Vývoz dreva aj pracovnej sily

O napätej situácii medzi Štátnymi lesmi (ŠL) SR a Zväzom spracovateľov dreva (ZSD) SR po nedávnom stretnutí obidvoch sporných strán sa Hospodárske noviny pozhovárali s jeho podpredsedom Petrom Magulákom.

Nesúvisí podľa vás súčasné pretriasanie tejto kauzy s vnútropolitickými pohybmi v rámci SDĽ?

- Ani zďaleka. Uvedenou problematikou sa naše združenie zaoberá už niekoľko rokov, najmä však v ostatných dvoch rokoch, keď vývoz dreva dosiahol trojnásobok hodnoty oproti roku 1998. Tým vážne ohrozil stabilitu a rozvoj drevospracujúceho priemyslu na Slovensku. To, že sme dosiaľ nenašli jednoznačné riešenie problematiky s MP SR, ŠL SR i MH SR, svedčí podľa mňa o dvoch faktoch. Prvým je skutočnosť, že pri presadzovaní našich záujmov sme sa zamerali len na odbornú a vecnú rovinu riešenia problému. Druhým a kľúčovým faktorom je problematika vzájomného konfliktu jednotlivých záujmových skupín. Nie je totiž tajomstvom, že na Slovensku dochádza k úniku drevnej hmoty v prospech rôznych priekupníkov a obchodníkov s drevom na úkor domácich spracovateľov dreva. Obdobne je to aj s netransparentnými podmienkami, ktoré sú stanovené pre domácich a zahraničných spracovateľov dreva, rozdielnosťou objemových a kvalitatívnych podmienok. A napokon, vyriešeniu danej problematiky neprospelo ani rokovanie s MP SR, MH SR, koaličných a opozičných strán.

Rezort pôdohospodárstva, ako aj ŠL SR, majú však voči domácim spracovateľom dreva dostatočne závažný argument, že nemajú splnené pohľadávky v objeme vyše miliardy korún. Zrejme uznáte, že štát sa v tejto situácii nemôže správať ako charita.

- Ročne sa na Slovensku vyťaží približne 5,5 milióna metrov kubických metrov dreva. Z toho až jednu tretinu tvorí jeho vývoz bez akéhokoľvek spracovania do zahraničia. Takýto luxus si nedovolí ani jedna z krajín EÚ. Už vyše dvoch rokov poukazujeme na to, že aj kvôli podľa nás bezprecedentného vývozu dreva do zahraničia nemá drevospracujúci priemysel dostatok suroviny na spracovanie. Na druhej strane je pravdou, že domáci spracovatelia majú voči svojim dodávateľom záväzky. Tie však ani zďaleka nie sú vo výške jednej či takmer dvoch miliárd korún, ako to predčasom ŠL SR prezentovali. K dnešnému dňu sa podľa našich informácií pohybujú záväzky odberateľov vo výške 600 mil. Sk. Z nich vyše 70 % tvoria už nedobytné a nevymožiteľné pohľadávky zo začiatku 90. rokov. Posledný relevantný údaj o záväzkoch najväčších spracovateľov dreva (k 14. 12. 2001), ktorý bol predložený MP SR, predstavoval pohľadávky ŠL SR po lehote splatnosti vo výške 37, 6 mil. Sk. V súčasnosti má domáci drevospracujúci priemysel záväzky po lehote splatnosti v objeme 74 mil. Sk.

Môžete nám upresniť, aké sú existujúce záväzky spracovateľov dreva voči ŠL SR?

- Nám doteraz ešte nikto neodpovedal na našu otázku, na základe čoho ŠL SR vyúčtujú penále len niektorým drevospracujúcim firmám, pričom iným pohľadávky umorujú, respektíve im stanovujú také splátkové kalendáre ich pohľadávok, ktoré nielenže neobsahujú penále z omeškania, ale ani úroky. Verí azda niekto tomu, že domáca drevospracujúca firma, zúčastňujúca sa na hospodárskej súťaži v nerovnakých podmienkach pri nákupe dreva (na rozdiel od rôznych priekupníkov a obchodníkov s drevom ho musí najskôr spracovať, predať a až potom následne zaň zinkasuje tržbu), je na rovnakej štartovacej čiare ako priekupník, ktorý predá drevo so ziskom do zahraničia? Alebo, že MP SR a ŠL riešili problematiku automatických licencií s MH SR s cieľom hľadať riešenia, ako v praxi realizovať zámery vládnych programov na podporu rozvoja drevospracujúceho priemyslu (s prepojením na domácu obnoviteľnú surovinu zvýšením podielu HDP a vytváraním podmienok na nové pracovné príležitosti cestou spracovania dreva), v najťažšie skúšaných regiónoch Slovenska? Nesúvisí náhodou napätá situácia okolo lesov len s prípravou na privatizáciu, s tým, že sa rozlišuje medzi zdravými a nerentabilnými firmami?

V čom teda vidíte možnosti riešenia týchto problémov?

- Konfrontácia nie je riešením danej situácie. Musí dôjsť ku konštruktívnemu dialógu medzi producentmi dreva a spracovateľmi na úrovni ministrov pôdohospodárstva a hospodárstva prostredníctvom poradného orgánu oboch ministerstiev, a to lesnícko-drevárskej rady. Na nepriaznivý stav vo vývoze dreva môže MP SR reagovať zavedením kvóty na vývoz tých sortimentov dreva, ktoré sú na domácom trhu nedostatkové. MP SR ako zriaďovateľ ŠL SR sa musí zúčastniť na legislatívnom procese zrovnoprávnenia podmienok pre domácich spracovateľov dreva vypracovaním a zavedením nových noriem na meranie a kvalitatívne zatrieďovanie, keďže súčasné normy hrubým spôsobom poškodzujú domácich spracovateľov oproti zahraničným odberateľom. V neposlednom rade vidím východisko v príprave takej legislatívy, ktorá zabezpečí transparentnosť s drevnou hmotou zavedením elektronického merania dreva.