Kvalita jarného jačmeňa vo vzťahu kniektorým pestovateľským zásahom

Kvalita jarného jačmeňa vo vzťahu kniektorým pestovateľským zásahom

The Influence of Some Factors of Cropping Technology on Quality of Spring Barley

Doc. Ing. Dušan Kulík, PhD.

Ing. Eva Candráková, CSc.

Ing. Ján Bakuľa

Katedra rastlinnej výroby, Slovenská poľnohospodárska univerzita vNitre

Dôležitým faktorom, ktorý rozhoduje o úspešnej realizácii dopestovaného produktu na trhu je miera splnenia odberateľom požadovaných parametrov. Otázky kvality tvrdo vystupujú do popredia aj pri poľnohospodárskych komoditách a jarný jačmeň nie je výnimkou. Všetky články agrotechniky musia vytvárať optimálne podmienky pre priebeh produkčného procesu tak, aby výsledkom bola vysoká úroda spĺňajúca kvalitatívne požiadavky sladovníckeho priemyslu. Zložitosť problematiky pri jarnom jačmeni vyplýva zo skutočnosti, že na formovaní úrody a kvality jarného jačmeňa sa podieľa celý komplex faktorov - ročník, prirodzená úrodnosť pôdy, hnojenie dusíkom, predplodina i odroda. Problematike kvality sladovníckeho jačmeňa sa venovali FRANČÁKOVÁ, MUCHOVÁ (1982), FRANČÁKOVÁ (1985), KOPECKÝ (1985), FECENKO, BÍZIK, LOŽEK (1990) a iní. Je nepopierateľné, že hnojenie (najmä dusíkom) a výber vhodnej odrody sú rozhodujúcimi činiteľmi, od ktorých závisí priebeh produkčného procesu, tvorba a kvalita úrody.

Otázkam vplyvu ročníka, odrody a hnojenia dusíkom na hospodársku úrodu a ukazovatele kvality sme sa venovali v našej práci. Pri aplikácii dusíka sme vychádzali zo sledovania obsahu anorganického dusíka vpôde. Našim cieľom bolo porovnať účinnosť aplikácie dusíka vpriebehu vegetácie, zistiť najvhodnejší termín aplikácie (rastovú fázu) a spôsob aplikácie (druh hnojiva, pevná a tekutá forma dusíka). Chceli sme zistiť akým spôsobom zasahuje dusík aplikovaný vpriebehu vegetácie do procesu formovania úrody a kvality zrna jarného jačmeňa.

Materiál a metódy

Pokus bol založený vrokoch 1997 a 1998, vrepnej výrobnej oblasti na Školskom poľnohospodárskom podniku, závod Oponice. Nadmorská výška lokality je 168 m n. m., s úhrnom zrážok za rok 607 mm, priemernou ročnou teplotou vzduchu 9,5 oC. Pôdny typ je hnedozem na spraši, pôdny druh stredne ťažká, hlinitá pôda. Agrochemické vlastnosti pôdy sú uvedené vtab. 1.

Maloparcelkové polyfaktorové pokusy boli založené blokovou metódou s náhodným usporiadaním pokusných členov v 4 opakovaniach. Veľkosť parcelky bola 14 m2 (7 x 2 m).

V pokusoch boli použité odrody Kompakt, Garant, Atribut a novošľachtenec Sk 4451, osivo na stupni množenia originál, čistené, triedené a morené, po predplodine cukrovej repe hnojenej maštaľným hnojom vdávke 35 t.ha-1. Na jeseň bola vykonaná orba do hĺbky 180 - 220 mm, na jar smykovanie a bránenie. Obsah Nan sme zisťovali zpôdneho profilu do hĺbky 0,60 m. Prvýkrát sme rozbor na obsah Nan urobili pred sejbou, druhý rozbor sme uskutočnili na začiatku odnožovania. Zistené hodnoty sú vtab. 2. Vroku 1997 bola na stanovišti zásoba draslíkadobrá, zásoba fosforu vysoká. Vroku 1998 bola zásoba draslíka dobrá, zásoba fosforu malá.

