Minerálne vody smerujú mimo európskej praxe

Návrh zákona o prírodných liečivých zdrojoch, liečebných kúpeľoch a prírodných minerálnych vodách, ktorý predložil rezort zdravotníctva, nie je podľa expertov kompatibilný s legislatívou Európskej únie a väčšina subjektov zainteresovaných v tejto sfére žiada, aby ho siahli z programu Národnej rady SR.

Zásadné výhrady prezentujú nielen prevádzkovatelia kúpeľov, ale aj producenti prírodných minerálnych vôd. Podľa nich hrozí, že sa staneme jediným štátom v Európe, kde prakticky akákoľvek voda môže byť uznaná za minerálnu. Podľa legislatívy EÚ je ako minerálna definovaná voda, ktorá pochádza z určitej hydrogeologickej štruktúry a prirodzeným alebo umelým záchytným technickým objektom je vyvedená na povrch terénu. Jej mineralizácia musí byť minimálne 1 000 mg na liter na rozdiel od tzv. stolových vôd, ktoré sú deklarované ako potravina a môžu mať mineralizáciu už od 50 mg na liter. Vody aplikované pri liečbe v kúpeľoch alebo plnené do obalov ako liečivá minerálna voda tvoria osobitnú kategóriu a v EÚ musia mať aj obsah ďalších liečivých látok alebo teplotu nad 20° Celzia. Podľa Jána Číža z Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNNMV) termín minerálna voda vychádza z definície prírodných vied a medzinárodných dohovorov, ktoré nie je možné ľubovoľne meniť. Takouto zmenou je však návrh zákona, ktorý nerozlišuje prírodné stolové vody (špecifikované v Potravinovom kódexe) a liečivé minerálne vody. Problematické sú aj navrhované kompetencie Inšpektorátu kúpeľov a žriediel. Táto inštitúcia je podľa AVNNMV prežitkom a ekonomickou príťažou. Odborná legislatíva využívania liečivých minerálnych vôd je totiž v EÚ jedine v kompetencii tzv. kúpeľných komisií miest, obcí a vyšších územných celkov, združení liečebných kúpeľov, alebo združení výrobcov liečivých minerálnych vôd. Tieto vydávajú aj zásady tvorby kúpeľného prostredia v kúpeľných mestách, podmienky vyhlásenia miest a obcí za kúpeľné mestá, ako aj podmienky plnenia liečivej minerálnej vody do obalov a možnosti jej úpravy pred naplnením. Chemické a mikrobiologické analýzy si zabezpečujú využívatelia na vlastné náklady vrátane kontroly výroby. Exploatované minerálne vody sú síce aj v západoeurópskych krajinách majetkom štátu, avšak poplatky za ich využívanie platia podnikateľské subjekty obciam a mestám, na území ktorých sa zdroje nachádzajú. Podľa Číža je vylúčené, aby tieto prostriedky boli využívané na prevádzku niektorého centrálneho úradu, tak ako je to v návrhu zákona, podľa ktorého majú byť poplatky použité na prevádzku Inšpektorátu kúpeľov a žriediel. Základnú smernicu EÚ pre liečebné kúpele a liečivé minerálne vody v súčasnosti pripravuje Európsky zväz kúpeľov aj za účasti odborníkov zo Zväzu slovenských liečebných kúpeľov a žriediel. Legislatívna úprava tejto problematiky v SR by preto mala byť spracovaná až po odsúhlasení príslušnej smernice o liečivých minerálnych vodách v Európskom parlamente.