Ekonomické zvýhodnenie produkcie potravín

Uplatnenie nulovej sadzby DPH na vybraté potraviny

Vláda na svojom rokovaní s pripomienkami vzala na vedomie

Správu o ekonomickom zvýhodnení produkcie potravinových zložiek, pri ktorých Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky predpokladá zvýšenie ich spotreby.

Konkrétne ciele programu špecifikujú potravinové zložky, potraviny a nápoje, pri ktorých je žiaduce do roku 2010 zvýšiť spotrebu obilnín a výrobkov z celozrnných a tmavých múk, strukovín, rýb, kyslomliečnych výrobkov, tvarohov a syrov s nízkym obsahom tuku (do 20 % tuku v sušine), zeleniny a ovocia, zemiakov, húb (hliva ustricová), hydiny (kurčatá, morky a pod.), prírodnej minerálnej stolovej vody.

Produkcia a kvalita potravinových zložiek v rezorte pôdohospodárstva podporuje prostredníctvom dotačnej politiky za účelom čiastočného vyrovnania nákladov na jednotku výrobku, ktorá vychádza zo zákona 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve v znení neskorších zmien a doplnkov. V zmysle uvedeného zákona bol vydaný výnos MP SR č. 928/2/1999-100 zo16. apríla 1999 a jeho novely č. 3146/2/1999-100 zo 4. augusta 1999 a č. 58/2/2000-100 zo dňa 25. januára 2000 o podpore podnikania v poľnohospodárstve.

Podľa citovaného výnosu je ekonomicky zvýhodnená produkcia a kvalita potravinových zložiek formou poskytovania dotácií najmä na:

zabezpečenie prevádzky v rastlinnej výroby,

rozvoj a podporu kvality živočíšnej výroby,

investičnú činnosť,

odbyt poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov,

osobitné ekologické požiadavky,

poradenstvo a zavádzanie výnimočných výsledkov vedy a výskumu do praxe,

nákup ovocia, zeleniny a zemiakov za účelom skladovania.

V rastlinnej výrobe sa podporuje produkcia jednotlivých rastlinných komodít, ktoré sa používajú priamo na výživu, alebo ako potravinové zložky pri výrobe potravín, napr. ovocie a poľná i rýchlená zelenina. Novelou výnosu v roku 2000 boli zavedené aj dotácie na konzumné zemiaky, obilniny a strukoviny, ktoré podporujú dosiahnutie vyšších kvalitatívnych parametrov. Dotáciami na prípravu biologickej ochrany rastlín sa ekonomicky zvýhodňuje produkcia potravinových zložiek bez použitia pesticídov.

Napríklad v rámci ekonomického zvýhodnenia na zabezpečenie prevádzky v rastlinnej výroby sa v roku 2000 môže poskytnúť na jeden hektár osevnej plochy dotácia podnikateľovi do:

- 3000 Sk na poľnú zeleninu a liečivé rastliny,

- 15 000 Sk na zemiaky - množiteľské porasty, nákup sadiva,

- 2250 Sk na intenzívne rodiace ovocné rodiace, plantáže bobuľového ovocia a špargľu,

- 10 000 Sk na rýchlenú zeleninu v skleníkoch a fóliovníkoch,

- 60 000 Sk na hydroponické pestovanie zeleniny,

- 900 Sk na obilniny, vrátane kukurice,

- 850 Sk na olejniny,

- 800 Sk na strukoviny.

Osobitnú formu predstavuje podpora neskorých konzumných zemiakov, ktorá pri vyčlenení 150 mil. Sk na vyhlásenú kvótu 162 tis. ton by mala dosiahnuť 925 Sk na tonu.

V živočíšnej výrobe sa podporuje produkcia a kvalita kravského mlieka, produkcia ovčieho a kozieho mlieka a syra, produkcia a kvalita mäsa z jatočných býkov a jatočných ošípaných, keď dotácia sa viaže minimálne na akostnú triedu U systému merania kvality mäsa EUROP, ktorý preferuje mäsové typy zvierat.

V oblasti investičnej činnosti sa podporuje modernizácia, nákup techniky pre poľnohospodárstvo, rekonštrukcia ovocných sadov, plantáží drobného ovocia, skleníkov, skladov na skladovanie ovocia, zeleniny a zemiakov, inovácia technológií pre potravinársky priemysel vrátane laboratórnej techniky, čo umožňuje spracovanie poľnohospodárskej produkcie na vyššej kvalitatívnej úrovni.

V rámci dotačného systému sa podporuje tiež zvyšovanie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sú určené pre deti s povinnou školskou dochádzkou, t. j. školského mlieka.

Významným prvkom je aj podpora výroby potravín, ktoré zodpovedajú ekologickej forme hospodárenia na pôde v zmysle schváleného projektu podľa zákona 224/1998 Z. z. o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín. V poradenstve a zavádzaní výnimočných výsledkov vedy a výskumu do praxe sa dotácia týka oblasti biologických, biotechnologických a ekonomických vied. V kapitole dotácií na zachovanie genofondu a šľachtenia odrôd osív a sadív sa podporujú aj strukoviny. Podľa citovaného výnosu MP SR o podpore podnikania v poľnohospodárstve sú teda vytvorené podmienky na poskytnutie dotácií i pre aktivity smerujúce do ozdravenia výživy.