Sledovali sme 7 variantov hnojenia:

1) nehnojená kontrola

2) dávka dusíka 20 kg.ha-1 (liadok amonný s vápencom) na začiatku odnožovania

3) dávka dusíka na hektár vypočítaná na predpokladanú úrodu 5 t (liadok amonný s vápencom) na začiatku odnožovania na základe agrochemického rozboru pôdy na obsah Nan do hĺbky 0,60 m vykonaného na začiatku odnožovania

4) dávka dusíka 20 kg.ha-1 (DAM 390) na konci odnožovania

5) dávka dusíka na hektár vypočítaná na predpokladanú úrodu 5 t (DAM 390) na konci odnožovania na základe agrochemického rozboru pôdy na obsah Nan do hĺbky 0,60 m vykonaného na začiatku odnožovania

6) dávka dusíka 20 kg.ha-1 (FOSTIM) na konci odnožovania

7) dávka dusíka na hektár vypočítaná na predpokladanú úrodu 5 t (FOSTIM) na konci odnožovania na základe agrochemického rozboru pôdy na obsah Nan do hĺbky 0,60 m vykonaného na začiatku odnožovania

Na 1 tonu úrody zrna a príslušného množstva slamy jarného jačmeňa sme počítali spotrebou dusíka 25 kg.ha-1, to znamená, že na 5 tonovú úrodu spotrebou dusíka 125 kg.ha-1.

Sejba bola uskutočnená sejačkou Pneusej, hĺbka sejby 40 mm, medziriadková vzdialenosť 125 mm, výsevok 4,5 mil. klíčivých zŕn.ha-1. Po sejbe sme vykonali valcovanie hladkým valcom a jedno ošetrenie prípravkom Karate proti kohútikovi. Zber sme uskutočnili maloparcelkovým obilným kombajnom.

Zmechanických ukazovateľov sladovníckej kvality jarného jačmeňa sme zisťovali HTZ, podiel zrna 1. triedy a objemovú hmotnosť, zchemických ukazovateľov obsah hrubého proteínu a obsah extraktu vzrne jačmeňa. Vplyv sledovaných faktorov na sledované parametre kvality sme vyhodnotili viacfaktorovou analýzou rozptylu. Rozdiely sme testovali Tukeyovým testom na 5 a 1 % hladine preukaznosti vprograme Statgraphics 5.

Výsledky a diskusia

Obsah anorganického dusíka (Nan) vpôde je vúzkom vzťahu spriebehom poveternostných podmienok. Teploty a zrážky ovplyvnili voboch pokusných rokoch mineralizáciu pôdneho dusíka v predvegetačnom období ako i počas vegetácie. Vroku 1997, vobdobí január až apríl, prevládali nízke teploty svýrazným deficitom zrážok. Tieto nepriaznivé podmienky pre mineralizačné procesy v pôde spôsobili, že pred sejbou sa vpôde nachádzalo len malé množstvo Nan (31,1 kg.ha-1) - tab. 2. Na začiatku odnožovania jarného jačmeňa sme zistili obsah Nan vpôde 88,54 kg.ha-1. Na variantoch, kde sme dávku počítali pre plánovanú úrodu 5 ton (var. 3, 5, 7), sme aplikovali dusík vdávke 36,46 kg.ha-1. Koniec zimy a začiatok jari 1998 sa vyznačoval vlhkým a pomerne teplým počasím, čo vytváralo priaznivé podmienky pre akumuláciu Nan vpôde. Pred sejbou bol obsah dusíka vpôde 96,75 kg.ha-1. Do začiatku odnožovania sa jeho obsah ešte zvýšil na hodnotu 116,14 kg.ha-1. To znamená, že na var. 3, 5 a 7, kde sme dávku dusíka stanovovali na základe sledovania obsahu Nan sme aplikovali dusík vdávke len 8,86 kg.ha-1.

Vplyv sledovaných faktorov a interakcií medzi faktormi na hospodársku úrodu a ukazovatele kvality jarného jačmeňa je vyjadrený vtab. 3 a 4. Získané údaje potvrdzujú najmä rozhodujúci účinok ročníka na formovanie všetkých parametrov sladovníckej kvality, čo je všeobecne známa skutočnosť zprác viacerých autorov (FRANČÁKOVÁ 1985, FECENKO, BÍZIK, LOŽEK 1990 a iní). Vroku 1997 sme zistili vysoko preukazne vyššie hodnoty HTZ, vyšší podiel zrna 1. triedy i nižší obsah hrubého proteínu. Objemová hmotnosť a obsah extraktu boli vyššie vroku 1998 (Tab. 5). Úroda zrna ročníkom nebola štatisticky významne ovplyvnená.

