Stupňovitá príprava a vzdelávanie na záhradnícke škole v Piešťan

Stupnovitá príprava a vzdelávanie na záhradnícke škole v Pieštanoch

Stupnovitá príprava a vzdelávanie na záhradníckej škole v Pieštanoch je výsledkom realizácie projektu "Reforma odborného vzdelávania" - Phare v rokoch 1993 až 1998. Projekt, napriek oficiálnemu ukonceniu, najmä vo vztahu ku školitelom z krajín EÚ, je ešte i dnes vo velmi kurióznej polohe. Pre nerealizované legislatívne kroky záhradnícka škola v Pieštanoch zostáva v experimente ako pilotná škola a vlastnými silami sa snaží z obsiahleho projektu vytažit maximum pre vlastnú prácu. Mrtvym chrobákom zostáva nadalej i metodické centrum, ktoré bolo na škole zriadené s cielom sprostredkovat výsledky projektu ostatným pôdohospodárskym školám. Celá problematika zostáva v tieni problémov, s ktorými zápasí najmä ministerstvo školstva, ktoré reformu zacalo robit od strechy - vysokoškolským zákonom a zároven sa utápa v boji o zriadovatelskú funkciu, kde o pôdohospodárske školy riadené krajskými úradmi prejavilo záujem ministerstvo pôdohospodárstva. Stredoškolské prostredie takto už 10 rokov pripomína hospodárstvo bez zodpovedného gazdu a realitou sa stáva to, co si je schopná vybojovat, vybudovat každá jednotlivá pôdohospodárska škola sama.

V podmienkach Strednej záhradníckej školy v Pieštanoch bola práve takáto atmosféra skôr stimulom, nakolko škola prechádzala krízovým obdobím, charakterizovaným prebudovávaním pedagogického zboru, vybojovávaním si priaznivejšej pozície k mestu Pieštany, ktoré o hnojársku školu na svojom území nemala záujem. Obdobie rokov 1990 - 1993 bolo obdobím boja o existenciu školy. Práve tento projekt Phare a nultý rocník Victorie Regie - národnej aranžérskej sútaže - boli zásadným medzníkom v práci a budovaní školy.

V roku 1994 a opakovanie v roku 1998 sa uskutocnil marketingový prieskum trhu s pedagogickými komoditami realizovaný menežmentom školy s cielom zorientovat sa a aktuálne modifikovat ponuku vzdelávacích programov.

K analýze zákazníka je potrebné dodat:

V porovnaní s obdobím pred rokom 1989 sa okruh zákazníkov školy podstatne zmenil. Zmenil ani nie tak v štruktúre - rodic - žiak - zamestnávatel, ale skôr v pozícii, ktorú v tejto štruktúre zastávajú.

V predchádzajúcom systéme bol jednoznacným zákazníkom na 1 pozícii rodic - v 90% rozhodoval on, že jeho dieta bude navštevovat práve takúto školu. Pozícia žiaka i zamestnávatela bola pasívna - obaja boli v polohe musíš - žiak - musíš študovat, zamestnávatel - musíš zamestnat.

V nových ekonomických podmienkach je ešte i nadalej velmi silným zákazníkom rodic, ale podstatnejšie sa zmenilo postavenie zamestnávatela, ktorý si zacína klást podmienky. Novým fenoménom medzi zákazníkmi je zriadovatel (KÚ) i zaradovatel školy do siete (MŠ SR), ktorí svojim legislatívnym a najmä ekonomickým rozhodovaním vstupujú do marketingového prostredia. Tak isto sa mení i pozícia žiaka, a to tým, že v novej škále ponúk vzdelávacích programov je i postsekundárne vzdelávanie, rekvalifikacné kurzy - žiak je teda v podstate dospelý a sám sa rozhoduje.

Znamená to jednoznacne komplikovanejšiu situáciu v analyzovaní zákazníka, a hlavne v jeho požiadavkách. Štát - reprezentovaný zriadovatelom (KÚ) a zaradovatelom siete škôl (MŠ SR) - by najradšej ušetril všetky prostriedky , ktoré treba na chod školy každorocne prisunút. Rodic chce, aby ho štúdium dietata, pobyt na škole stáli co najmenej penazí a preto velakrát vyberá školu v najbližšom dosahu bydliska bez rešpektovania záujmov a schopností dietata.

