O poľovníckom využívaní lesných kurovitých vtákov

O problematike lesných kurovitých vtákov bolo už publikovaných veľa príspevkov. Táto téma zaujíma nielen poľovníkov, ale aj ochráncov prírody, pretože hlavne 70-te roky boli u nás charakteristické znížením početnosti hlucháňa a tetrova. Jariabok u nás nezaznamenal podstatnejší pokles. Popravde povedané - doba jeho lovu spadá do plnej sezóny lovu raticovej zveri, tj. do obdobia, keď poľovníci majú úplne iné starosti. Žiaĺ, podľa našich skúseností až natoľko, že v niektorých revíroch jeho stavy vôbec neevidujú alebo ich aspoň podceňujú.

Príčiny ústupu hlucháňa je možné vidieť v nasledovnom komplexe faktorov:

1. Organizovaná likvidácia tokanísk formou urýchlenej obnovy najprodukčnejších horských lesov 5 - 6 lesného veget. stupňa (tzv. prerástle porasty).

2. Príliš veľký poĺovnícky tlak, hlavne v revíroch poľovníckych združení, kde na 1 - 2 plánované kohúty ročne poĺovalo niekoĺko poĺovníkov. Treba si uvedomiť, že ak sa na jednom tokanisku v priebehu 10 rokov uloví 5 - 6 kohútov, tak toto tokanisko je možné považovať za vystrieľané - nie príliš výrazná populačná dynamika hlucháňa nemôže stačiť ulovené kohúty nahradiť inými a, týmto najmeňej na niekoľko rokov, tokanisko zaniká.

3. Prevládajúci vlhký a studenší charakter počasia koncom 60-tych a 70-tych rokoch v období hniezdenia a vyvádzania kuriatok v máji - júni. Kuriatka sa liahnu so zásobou živín v žĺtkovom vaku asi 48 hodín, po ich vyčerpaní (pretože sú nekrmivé), buď sa rozbehnú za potravou - a uhynú na podchladenie, alebo zostávajú za sliepkou a uhynú hladom.

Úbytok tetrova má miestne rôzny charakter. Tetrov sa totiž od konzervatívneho hlucháňa líši predovšetkým tým, že je plastickejší. Je totiž schopný obsadiť veľmi rýchlo aj krajinu, kde dovtedy chýbal, ak sa mu v nej vytvorili priaznivé podmienky (viď lesný ochranný pás Oravskej priehrady, Liptovskej Mary, ale aj protilavínové výsadby na rozsáhlých plochách holí vo Veľkej Fatre apod.). Akonáhle však na týchto miestach dosiahne les či kosodrevina zapojený charakter, početnosť tetrova tu už niekoľkonásobne poklesne. Vyrovnanú početnosť si tetrov udržiava na väčších plochách rašeliníšť, podhorských pasienkov s dostatkom krovitej a stromovej vegetácie (lieska, hlohy, rakyta, breza, osika...) a nad hornou hranicou lesa. Z uvedeného popisu vyplýva, že tetrovi tiež najviac škodia zásahy do životného prostredia a to hlavne poľnohospodárske rekultivácie a meliorácie pod dolnou hranicou lesa resp. celoplošné zalesnenie pozemkov nad hornou hranicou lesa.

Medzi škodlivé faktory (aspoň nie s rozhodujúcim vplyvom) nezaraďujem úmyselne predátorov - šelmy, dravce, sovy a krkavcovité vtáky pretože tie s tetraonidmi koexistovali státisíce rokov a tatranoidy to doposiaľ prežili. Nevylučujem však ich tlmenie pokiaľ by ovšem neohrozilo existenciu vzácnuch druhov (napr. u orlov alebo výra skalného).

Žial dodnes nevieme posúdiť vplyv imisného poškodzovania prírody, pretože nám chýbajú o tom exaktné poznatky.

Hlavné opatrenia na ochranu kurovitých vtákov v podmienkach severozápadného, ale aj stredného Slovenska podľa jednotlivých druhov je možné definovať nasledovne.

Hlucháň obyčajný

1. Vylúčenie tzv. prestárlych porastov 5-6 les. veget. stupňa s tokaniskami (a hniezdiskami) z povinnosti obnovy, ponechať ich samovoľnému vývoju, v prípade nutnosti previesť na jednotlivo výberkový zpôsob hospodárenia.

