FÁZY EKONOMICKEJ ŠKODY VO VZŤAHU K ROVNICI BILANCIE IMISIÍ

18.09.1998 | Odborné konference

THE RELATION BETWEEN ON PHASES OF ECONOMICAL DAMAGE AND THE EQUATION OF IMISSION BALANCE

Ondrej Hronec

Adresa autora:

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta ekonomiky a manažmentu DP Košice, Slovenská republika

Anotácia:

Slovenské exhalačné zdroje vypúšťajú ročne do ovzdušia 320 tis. ton oxidu siričitého, 220 tis. ton oxidov dusíka a 250 tis. ton tuhých úletov. Ich dôsledky sa prejavujú ako záporné externality v poľnohospodárskej výrobe. Škody zo zníženia úrod a úžitkovosti môžu byť aj vo väčšej vzdialenosti od zdrojov znečistenia. Škodlivosť exhalátov sa môže prejavovať v závislosti od meteorologických podmienok a ročnej doby. Tieto javy vysvetľujeme použitím rovnice bilancie imisií. Táto rovnica korešponduje s fázami ekonomickej škody. Syntézou rovnice bilancie imisií a fázami ekonomickej škody možno objektívne zhodnotiť a ekonomicky vypočítať škody na poľnohospodárskej výrobe, ktoré sa pohybujú od 980 do 3 500 Sk na 1 ha.

Summary:

The exhalation quantities from industrial and power plants has decreasing trend in Slovakia. Exhalation sources produced 320 000 ton SO2, 220 000 ton NOx, and 250 000 ton stiff fly annually in present time. 160 000 ha agriculture soils are contaminated, 30 000 ha are metalized and alcalized. The damages from exhalations on 1 ha soil are computed 980 to 3 500 Sk. For objective judgment of damages and their quantification are necessary to know a equation of imission balance and a progress of economical damage.

Kľúčové slová:

exhaláty, bilancia imisií, fázy škody

Key words:

exhalations, imission balance, phase of economical damage

Imisie sú závažným ekologickým problémom, aj preto, že Slovensko sa nachádza na okraji oblasti s najväčším diaľkovým prenosom škodlivín ovzdušia. Ide hlavne o plynné častice, kde sú zastúpené oxidy síry a oxidy dusíka. Významný podiel majú aj aerosoly, ktoré sú nositeľmi rizikových prvkov hlavne ťažkých kovov.

Slovenské exhalačné zdroje (EZ) znížili ročnú produkciu SO2 zo 660 tis. ton (r.1989) na súčasných 320 tisíc. Táto tendencia poklesu bude mať priaznivý priebeh keď v zmysle protokolu podpísanom v Osle v roku 1994 by produkcia SO2 v roku 2005 by mala byť pod množstvom 300 tis. ton. Emisie oxidov dusíka (NOx) predstavujú okolo 220 tis. ton ročne. Pochádzajú z teplární, dopravy a z elektrární. Tuhé úlety (prachy a popolčeky) sa produkujú v množstve okolo 250 tis. ton ročne a ich pôvod je v metalurgii, v chemickom priemysle, pri výrobe vápna, cementu, magnezitových materiálov. Exhaláty spôsobujú vážne ekologické problémy s ekonomickými dôsledkami na poľnohospodárskej výrobe.

Materiál a metódy

Príčiny poškodzovania vegetácie imisiami z priemyslu aj vo väčších vzdialenostiach od EZ možno vysvetliť použitím rovnice bilancie imisií (Qi) a jej členov, ktorú prvýkrát definovali Hajdúk a Krcho (1972) a hlbšie ju rozvíjajú Hronec a Hajdúk (1988), keď využívajú výsledky vlastného výskumu. Tieto poznatky aplikujeme pri stanovení výšky ekonomickej škody na poľnohospodárskej výrobe. Opierame sa o teóriu Hadrabovej (1991), ktorá priebeh ekonomickej škody v dôsledku vplyvu exhalátov rozdeľuje do piatich fáz. Tieto fázy porovnávame s rovnicou Qi. (Hronec 1996).

Výsledky a diskusia

Poľnohospodárske plodiny, ale aj vegetácia všeobecne môžu byť poškodzované imisiami v bližšej i v ďalšej vzdialenosti od EZ. K vysvetleniu poškodenia môže nám poslúžiť “štúdium” submikrónovej častice emisie, ktorá v závislosti od svojej hmotnosti a orografickej situácie môže byť rôzne premiestňovaná.

Tak môže:

- padnúť na povrch pôdy (označíme ju ako Is)

- dostať sa na povrch zrážkami (Iz)

- prilipnúť na vyvýšené predmety (Ik)

- pohybovať sa v ovzduší odrazom od tvrdej podložky (If)

- dostať sa do styku s tečúcou vodou (Io)

- zachytiť sa na poľnohospodárskych plodinách s možnosťou priemiestnenia (Ip)

- dostať sa do rastliny prieduchmi (Ic)

- agrotechnikou a závlahou byť translokovaná pod povrch ornice (It)

Sumu zložiek I považujeme v určitom čase, alebo od začiatku exhalovania za bilanciu imisií, čo je vlastné vyjadrenie stavu imisií, ktoré sa dostali do kontaktu s pedosférou, hydrosférou a litosférou. Vyjadríme ich rovnicou bilancie imisií Qi

