ÚČINOK APLIKOVANEJ VÝŽIVY NA ÚRODU ANTHEMIS TINCTORIA

Účinok aplikovanej výživy na úrodu Anthemis tinctoria

Effect of Applied Nutrition on the Yield of Anthemis Tinctoria

Miroslav Habán - Štefánia Vaverková *

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Agronomická fakulta

* Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta

Súhrn

V rokoch 1995 až 1997 bol založený polyfaktorový poľný pokus metódou delených dielcov s náhodným usporiadaním pokusných členov na Výskumno-experimentálnej báze Agronomickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, na lokalite Dolná Malanta. Cieľom bolo overiť účinok dusíkatej a fosforečnej výživy na úrodu kvetných úborov a vňate Anthemis tinctoria L. S aplikáciou draselnej výživy sa neuvažovalo z dôvodu vysokej zásoby draslíka v pôde. Aplikovaná výživa a dávky priemyselných hnojív sú uvedené v tabuľke I. Priemerné úrody usušených kvetných úborov - drogy Anthemisae tinctorii flos boli zaznamenané od 1 497 do 2 530 kg.ha-1 (tabuľka II) a úrody vňate od 4 892 do 7 179 kg.ha-1 (tabuľka III) v závislosti od štruktúry porastu (sponu), aplikovanej výživy - dávky hnojiva a pestovateľského ročníka. Štatisticky preukazné rozdiely v úrode kvetných úborov boli zistené medzi všetkými variantmi aplikovanej výživy. Bol potvrdený štatisticky vysoko preukazný rozdiel pri hladine významnosti 0,99. Hodnota hraničnej diferencie potvrdzujúca vysokú preukaznosť medzi jednotlivými variantmi je Hd 0,01 = 48,8533 oproti priemerným hodnotám úrod kvetných úborov dosiahnutých na jednotlivých variantoch výživy: nehnojený (kontrolný) variant - b1 (1 506,18 kg.ha-1) ++; hnojený dusíkom - b2 (1 777,29 kg.ha-1) a hnojený dusíkom a fosforom - b3 (1 943,44 kg.ha-1). Štatisticky vysoko preukazné rozdiely v úrode vňate boli zistené medzi variantom b2 (6 279,8 kg.ha-1) ++ a variantmi b1 (5 301,9 kg.ha-1) a b3 (5 707,6 kg.ha-1). Hodnota hraničnej diferencie potvrdzujúca vysokú preukaznosť medzi jednotlivými variantmi je Hd 0,01 = 512,824 oproti priemerným hodnotám úrod vňate, čiže najvyšší prírastok zelenej hmoty bol zaznamenaný na variante hnojenom len dusíkom. Pre získanie stabilnej úrody kvetných úborov sa ako optimálny javí účinok použitia dusíkatej a fosforečnej výživy za predpokladu dostatočnej zásoby draslíka v pôde, čo potvrdzujú najvyššie úrody (2 530 kg.ha-1) dosiahnuté na variante s hustou štruktúrou porastu (A3b3 - 88 880 rastl.ha-1).

Kľúčové slová: ruman farbiarsky, úroda, štruktúra porastu, výživa a hnojenie

Summary

A polyfactorial field experiment was established in years 1995 to 1997 with use of method of divided plots and randomly arranged experimental blocks on the Research and Experimental Base of The Faculty of Agronomy, Slovak Agricultural University in Nitra, in Dolná Malanta locality. The aim of the trial was to verify effect of nitrogen and phosphorus nutrition on the yield of umbels and that of herbage of Anthemis tinctoria L.. Fertilization with K was not regarded due to its high supply in the soil. Applied nutrition and the doses of artificial fertilizers are shown in table I. The average yields of dried flower umbels - Anthemis tinctorii flos drug were recorded as high as 1497 to 2530 kg.ha-1 (table II) and herbage yields from 4892 to 7179 kg.ha-1 (table III) depending on the canopy structure (plant spacing), applied nutrition (fertilizer doses) and experimental year. Statistically significant differences were found between the yields of umbels in all the variants of applied nutrition. Highly significant difference was proved on 0,99 level of significance. Value of limit difference proving high significance between the individual variants is Hd0,01 = 48,8533 when compared with average values of umbel yields reached in the individual nutrition variants e.g. b1 (1506,18 kg.ha-1)++, b2 (1777,29 kg.ha-1), and b3 (1943,44 kg.ha-1). Statistically highly significant differences between yields of herbage were found between b2 variant (6279,8 kg.ha-1)++ and variants b1 (5301,9 kg.ha-1) and b3 (5707,6 kg.ha-1). The value of limit difference proving high significance between the variants is Hd 0,01 = 512,824 when compared to average yields of herbage which means that the highest gain of green matter was recorded in the variant with application only of nitrogen. In order to obtain stable yield of flower umbels the effect of application of N and P nutrition seems to be optimum variant in condition of good soil supply of K which is proved by the highest yields (2530 kg.ha-1) reached on the variant with dense canopy structure (A3b3 - 88880 plants per ha).