2. Vylúčenie akýchkoľvek lesohospod. zásahov v takto vylíšených porastov v období od 1. 4. do 30. 6. (obdobie toku, hniezdenia, vyvádzania kuriatok).

3. Na zimoviskách (v širšom okolí tokanísk) chrániť jedľu a borovicu ako dôležitý zimný zdroj hluchánej zveri.

Tetrov obyčajný

1. Vylúčiť rekultivačné a odvodňovacie zásahy na stanovištiach tetrova, nachádzajúcich sa v podhorských a kotlinových polohách (Orava, Liptov).

2. Lesné biotopy týchto stanovíšť formovať tak, aby bol dosaihnutý rozvoľnený, výškove diferencovaný typ lesa s hojným krovitým podrastom a početnými voľnými plochami bezlesia.

V drevinovom zložení uprednostňovať mäkké listnáče a plononosné kry.

3. V oblastiach nad hornou hranicou lesa v rámci jej rekonštrukcie a protilavínových opatrení aplikovať aj výsadbu mäkkých a plodonosných listnáčov (jrb, bz, jlšz), výsadbu hlavných drevín (kos, sm, smc) nevykonávať celoplošne, ale s ponechaním voľných trávnatých plôch o výmere aspoň 0,20 ha.

4. V oblasti kotlín Oravy a Liptova, v oblasti M. Fatry, V. Fatry, N. Tatier, TANAP-u zriadiť dostatočne hustú sieť chránených lokalít s výskytom tetrova.

5. V kotlinách s výskytom tetrova vylúčiť zazverovanie bažantom či inými nepôvodnými kurovitými vtákmi, vzhľadom na možnost zavlečenia nepôvodných ornitozoonóz.

6. V okolí kotlinových tokanísk vylúčiť aplikáciu jedov pri ochrane rastlín a syntetických hnojív.

Opatrenia spoločné pre hlucháňa aj tetrova

1. Paušálky zákaz zberu čučoriedok do 15. augusta, za účelom vylúčenia masového drancovania tohto dôležitého trofického zdroja kurovitých vtákov počas kulminácie dovolenkového obdobia.

2. Vylúčiť paušálne odstraňovanie mäkkých a plodonosných drevín v rámci výchovy porastov (lieska, vŕby, jarabiny, breza, osika 3. Preložiť turistické chodníky prechádzajúce tokaniskami resp. uzavrieť ich v období od 15. apríla do 31. mája.

4. Pre každé tokanisko určit subjekt zodpovedný za jeho ochranu a za podávanie odb. informácií štátnej správe a výskumným zložkám.

Jariabok hôrny (Tetrastes bonanssia)

Tento druh v podmienkách severného Slovenska nemôžem považovať za ohrozený. Preto doporučujem jedine objektivizovať odstraňovanie krov a mäkkých stromovitých listnáčov v rámci prečistiek a prvých prebierok (ls, bz, rkt ...), pretože jariabok obsadzuje hlavne komplexy mladín hosp. lesov 4-5 veg. stupňa.

Opatrenia spoločné pre všetky tetraonidy

1. Individuálne a lokálne riešiť možný negatívny vplyv iných živočišných druhov - predátorov (diviak, jazvec, krkavec ...).

2. Zhodnotiť možné priame i nepriame negatívne vplyvy imisií na životné prostredie tetraonidov a ich fyziológiu.

3. Úsilie a prostriedky na ochranu tetraonidov orientovať na záchranu ich životného prostredia, nie ny pochybné budovanie liahní, zazverovanie a podobné akcie tradične pochybného charakteru.

4. Chrániť a rozmnožovať mraveniská druhov Formica sp.

Podmienky poľovníckeho využívania tetraonidov

Je zrejmé, že spomínané negatívne vplyvy vo väčšine našich revírov stavy hlucháňa a tetrova poznačili beľmi negatívne. Dá sa však povedat, že nejeden z týchto negatívnych vplyvov nielen, že je možné eliminovať, ale v súčasnosti je ich vplyv buď celkom alebo aspoň do značnej miery vylúčený, čo vzbudzuje veľmi optimistické očakávania.

Spomeňme aspoň tie najpodstatnejšie:

1. Ťažbový predpis prestal byť pre lesného hospodára dogmou. To znamená, že možnosť zachrániť hluchánie tokanisko dostala sa dnes z polohy kedysi púhej teórie do reality. Primerane to platí aj pre ochranu tokanísk pred ostatnými sprievodnými negat. javmi - stavba lesných ciest, doprava apod.

