezortu hospodárstva Drevo - surovina 21 storočia.