Key words: Yellow Chamomile, yield, canopy structure, nutrition and fertilization

Úvod

Ruman farbiarsky - Anthemis tinctoria L. (syn. rumanovec farbiarsky - Cota tinctoria /L./ Gay; česky: rmen barvířský; syn. marunek barvířský) bol v minulosti používaný ako farbiarska rastlina (F l e t ch e r , 1991). Pre svoj atraktívny habitus je známou trvalkou v záhradkách, hlavne v skalničkových spoločenstvách (M a ch a l a et al., 1964). V súčasnom období je zaujímavou rastlinou pre obsahové látky (polyacetylény, flavonoidy a silica) identifikované hlavne v kvetných úboroch, ktoré sa pravdepodobne podieľajú na biologických účinkoch. Z tohto aspektu je perspektívnou liečivou rastlinou (V a v e r k o v á et al., 1998; 1999). Droga, usušené kvetné úbory - Anthemisae tinctorii flos, sa ako neoficinálna používa v ľudovom liečiteľstve pri ochoreniach pečene a žlčníka. Na Slovensku sa v kombinácii so šípkovou dužinou používa na výrobu dvojzložkovej čajoviny. Pre zabezpečenie dostatočného množstva kvalitnej suroviny je nutné doriešiť problémy súvisiace s pestovaním rumana farbiarskeho v kultúrnych agroekologických podmienkach (H a b á n , 1999; H a b á n et al., 1999). Na zvýšenie produkčnej výkonnosti porastu sa okrem optimalizácie ekologických faktorov podieľajú aj intenzifikačné faktory, ako napr. výživa a množstvo aplikovaných živín. V tejto práci je analyzovaný účinok aplikovanej výživy na úrodu kvetných úborov rumana farbiarskeho.

Materiál a metódy

Polyfaktorový poľný pokus bol založený metódou delených dielcov s náhodným usporiadaním pokusných členov na Výskumno-experimentálnej báze Agronomickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, na lokalite Dolná Malanta. Experimentálne práce boli realizované počas troch rokov (1995 až 1997). Základná pôdno-klimatická charakteristika lokality: hlinitá hnedozem so strednou až dobrou zásobou fosforu a draslíka v pôde (45 - 69 mg P.kg-1 a 195 - 260 mg K.kg-1); obsah humusu 2,15 - 2,64 % ; pH 5,2 - 6,5; nadmorská výška 180 m; priemerná ročná teplota vzduchu 9,8 oC; priemerný ročný úhrn zrážok 532,5 mm.

Úroda kvetných úborov bola analyzovaná z plochy 1 m2 (tzv. metrovka) z každého variantu v troch opakovaniach, prepočítaná a vyjadrená v kg.ha-1. Zber bol uskutočnený ručne v rastovej fenofáze kvitnutia - v termíne, keď bola rozkvitnutá 1/3 až 1/2 rúrkovitých kvetov a jazykovité kvety boli vo vodorovnej polohe, t. j. v štádiu optimálneho kvetu. Vo vysušených kvetných úboroch bol stanovený obsah živín: dusíkKjeldahlovoumetódou; fosforkolorimetricky meraním absorbancie s použitím červeného filtra pri vlnovej dĺžke 660 nm; draslík, vápnik a sodík na plameňovom fotometri Flapho 4 (K o v á č i k , 1997).

Pôdne vzorky odobraté z hĺbky ornice 0,3 m boli analyzované na obsah živín: anorganické formy dusíka (Nan):dusičnanový dusík (N-NO3-) a amoniakálny dusík (N-NH4+) kolorimetrickými metódami; fosfor Egnerovou metódou; draslík Schachtschablovou metódou; humus Ťurinovou metódou modifikovanou Nikitinom (K o v á č i k , 1997); pôdna reakcia (pHKCl) vo výluhu 0,2 m KCl (H r a š k o et al., 1962).