Vo výške hospodárskej úrody boli medzi odrodami štatisticky významné rozdiely. Vdvojročnom priemere najnižšiu úrodu zrna dosiahla odroda Kompakt, najvyššiu novošľachtenec Sk-4451 a Garant. Pri všetkých ukazovateľoch kvality sme zistili medzi odrodami štatisticky preukazné rozdiely. Dokumentuje to dôležitosť výberu správneho genotypu pre konkrétne podmienky stanovišťa. Pri odrode Garant sme zaznamenali najnižšiu HTZ, najnižší podiel zrna 1. triedy, najnižší obsah hrubého proteínu i extraktu. Hodnota objemovej hmotnosti však bola najvyššia. Najvyššie HTZ dosiahla odroda Atribut a zároveň i najvyššie hodnoty hrubého proteínu. Najvyšší podiel zrna 1. triedy a obsah extraktu bol pri novošľachtencovi Sk-4451.

Hnojením nebola štatisticky významne ovplyvnená výška hospodárskej úrody. Zistili sme však vysoko preukazné rozdiely pri všetkých mechanických ukazovateľoch. Najvyššia HTZ bola na nehnojenej kontrole. Aplikácia dusíka mala za následok zníženie HTZ, čo uvádzajú i PRUGAR, HRAŠKA (1989). Najnižšie hodnoty HTZ sme zistili na variantoch 3 a 5, kde bola dávka dusíka vypočítaná na úrodu 5 ton a aplikovaná vo forme LAV a DAM-390. Na variante 3 sme zaznamenali aj najmenší podiel zrna 1. triedy a najmenšiu objemovú hmotnosť. Obsah hrubého proteínu a extraktu vzrne jarného jačmeňa nebol štatisticky významne ovplyvnený hnojením.

Súhrn

Vrokoch 1997 a 1998 sme sledovali vpoľných maloparcelkových pokusoch vplyv ročníka, odrody a aplikácie dusíka vpriebehu vegetácie na hospodársku úrodu a niektoré kvalitatívne parametre jarného jačmeňa. Dosiahnuté výsledky potvrdzujú rozhodujúci vplyv ročníka na všetky parametre, ktoré určujú sladovnícku kvalitu jarného jačmeňa. Odrody pôsobili ako významný intenzifikačný faktor vprodukčnom procese. Zistili sme štatisticky významné pôsobenie interakcií ročník x odroda, ročník x hnojenie, odroda x hnojenie ako i ročník x odroda x hnojenie na HTZ, podiel zrna 1. triedy i objemovú hmotnosť. Obsah hrubého proteínu a extraktu vzrne jarného jačmeňa bol štatisticky významne ovplyvnený ročníkom a odrodou. Hnojenie dusíkom nespôsobilo štatisticky preukazné rozdiely vobsahu hrubého proteínu a extraktu. Prístupy khnojeniu jarného jačmeňa, ktoré rešpektujú obsah anorganického dusíka vpôde pred založením porastu a na začiatku vegetácie, umožňujú aplikovať dusík i vprvých fázach vegetácie bez rizika zníženia technologickej kvality sladovníckeho jačmeňa.

Literatúra

Fecenko, J. - Bízik, J. - Ložek, O.: Optimalizácia minerálnej výživy jarného jačmeňa na podklade využitia progresívnych informácií [Záverečná správa]. VŠP, Nitra, 1990, 83s.

Frančáková, H. - Muchová, Z.: Vplyv výživy na kvalitatívne ukazovatele sladovníckeho jačmeňa. Poľnohospodárstvo, 28, 1982, 5, s. 400 - 408

Frančáková, H.: Vplyv stupňovaných dávok dusíka a doby aplikácie dusíkatých hnojív na kvalitu zrna jačmeňa jarného. Rostlinná výroba, 31, 1985, 8, s. 807 - 815

Kopecký, M.: Vliv předplodiny, výsevku, dávek a doby aplikace dusíku na výnos a jakost jarního ječmene ve výrobním typu řepařském. Rostlinná výroba, 31, 1985, 10, s. 1009 - 1022

Prugar, J. - Hraška, Š.: Kvalita jačmeňa. Bratislava, Príroda, 1989, 228 s.

Kontaktná adresa:

Doc. Ing. Dušan Kulík, PhD.

Ing. Eva Candráková, CSc.

Ing. Ján Bakuľa

Katedra rastlinnej výroby SPU 949 76 Nitra

Slovenská republika