Burzový predaj nenaruší zmluvné vzťahy

Na slovenský trh s drevom vstúpil v posledných dňoch nový prvok, a to obchodovanie cez Komoditnú burzu Bratislava (KBB). Vedenie štátneho podniku Lesy SR predstavilo v uplynulom týždni v Sielnici pri Banskej Bystrici 130 najvýznamnejším obchodným partnerom túto aktivitu a zároveň aj princípy novej obchodnej politiky. Od 26. apríla tohto roka je drevo zaradené medzi obchodovateľné komodity na KBB.

Prvý reálny kontrakt na jej parkete sa uskutočnil 24. mája, kedy sa prostredníctvom burzy predalo prvých tisíc kubíkov listnatej vlákniny za cenu l 300 korún za kubický meter. V prvej tranži prišlo pritom na burzu zhruba 14-tisíc kubíkov dreva.

Ako povedal Karol Vinš, generálny riaditeľ š. p. Lesy SR, obchodovanie s drevom na burze je výsledkom dlhodobého snaženia vedenia štátnych lesov zaviesť štandardný a transparentný mechanizmus predaja drevnej suroviny. To však neznamená, že by náš najväčší lesný podnik chcel zo dňa na deň zmeniť obchodné vzťahy. Toho sa podľa K. Vinša obávali veľkí spracovatelia. – Predaj dreva prostredníctvom burzy však neznamená odklon od spolupráce s nimi, - zdôraznil.

Potvrdzuje to i skutočnosť, že prostredníctvom burzy by sa malo predávať asi päť percent z celoročného objemu vyťaženého dreva, ktorý v štandardnom nekalamitnom roku predstavuje 3,3 milióna kubíkov. Šéf štátnych lesov predpokladá, že v tomto roku pôjde len o niekoľko desiatok tisíc kubických metrov dreva. Väčší priestor burzovému obchodu sa podnik bude snažiť vytvoriť na budúci rok.

- V každom prípade, - uviedol K. Vinš, - štátne lesy nechcú týmto spôsobom narušiť doterajšie zmluvné vzťahy s veľkými spracovateľmi dreva, pretože tí opodstatnene požadujú strednodobé a dlhodobé zmluvné vzťahy a garanciu dodávkovej bezpečnosti. Obchodovanie na burze by malo vytvoriť predovšetkým doplnkový nástroj, ktorý umožní prístup k drevu komukoľvek.

Pre š. p. Lesy SR burzový predaj dreva znamená aj istotu nevytvárania pohľadávok a splátkových kalendárov. Prioritou vedenia podniku pritom aj naďalej zostáva znižovanie objemu pohľadávok. Za posledné tri roky sa im podarilo znížiť pohľadávky po lehote splatnosti o 100 miliónov korún. Napriek tomu vedenie podniku nepovažuje tento stav za uspokojivý. Takzvané živé pohľadávky po lehote splatnosti, s ktorými sa lesníci stretávajú v dennom obchodovaní, predstavujú 100 až 120 miliónov korún. Ako najlepší príklad ozdravenia firmy a obchodných vzťahov označil K. Vinš banskobystrickú Smrečinu, kde sa našlo riešenie vo forme splátkových kalendárov a dnes sa obe strany blížia k štandardnému vzťahu.

V Sielnici sa hovorilo aj o nových pravidlách pre meranie a zatrieďovanie dreva. - Treba si uvedomiť, že dochádza k zmene desiatky rokov platných zvyklostí. Tento nástroj však považujem za potrebný, lebo zavádza štandardné pravidlá definovania kvality surového dreva. Pre nás bude prínosom aj napriek tomu, že prinesie lesnému hospodárstvu stratu z výsledkov merania, ktorá sa pohybuje v rozpätí 3 až 5 percent, - skonštatoval K. Vinš.