Na rok 2001 sa v súčasnosti pripravuje zmena podpornej politiky štátu v poľnohospodársko-potravinovom komplexe, v ktorej sa tiež uvažuje o štátnych dotáciách pri produkcii potravinových zložiek, pri ktorých Program ozdravenia výživy obyvateľov SR predpokladá zvýšenie ich spotreby.

Podľa výsledkov z prieskumu sa zistilo, že v stravovaní obyvateľstva, okrem informovanosti o vplyve stravy na zdravie, významným faktorom je dôchodkový príjem. Ukázalo sa, že najnižší energetický príjem mali občania s najvyšším dôchodkovým príjmom, ktorí konzumovali jedlá s nižšou energetickou hodnotou, ktoré sú väčšinou drahšie. Keďže značná časť obyvateľstva má dôchodkový príjem nižší ako priemer, ten je jedným z rozhodujúcich vplyvov pri výbere stravy. Obyvateľstvo s nižšími príjmami nakupuje lacnejšie potraviny s vysokou energetickou hodnotou.

Od roku 1993 bola zavedená nepriama daň spotrebného charakteru (DPH), ktorej základná sadzba bola stanovená na 23 % a znížená na 6 %. Potraviny boli zdaňované v rozhodujúcej miere sadzbou 6 %.

Od 1. 7. 1999 nadobudol účinnosť zákon č. 153/1999 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon NR Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, kde najzávažnejšou úpravou bolo zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty zo 6 % na 10 %, čo malo dosah na zvýšenie cien potravín a následne sa môže prejaviť v zdravotnom stave obyvateľstva, najmä pri poklese jeho reálnych príjmov.

Zvýšená sadzba DPH je jedným z faktorov zvýšených výdavkov obyvateľstva na potraviny a ovplyvňuje spotrebu i množstvo potravín najmä u obyvateľstva s nižšími príjmami, u ktorých podiel výdavkov na potraviny je vyšší ako v skupine obyvateľstva s vyššími príjmami. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 1998 klesla spotreba na obyvateľa za rok pri hovädzom mäse z 11,7 kg na 11,4 kg a oproti odporúčaným dávkam je nižšia o 5,5 kg, teľacieho mäsa z 0,5 kg na 0,4 kg. Nízka je spotreba mlieka: 162,5 kg na obyvateľa za rok (zdravotníkmi odporúčaná spotreba by mala byť 220 kg). Klesla spotreba obilnín v hodnote múky o 3,6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dosahuje 101,0 kg na obyvateľa za rok. Spotreba zemiakov sa znížila o 4,3 % a dosahuje iba 75,2 kg na obyvateľa za rok (pritom zdravotníci odporúčajú skonzumovať 80,6 kg na obyvateľa za rok).

Vzhľadom na to, že priame znižovanie cien potravín pri uplatňovaní liberalizácii cien neprichádza do úvahy, riešenie možno realizovať pomocou nepriamych ekonomických nástrojov.

Prvou alternatívou je uplatnenie nulovej sadzby DPH na vybrané potraviny, rozhodujúce pre zdravie obyvateľstva (hydinové mäso a výrobky, ryby a rybacie výrobky, mlieko a mliečne výrobky, chlieb a pekárenské výrobky - vyrobené na báze celozrnných a tmavých múk, zemiaky a výrobky zo zemiakov, zelenina, ovocie, minerálne vody, nízkoenergetické nealkoholické nápoje s obsahom prírodných ovocných a zeleninových štiav a šťavy).

Uplatnenie nulovej sadzby DPH na vybraté potraviny by sa prejavilo na znížení príjmov štátneho rozpočtu asi o 5,3 mld. Sk. V priemere na osobu by to znamenalo zníženie ročných výdavkov na vybrané potraviny o 989 Sk.

Druhou alternatívou je zníženie sadzby DPH z 10 na 6 % na vybraté potraviny (mäso a mäsové výrobky okrem bravčového mäsa, ryby a rybacie výrobky, mlieko a mliečne výrobky, chlieb a pekárenské výrobky, zemiaky a výrobky zo zemiakov, zelenina, ovocie, minerálne vody, nealkoholické nápoje a šťavy). Zníženie sadzby DPH z 10 na 6 % na vybraté potraviny by ovplyvnilo (podľa hrubých prepočtov) zníženie príjmov štátneho rozpočtu asi o 2,2 mld. Sk. V priemere na osobu by to znamenalo ušetrenie 416 Sk za rok.

Treťou možnosťou je uplatnenie nulovej sadzby DPH na vybraté potraviny, ktoré spĺňajú kritériá odporúčaní nových smerov vo výžive. V súčasnosti len časť výrobkov spĺňa tieto kritériá. Za predpokladu, že 50 % výroby vybratých potravín bude spĺňať požadované kritériá, uplatnením nulovej sadzby DPH by sa znížili príjmy do štátneho rozpočtu asi o 2,6 mld. Sk a výdavky na potraviny na osobu o 495 Sk ročne.