Na základe pôdnych rozborov boli v závislosti od obsahu prístupných živín v pôde a pestovateľského ročníka aplikované rôzne dávky živín (tab. I). Draselné hnojivá neboli aplikované z dôvodu vysokej zásoby draslíka v pôde počas celého pokusného obdobia.

Tab. I: Aplikovaná výživa a dávky priemyselných hnojív (Applied nutrition and doses of artificial fertilizers)

1 Term of application, 2 Fertilizer, 3 Nutrients, 4 Content (%), 5 Form (of nutrients), 6 Fertilizer dose

Biometrické vyhodnotenie bolo realizované viacfaktorovou analýzou rozptylu (Tukeyov test; t-test) prostredníctvom programového balíka Statgraphics 4.0.

Výsledky

Vplyv výživy na dosiahnutú úrodu kvetných úborov rumana farbiarskeho je štatisticky vysoko preukazný. V kontrolných variantoch (A1b1, A2b1, A3b1), kde nebola aplikovaná minerálna výživa boli zaznamenané najnižšie úrody kvetných úborov (tab. II), ale aj vňate (tab. III). Najvyššia hospodárska úroda, t. j. úroda kvetných úborov, v rámci troch pokusných rokov bola dosiahnutá v druhom produkčnom roku porastu (1996). Priemerné úrody boli zaznamenané od 1 497 do 2 530 kg.ha-1, v závislosti od štruktúry porastu (sponu), aplikovanej výživy a priebehu poveternostných podmienok. Najvyššie úrody kvetov boli na variantoch, kde boli aplikované dusíkaté hnojivá spolu s fosforečnými (b3) v rámci každého variantu štruktúry porastu (A1b3 - 1 710 kg.ha-1, A2b3 - 1 902 kg.ha-1, A3b3 - 2 530 kg.ha-1). Priemerná hospodárske úrody za trojročné pokusné obdobie boli na kontrolnom variante 1 372 kg.ha-1 (A1b1), 1 541 kg.ha-1 (A2b1) a 1 815 kg.ha-1 (A3b1). Aj napriek tomu, že na týchto variantoch nebola aplikovaná výživa medzi najredšou a najhustejšou štruktúrou porastu sme zaznamenali rozdiel v úrode o 32,28 % . Na variantoch, kde sme sledovali vplyv dusíkatej výživy bola za obdobie rokov 1995 až 1997 dosiahnutá priemerná úroda 1 505 kg.ha-1 (A1b2), 1 677 kg.ha-1 (A2b2) a 2 149 kg.ha-1 (A3b2). V rámci štruktúry porastu bolo zaznamenané zvýšenie hospodárskej úrody o 42,7 %. Na variantoch hnojených dusíkatou a fosforečnou výživou bola priemerná hospodárska úroda 1 641 kg.ha-1 (A1b3), 1 804 kg.ha-1 (A2b3), 2 385 kg.ha-1 (A3b3), pričom bol zaznamenaný 45,3 %-ný rozdiel v úrode.

Tab. II: Úrody kvetných úborov rumana farbiarskeho(kg.ha-1)The yields of dried flower umbels of Anthemis tinctoria (kg.ha-1)

Hd 0,05 = 38,5930 Hraničná diferencia - štatisticky preukazný rozdiel pri hladine významnosti 0,95

Limit difference = statistically significant difference at the significance level 0,95 and 0,99

Hd 0,01 = 48,8533 Hraničná diferencia - štatisticky preukazný rozdiel pri hladine významnosti 0,99

LEGENDA / LEGEND:1 canopy height, 2 fertilization variant, 3 year, 4 average (mean)

A1 - 0,45 x 0,45 m A2 - 0,45 x 0,35 m A3 - 0,45 x 0,25 m

b1 - nehnojený (kontrolný) variant / non-fertilized (control) variant

b2 - dusíkaté hnojenie (aplikované živiny: 30 - 60 kg.ha-1 č. ž. N) / nitrogen fertilization (applied nutrients: 30 - 60 kg.ha-1 of N net nutrient)

b3 - dusíkaté a fosforečné hnojenie (aplikované živiny: 30 - 60 kg.ha-1 č. ž. N; 15 - 45 kg.ha-1 č. ž. P) / N and P fertilization (applied nutrients: 30 - 60 kg.ha-1 of N netto, 15 - 45 kg.ha-1 P net nutrient)

Najväčšie úrody nadzemnej fytomasy boli dosiahnuté v hnojených variantoch, pričom maximálne odbery dusíka, draslíka boli vo variantoch hnojených dusíkom (b2), takisto úroda vňate bola najvyššia práve v týchto variantoch (tab. III). Najvyššia úroda vňate bola dosiahnutá vo variante hnojenom dusíkom v roku 1997 (A3b2 - 8 652 kg.ha-1), naopak najnižšia na variante nehnojenom v roku 1997 (A2b1 - 4 329 kg.ha-1).