Zamestnávatel chce do nových podmienok výchovného kvalitného odborníka, s takými zrucnostami a vedomostami, aby ho nebolo treba zaúcat, aby bol ihned použitelný na plný výkon. Z pohladu zamestnávatela by mal mat študent záujem dostat sa študovat na tú najkvalitnejšiu školu, aby obstál v konkurencii na trhu práce. Casto však študent volí cestu najmenšieho odporu - získat maturitu nie na nárocnej škole, ale na ucilišti, kde nie sú nároky v prijímacom konaní, pocas štúdia a maturitné vysvedcenie je skôr odmena za prítomnost na škole.

Zhrnutím poznania požiadaviek zákazníka je v konecnom dôsledku za co najnižších nákladov (štát i rodic) vychovat co najkvalitnejšieho odborníka, dobre sa orientujúceho a uplatnujúceho sa na trhu práce (zamestnávatel, ciastocne študent a rodic). Lacnejšie maturitné vysvedcenie z ucilišta je síce proti rodicovi, študentovi i zamestnávatelovi, ale prihliadajúc na skutocnost, že je velké percento takto sa rozhodujúcich rodicov i študentov, je potrebné túto situáciu zatial akceptovat.

K a n a l ý z e t r h u j e p o t r e b n é d o d a t:

Na trhu služieb toho istého druhu nie je záhradnícka škola v Pieštanoch osamotená, i ked jej postavenie v porovnaní spred 9 rokov je predsa len iné.

V roku 1989 bolo územie Slovenska rovnomerne pokryté školami záhradníckeho typu a štátom bola dozorovaná a naplnaná kapacita. Škola sa správala pasívne - nebolo potrebné pri získavaní žiakov vyvíjat žiadnu akvititu. Väcšina ucilíšt ku koncu roku 1989 v 2-rocnom nadstavbovom štúdiu umožnovala okrem výucného listu získat aj maturitné vysvedcenie. Vo vtedajších ekonomických podmienkach bola takáto štruktúra logická potial, že jestvoval trh práce (hlavne záhradnícka velkovýroba na nížinách západu a východoregiónu, miestne, mestské podniky so záhradníckymi službami), ktorý zamestnal okolo 75% absolventov SOŠ (každorocne okolo 300 absolventov) a 12 SOU (každorocne okolo 2 000 absolventov).

Po roku 1989 sa situácia poskytovatelov služieb - záhradníckeho vzdelania - podstatne zmenila. Zmenila sa z nasledovných dôvodov:

· zmenilo sa správanie zamestnávatela ako zákazníka školy nástupom nových ekonomických podmienok

· zmenilo sa správanie štátu k týmto zamestnávatelom (neustrážil sa zahranicný trh s produkciou rezaných kvetov, ovocia a zeleniny), v priebehu 2 rokov sa zlikvidoval velkovýrobný záhradnícky sektor - asi 10 velkých podnikov s produkciou kvetín, asi 10 podnikov s produkciou ovocia a zeleniny

· zmenila sa pozícia profesie zákazníka tým, že pri legislatívnej ochrane profesie (vymenovaná živnost, stavebný zákon - projekcná cinnost) profesia záhradník z tejto legislatívy vypadla

· zmenila sa sila (politická a ekonomická) jednotlivých zriadovatelov (silnejšie Ministerstvo pôdohospodárstva - ako zriadovatel SOU a slabšie Ministerstvo školstva - ako zriadovatel SOŠ) a ich správanie nekorešponduje so situáciou na trhu

· zmenila sa základna potencionálnych zákazníkov - žiakov co do poctu - stále nižšie stavy v jednotlivých rocníkoch - k roku 2000 predstavujú pokles až o 25-30%

