Zahraničné potraviny prenikajú na náš trh

Zatiaľ čo slovenskí poľnohospodári a potravinári hľadajú možnosti na zvýraznenie svojich pozícií na domácom trhu, zahraničná konkurencia takisto nespí a snaží sa zintenzívniť vývoz na Slovensko. Situáciu komplikujú nové prístupy k vykazovaniu zahraničného obchodu po vstupe SR do Európskej únie, no aj tak odborníci odhadujú, že najmenej tretina u nás predaných potravín nepochádza od domácich producentov. Ak sú tieto odhady pravdivé, potravinárske podniky na Slovensku každoročne prichádzajú o 30 až 40 miliárd korún tržieb.

- Čoraz dôležitejšiu úlohu v odbyte zohrávajú obchodné reťazce, - povedal Rudolf Pataki, riaditeľ Odboru potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. - Preto sa s nimi snažíme komunikovať, aby sme spoločne našli možnosti lepšieho uplatnenia sa u nás vyrobeného tovaru. Záujem o to verbálne deklarujú všetky veľké predajné siete, no v skutočnosti väčšinou tlačia domácich dodávateľov do náročných dodávateľských podmienok pod hrozbou možných výhodných dovozov rovnakého alebo porovnateľného sortimentu.

Podľa R. Patakiho samospráva doteraz rokovala s takmer všetkými veľkými obchodnými reťazcami, ktoré podnikajú v Slovenskej republike. Pre niektoré z nich pripravila prehľad potenciálnych dodávateľov na akcie, zamerané na podporu predaja potravín vyrobených v našom štáte. Obchod sa zaujímal tiež o konkrétne domáce tovary, ktoré by svojou kvalitou a celkovou zákazníckou atraktívnosťou mohli osloviť spotrebiteľov.

- Na odbyt potravín u nás pozitívne pôsobí centrálna marketingová agentúra, -uviedol Gerd Müllner, nemecký podnikateľ v mlynskom a pekárenskom priemysle. - Na výstavách a rôznych ďalších podujatiach prezentuje po celom svete nemecké potraviny, čím prispieva k ich výraznejšiemu prieniku na zahraničné trhy. Uvedomujeme si súčasné rozdiely v spotrebiteľských cenách v starých a nových členských štátoch únie, no tie by sa mali časom zmenšovať. Kto sa dokáže na rozšírenom spoločnom trhu uchytiť teraz, neskôr na tom bezpochyby získa, hoci začiatky nie sú ľahké a treba v nich počítať aj s prípadnými zvýšenými nákladmi.

Ako ďalej informoval G. Müllner, nemecká centrálna marketingová agentúra je financovaná výhradne z prostriedkov podnikateľov. Každý poľnohospodár prispieva do jej rozpočtu 4 promile z ročného obratu. Každoročne sa takto získajú milióny eur, slúžiace na cieľavedomú propagáciu nemeckých výrobkov.

Na Slovensku sme v tomto smere ešte stále iba v plienkach. Marketingu sa do určitej miery venuje Intervenčná agentúra, ktorá by však na komplexnejší záber potrebovala väčšie zdrojové zázemie. Zatiaľ stačila „rozbehnúť mechanizmus“ Značky kvality a angažovala sa aj v niektorých ďalších projektoch, no nemôže sa porovnávať nielen s podobnou organizáciou v Nemecku, ale napríklad ani v Českej republike, kde marketingovú agentúru založili už dávno pred vstupom do EÚ a na jej fungovanie štát vyčleňuje ročne desiatky miliónov českých korún.

Stanislav Nemec