Čiernozelená nafta

Ciernozelená nafta

Od februára 1999, ked boli ceny ropy na historickom minime 9 až 10 USD za barel, sa vyšplhali až na súcasných 32 USD. Negatívny dosah na ceny pohonných látok na Slovensku ešte zvýraznilo dvojnásobné zvýšenie spotrebnej dane, pokles kurzu koruny oproti USD a dovozná prirážka. Na Slovensku sa rocne spotrebuje približne 1,5 miliardy ton benzínu a viac ako 2 miliardy ton nafty. Cena litra nafty sa od konca roka 1998 zvýšila z 20,65 Sk na 31,70 Sk a priemerná cena benzínov z 22 Sk na 32,60 Sk. Tento vývoj má katastrofálne dôsledky pre konkurencieschopnost hospodárskych subjektov nárocných na spotrebu pohonných látok vrátane tých, ktoré sú financované zo štátneho rozpoctu a zdravotných poistovní. Prvé sa ozvalo Združenie slovenských cestných dopravcov Cesmad. Cenu nafty na Slovensku považuje za neúmerne vysokú v porovnaní s okolitými krajinami. V uplynulých dnoch zverejnil Cesmad rozhodnutie, že bude žiadat vysvetlenie od distribútorov ropných produktov. Jeden taký pokus tu už bol. Protimonopolný úrad SR v novembri 1999 zacal vyšetrovanie tvorby cien pohonných látok jedenástich klúcových distribútorov a v Slovnafte. Ministerstvo financií v rámci neho urobilo kontrolu dodržiavania zákona o cenách v týchto subjektoch a skonštatovalo, že kontrola nezistila jeho porušenie. Protimonopolnému úradu asi nezostane iné, než tento názor ministerstva financií rešpektovat.

V distribúcii pohonných látok sa však medzicasom objavili aj také nekalé praktiky, ktoré priamo ochudobnujú štátnu pokladnicu. O 730 mil. Sk prichádza štát rocne pri danových únikoch, založených na vykazovaní normálnej nafty ako bionafty. Spotrebná dan z tony bionafty je totiž o 11 600 korún nižšia. Na tieto úniky upozornila Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu na základe porovnania skutocne vyrobeného množstva bionafty a množstva, ktoré je na danové úcely deklarované ako bionafta. Ministerstvo financií sa vyjadrilo, že tieto praktiky zamedzí pripravovaný zákon o spotrebnej dani, ktorý by mal obsahovat aj transparentné pravidlá na skladovanie a distribúciu bionafty. Stopercentný efekt však môže mat len zrušenie danovej výnimky na bionaftu.

Vdacným zdrojom danových únikov je zrejme aj tzv. zelená nafta. Ide o naftu spotrebovanú pri polnohospodárskych prácach, ktorá je oslobodená od spotrebnej dane. Za minulý rok dosiahli štátne dotácie pre polnohospodárstvo z tohto titulu 1,4 miliardy korún. Danové úrady síce robia kontrolu vykazovania spotreby zelenej nafty, ale zamestnanci danového riaditelstva pripúštajú, že tu existujú isté možnosti danových únikov. Kto cestuje po slovenskom vidieku, urcite zaregistroval reklamné nápisy na bránach niektorých stavebných alebo polnohospodárskych podnikov: Najlacnejší benzín, najlacnejšia nafta. Využívajú benevolentnú štátnu reguláciu predaja pohonných látok - živnostenské oprávnenie, ktoré dostali na distribúciu pohonných látok pre vlastnú výrobnú spotrebu, im umožnuje rozšírit túto cinnost aj na predaj iným subjektom. A niektorí predávajú doslova z cisterny. Najlacnejší benzín alebo nafta je pekná vec, ale nie za cenu nedodržania minimálnych ekologických a bezpecnostných noriem. A už vôbec nie za takú cenu, že sa na túto lacnotu poskladajú ostatní danoví poplatníci, lebo pravdepodobnost, že tu ide aj o predaj zelenej nafty, oslobodenej od spotrebnej dane, je príliš vysoká. Zelená nafta by sa mala kvôli zamedzeniu danových únikov bud farbit, alebo úplne zrušit. Každá výnimka zo zákona a každá štátna dotácia sú vdacným "sústom" pre špekulantov. Tento štát má príliš málo penazí na dotovanie podnikania polnohospodárov v predaji pohonných látok a príliš slabo zabezpecenú kontrolu dodržiavania zákonov.