Qi = Is + Iz + Ik ± If ± Io - Ic - Ip - It

Zložky tejto rovnice možno zlúčiť do jednoduchého tvaru Qi = a + b - c

a... budú tvoriť zložky z prísunu imisií od EZ (t.j. Is + Iz + Ik)

b ... sú zložky, ktoré v závislosti od vetra, alebo vody budú bilanciu imisií zvyšovať, alebo z

znižovať (If, Io)

c ... predstavujú odsun imisií (prieduchmi, zberom úrody, agrotechnikou, polievaním - Ic, Ip,

Touto rovnicou môžeme vysvetliť v prírode rôzne javy. Napríklad v lese v pôdach pokrytých stromami je vyšší obsah ťažkých kovov v porovnaní s ornou pôdou. Závlahou a častým kyprením môžeme pozitívne priemiestňovať imisie do podorničia. Najvyššie koncentrácie ťažkých kovov (v blízkosti EZ) sú pod úpätím svahov a ďalšie skutočnosti.

Transformácia a translokácia imisií dá sa presne znázorniť pre jednotlivé ekosystémy, Hronec (1996).

Imisie znižujú úrody plodín a poškodzujú kvalitu pôdy. Spôsobujú tým ekonomické škody. Ich výpočet iba podľa nameraných hodnôt koncentrácie škodlivín v ovzduší nie je postačujúci. Práve pomocou Qi možno v zjednodušenej forme skúmať množstvá imisií, ktoré sa môžu akumulovať na určitej ploche za určitý časový interval. Qi je však veľmi premenlivou veličinou no možno ju využiť pri stanovení ekonomickej škody.

Charakter ekonomickej škody má tiež určitý priebeh rozdelený do piatich fáz (Hradrabová 1991). Tieto fázy sú nasledovné:

V prvej fáze ide o vzťah EZ - produkované znečistenie. O výške jeho negatívnej úrovne rozhoduje druh výroby, použité suroviny, energia, technológie. Podľa toho vzniká odpad.

Druhá fáza predstavuje vzťah: produkované znečistenie - vypustenie do prírodného prostredia.

Tretia fáza je ohraničená vzťahom: znečisteniny vypúšťané do životného prostredia - znečisteniny dopadajúce na zložky prostredia. Táto fáza korešponduje s prenosom imisií ovzduším po ich odpad tak, ako sú charakterizované v rovnici Qi. Znečisťujúce látky však zostávajú v ovzduší rôznu dobu. Z výskumu je známe, že napr. z vyprodukovaného SO2 po štyroch dňoch v ovzduší zostane len 5 - 7%, kým CO2 pôsobí niekoľko rokov. Môžeme povedať, že tretia fáza je začiatkom poškodenia subjektov (aj vegetácie).

Štvrtá fáza je východiskom pre naturálne a ekonomické ocenenie škôd. Je to veľmi široký okruh začínajúci zdravím obyvateľstva končiaci v produkčnej schopnosti ekosystémov. Vyčísliť kvalitatívne a kvantitatívne zníženie produkcie je veľmi zložité. V tejto fáze ide o zistenie naturálnej škody. Preto je potrebné poznať aj chemické zloženie a agresivitu znečisťujúcich látok.

Vzťah medzi koncentráciou škodlivín a veľkosťou naturálnej škody je funkciou nielen množstva, ale aj miery škodlivosti znečisťujúcej látky, dĺžky jej pôsobenia a na druhej strane odolnosťou subjektu (rastliny, zvieratá). Na základe tejto teórie boli vypracované napr. normy citlivosti rastlín a zvierat voči koncentráciám SO2 v ovzduší.

Piata fáza je ohraničená vzťahom naturálna škoda -ekonomická škoda. Zmyslom tejto fázy je vyjadriť naturálne zistené škody v hodnotách. Vyčíslenie škôd v peniazoch nie je problematické, ak je správne vyčíslená ich naturálna hodnota.

Preto je potrebné využiť všetky informácie o dôsledkoch exhalátov na poškodený objekt. V tejto fáze sa veľmi uplatňuje pohyb cenovej hladiny. Podľa našich výskumov v dôsledku pretrvávajúceho účinku exhalátov poklesli úrody pšenice o 0.6 t.ha a raže p 0.8 t.ha v porovnaní s nekontaminovaným prostredím.

Pri stanovení ekonomických dôsledkov exhalátov na rastlinnú výrobu musíme využiť všetky podklady o kontaminácii pôdy, vegetácie imisiami, aby sme mohli reálne vyčísliť naturálne škody a na ich základe vypočítať ekonomickú ujmu príslušného imisného poľa. Podľa našich výskumov v dôsledku imisných vplyvov dochádza k zníženiu úrod plodín vo finančnom vyjadrení od 980 do 3 500 Sk na 1 ha.

Záver

Ekonomické škody na poľnohospodárskej výrobe v dôsledku vplyvu exhalátov majú externú povahu. Producenti znečistenín škodia hlavne svojmu okoliu. Teoretické úspory v znižovaní nákladov na nákup investícií na zbezpečenie účinnejších filtračných zariadení prinášajú zvýšenie škôd okolitým poľnohospodárskym organizáciám.

Pri vyčíslení škôd na poľnohospodárskej výrobe je potrebné využiť všetky podklady o kvalite zložiek prostredia, poznať rovnicu bilancie imisií a fázy priebehu ekonomickej škody. Tým je možné objektívne vyčísliť výšku naturálnej a na jej základe aj ekonomickej škody.