· zmenila sa orientácia potencionálnych zákazníkov - rodicov v rozhodovaní

- uprednostnujú sa školy ekonomického typu

- uprednostnujú sa školy v najbližšom dosahu bydliska

K a n a l ý z e v l a s t n e j i n š t i t ú c i e j e p o t r e b n é d o d a t:

Záhradnícka škola umiestnená v Pieštanoch má z hladiska geograficko-politického, spolocenského i profesionálneho ideálnu polohu. Odbornost školy korešponduje s ambíciami mesta a regiónu (kúpelné mesto, silné zastúpenie záhradníckych organizácii - vrátane výskumných v najbližšom okolí), umiestnením geografickým je i pre dochádzku dostupná pre celý západ regiónu.

Umiestnením školy v Pieštanoch - v centre západoregiónu, v oblasti s vysokým zastúpením potencionálnych zamestnávatelov, v prítažlivom kúpelnom a kultúrnom centre, dostupnou velmi dobre všetkými možnými dopravnými prostriedkami (dialnica, vlak, letisko, voda) - sa vytvorili skoro ideálne podmienky pre existenciu školy.

Možno až tvrdošijným držaním sa síce clenitého, ale predsa len jediného študijného odboru záhradníctva (a boli možnosti rozšírit základnu školy o odbory v obchodnej akadémii a zdravotníckej školy) sa umožnilo vytvorit kvalitatívne fundovanejší pedagogický kolektív (konkrétny odborný predmet vyucujú minimálne dvojica špeciálne vzdelaných pedagógov).

Ekonomické rozhodnutia sú orientované na vylepšovanie a budovanie monotypnej školy - netrieštia sa sily medzi viac odborov - a v konkurencii s ostatnými školami je odborná i všeobecná vybavenost školy vysoká.

Profesionálne zväzy a organizácie (vrátane SPU, Fakulty záhradníctva a krajinného inženierstva ako jedinej vysokej školy so záhradníckym odborom na Slovensku) spolupracujú so školou, pracovníci školy sú aktívnymi zložkami vo vedení týchto zväzov (Zväz záhradníkov Slovenska má sídlo na škole i funkciu predsedu z radov pedagógov, Zväz kvetinárov a floristov - má sídlo na škole i funkciu predsedu z radov pedagógov, Ovocinárska únia - funkcie v predsedníctve, Združenie pôdohospodárskych škôl Slovenska - funkcia podpredsedu). Kvalita pedagogického i odborného prostredia rozhodla o tom, že v spolupráci s SPU v Nitre, FZKI je na záhradníckej škole v Pieštanoch centrum záhradníckych bakalárskych štúdií.

Príprava projektu a realizácia viacstupnovitého vzdelávania na integrovanej záhradníckej škole mala svoje peripetie a špecifiká, kde je potrebné povedat, že pôvodný model viacodborovej komplexnej regionálnej integrovanej školy, ktorý okrem záhradníckeho odboru uvažoval s dalšími odbormi - agropodnikanie, technicko-informatické služby, rehabilitacný odbor zdravotníckej školy, obchodná akadémia, gymnázium - tento model sa nenaplnil. Práve naopak - práca na multiodborovej viacúrovnovej škole nás stále viac presviedcala, že podobný projekt sa dá realizovat len za súcasného vybudovania nového komplexu budov a vo velkom meste (minimálne krajské mesto) ved týmto spôsobom nám prezentovali vzorové školy v Holandsku (Leeuwarden) alebo Dánku (Aalborg).

P r e d c h á d z a j ú c a a n a l ý z a nás len utvrdila v tom, že bude výhodnejšie budovat zatial len jednoodborovú záhradnícku viacúrovnovú školu, kde v objektoch už desatrocia budovaných ako záhradnícka škola sa po spolocnom 1. rocníku študent sám rozhodne, na základe vlastných dosiahnutých schopností i záujem, ci si zvolí:

· najpriamejšiu cestu k získaniu maturity,

· pomalšiu cestu cez skoršie získanie výucného listu a až potom maturity v nadstavbovom štúdiu (môže však skoncit len výucným listom),

· maturanti sa dalej rozhodnú pokracovat v špecializacnom štúdiu (VOŠ) alebo v bakalárskom štúdiu.