2. Otvorením sa bývalého východného bloku na západ pominula v našich horách mimoriadne škodlivá turistická expplózia. Pre väčšinu horských turistov zo susedných štátov - ČR, Poľsko, Maďarsko, NDR - bolo totiž naše malé Slovensko (vlastne z donútenia) jedinou dostupnou možnosťou turistického vyžitia sa v relatívne nenarušenej horskej prírode.

3. Rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo objektivizuje investície do zúrodňovania poľnohospodárskych pozemkov ich odvodnovaním, rekultivovaním, a hnojením syntetickými hnojivami, včítanie aplikácie jedov na ochranu rastlín.

Všetkým zainteresovaným je jasné, že naše tetraonidy neznesú intenzívne poľovnícke využívanie tak, ako ho poznáme zo škandinávskych krajín alebo z územia bývalého ZSSR.

Som však presvedčený, že ani totálna ochrana zvlášť taká, ako ju poznáme z nášho doterajšieho podania - len zákaz lovu a inak už nič - tiež nie je tou správnou cestou. Pre záchranu hlucháňa a tetrova môžu najviac urobiť nie naši teoretizujúci, ale praktickí ochrancovia prírody, tj. ekologicky mysliaci lesníci a poľnohospodári. Keď si uvedomíme, že väčšina lesníkov sú aj aktívnymi poľovníkmi, máme tu skupinu ľudí, ktorá je v skutočnosti predurčená k riešeniu tu nastolenej otázky. Poľovník je totiž tvor, ktorý nemá záujem na vykynožení druhu, ale na jeho zachovaní hoci preto - a nech to znie akokoľvek paradoxne - aby mohol loviť.

Poľovníka dokáže k aktívnej ochrane druhu motivovat nie zákaz lovu, ale jeho možnosť. Povolenie lovu za predpokladu realizovanie aktívnych opatrení (napr. zákaz ťažby tokanísk, prikrmovanie, stráženie tokanísk, výsadba mäkkých a plodonosných drevín atď.) - môže byť určite prospešnejšie ako pasívna ochrana zákazom lovu.

Zákazom lovu vylúčime do značnej miery u veľkého okruhu zainteresovaných ľudí záujem o tirto druhy, čím stratíme nielen možnosť byť ich prostredníctvom informovaní, ale bez ich prítomnosti na tokaniskách aj možnosť vplyvmi. Nehovoriac už ani o možnej apriori odmietavej a naschvýlovej reakcii niektorých snobských poĺovníkov, ktorých zaujíma len trofej - a po nich potopa.

Lov hluchánňa a tetrova by bolo preto možné a žiadúce praktizovať na úrovni prieskumno-dokumentačného odstrelu, a to s bezpodmienečným vedeckým využitím získaného materiálu (genetický rozbor, rozbor na ťažké kovy, invadovanosť endo - a ekoparazitmi atď.)

Konkrétne podmienky lovu je možné charakterizovať nasledovne:

1. Lov povoliť až po zohľadnení minuloročnej klimatickej situácie v období hniezdenia a vyvádzania kuriatok (ak prevládalo vlhké a studené počasie lov nepovoliť).

2. Na tom istom tokanisku, resp. v revíri do 10 000 ha, povoliť odlov maximálne 1 kohúta za tri roky.

3. Lov povoliť až v období, keď je už väčšina sliepok oplodnená (najskôr od 1. mája).

4. Od 1. apríla do 31. mája povoliť návštevy tokanísk len osobitne oprávneným osobám.

5. Neloviť dominantné kohúty (opačná téza - hoci je u nás veľmi rozšírená - patrí do obdobia ekologického a etologického stredoveku). Ulovenie dominantného kohúta (tzv. bitkára) na tokanisku je možné prirovnať asi k takej škode, akú spôsobí odlov 9-11 ročného hlavného chovného (tj. geneticky cenného) jeleňa. (Podľa poznatkov zahraničných autorov dominantný kohút vlastne "robí" tokanisko tak, ako hlavný jeleň rujovisko).

6. U tetrova povoliť len odlov guľou (aby sa zabránilo zbytočným stratám streľbou brokom na podcenenú vzdialenosť). Záverom akéholoľvek praktického kroku v tejto oblasti musí byť permanentná analýza a syntéza poznatkov, ktorú by mali organizovať centrálne štátne orgány za aktívnej účasti výskumných zložiek a užívateĺov revírov.

Ing. Jaroslav ĎURÍK