Toto rozhodnutie zostat pri jednom odbore štúdia (akceptujúc všetky schválené odborné zamerania) umožnilo škole venovat sa tvorbe vzdelávacích kurikúl, novým podmienkam a požiadavkám, pricom sa vychádzalo zo skutocností, že:

· zamestnávatelia hladajú flexibilnú pracovnú silu s vyšším vzdelaním, komunikatívnu, samostatnú, kreatívnu

· jednotlivec musí byt zodpovedný za výsledky svojej práce

· prejavila sa potreba celoživotného vzdelávania

· vzrástol pohyb ludí za prácou

· vzrástla požiadavka na pracovné sily v turizme, službách, podnikatelských aktivitách, lubovolných technológiách, v prekladatelských a tlmocníckych cinnostiach

Na zvládnutie týchto požiadaviek sa prepracovávala postupne celá pedagogická dokumentácia:

· profil absolventa, štandardy profesie

· ucebný plán a osnovy spracované v modulovom systéme

· spôsob certifikácie postupného odborného vzdelávania

· štandardy jednotlivých predmetov

· klasifikacný systém (štruktúra a vypracovanie didaktických testov)

Väcšinu úloh sa postupne podarilo splnit a nová dokumentácia umožnuje:

· vytvárat nové študijné odbory a zamerania

· viac vzdelávacích ciest na dosiahnutie najvyššieho stupna vzdelania podla schopností a záujmov žiakov

· objektívnejšie hodnotit žiaka

· zabezpecuje rýchlejšiu spätnú väzbu

· vnútornú diferenciáciu formou odborných zameraní a volitelných predmetov

· v modulovom spracovaní uciva je zabezpecené podrobné rozpracovanie výchovno-vzdelávacích cielov, obsahu, metód práce

· aktualizáciu uciva formou ucebných textov

P r o b l é m š t a n d a r d i z á c i e bol práve v odbornej problematike, ktorou sa SZአv Pieštanoch zaoberá, velmi komplikovaný a špecifický. V priebehu rokov 1991 - 1992 vypadla profesia záhradník-ovocinár, záhradník-zeleninár, záhradník-kvetinár-aranžér, záhradník-sadovník-projektant, realizátor a udržovatel zelene, záhradník-obchodník a daleiš zo živnostenského zákona a stal sa záhradníkom s volnou živnostou. Rôznorodým záberom - od výroby až po služby, projektovanie a poradenstvo prelína záhradník svojou cinnostou cez niekolko rezortov - pôdohospodárstvo, miestne hospodárstvo, obchod, stavebníctvo, životné prostredie. Toto spôsobuje, že je v súcasnosti vytvorených viac profesných zväzov (Zväz záhradníkov Slovenska, Ovocinárska únia Slovenska, Zeleninárska únia Slovenska, Zväz kvetinárov a floristov Slovenska, Spolocnost pre záhradnú a krajinnú tvorbu, Zväz pestovatelov, výrobcov a predajcov vína a dalšie) a tie nie sú akreditované všetky v Slovenskej polnohospodárskej a potravinárskej komore, v Slovenskej priemyselnej a obchodnej komore a dalších. Táto roztrieštenost a nejednotnost spôsobuje, že spolupráca týchto inštitúcií pri tvorbe štandardov je velmi slabá, tažko koordinovatelná, a to i napriek tomu, že všetci predsedovia vyššie uvedených zväzov sú clenmi poradného zboru riaditela SZአv Pieštanoch.

Z týchto dôvodov bol postup prác na tvorbe štandardov najpomalší, zatial s najmenšími výsledkami.

Napriek nedotiahnutiu legislatívnych krokov, ktoré ošetria spôsob priestupnosti medzi jednotlivými vzdelávacími úrovnami, priebežnú certifikáciu a dalšie, záhradnícka škola v Pieštanoch pokracuje v realizácii väcšiny úloh - zatial na výnimku - je však velký predpoklad, že i sporné nedopracované úlohy sa podarí co najskôr vyriešit.