Tab. III: Úroda vňate rumana farbiarskeho (kg.ha-1) The yields of green herbage of Anthemis tinctoria (kg.ha-1)

Hd 0,05 = 407,862 Hd 0,01 = 512,824

Napriek týmto skutočnostiam sa nepotvrdila štatisticky významná preukaznosť vo variabilite úrody vňate medzi variantmi b1 (5 301,9 kg.ha-1) a b3 (5 707,6 kg.ha-1) s hodnotou hraničnej diferencie Hd 0,05 = 407,862. Štatisticky vysoko preukazné rozdiely v úrode vňate boli zistené medzi variantom b2 (6 279,8 kg.ha-1) ++ a variantmi b1 (5 301,9 kg.ha-1) a b3 (5 707,6 kg.ha-1). Hodnota hraničnej diferencie potvrdzujúca vysokú preukaznosť medzi jednotlivými variantmi je Hd 0,01 = 512,824 oproti priemerným hodnotám úrod vňate, čiže najvyšší prírastok zelenej hmoty bol zaznamenaný na variante hnojenom len dusíkom.. Jednostranné hnojenie dusíkom sa predbežne v tomto prípade javí ako neefektívne. Odčerpá sa vyššie množstvo dusíka a draslíka z pôdy, ktoré je neadekvátne zvýšeniu úrod kvetných úborov. Výsledky pokusu potvrdili, že výška úrod vňate rastie na úkor výšky úrod kvetných úborov.

Diskusia

Účinok aplikovanej výživy - fosforečného a dusíkatého hnojenia sa najlepšie prejavil na variante hnojenom dusíkom a fosforom s najväčšou hustotou rastlín na jednotku plochy (A3b3 - 88 880 rastl.ha-1), kde boli za trojročné pokusné obdobie dosiahnuté najvyššie úrody kvetných úborov rumana farbiarskeho. Dosiahnuté výsledky korešpondujú so závermi, ktoré uvádzajú vo svojich prácach G r o m o v á et al. (1995); Č e r n á et al. (1998). Najnižšie hospodárske úrody boli na kontrolnom nehnojenom variante s najmenším počtom rastlín na jednotku plochy (A1b1 - 49 383 rastl.ha-1), t. j. s riedkou štruktúrou porastu.

Záver

Pre získanie stabilnej úrody kvetných úborov Anthemis tinctoria L. sa ako optimálny javí účinok použitia dusíkatej a fosforečnej výživy za predpokladu dostatočnej zásoby draslíka v pôde, čo potvrdzujú najvyššie úrody (2 530 kg.ha-1) dosiahnuté na variante s hustou štruktúrou porastu (A3b3 - 88 880 rastl.ha-1). V prípade veľkoplošného pestovania je potrebné venovať pozornosť aj na kvalitu obsahových látok a na doriešenie otázok súvisiacich s technológiou pestovania. Výsledky potvrdzujú skutočnosť, že cielená aplikovaná výživa má významný účinok na úrodu kvetných úborov a vňate rumana farbiarskeho.

Literatúra

FLETCHER, K. (1991): A Modern Australasian Herbal. 350 s.

ČERNÁ, K. et al.(1998): Optimalizácia produkčných procesov liečivých rastlín so zreteľom na tvorbu úrody, čistotu prostredia a kvalitu produktu. Nitra, 78 s. ISBN 80-88943-02-7

GROMOVÁ, Z. et al. (1995): Acta fytotechn. Univ. Agric. (Nitra), 50, (1) : 17-19.

HABÁN, M. (1999): Dizertačná práca, SPU Nitra, 118 s.

HABÁN, M. - ŠALAMON, I. - VAVERKOVÁ, Š.(1999): Zborník vedeckých prác OVÚA v Michalovciach, 15 : 215-222.

HRAŠKO, J. et al.(1962): Rozbory pôd. Bratislava, 1962, 335 s.

KOVÁČIK, P. (1997): Rozbory pôd, rastlín, hnojív a výpočet dávok živín k poľným a záhradným plodinám. Nitra, 1997, 104 s.

MACHALA, F. et al.(1964). Naše trvalky. Praha, 398 s.

VAVERKOVÁ, Š. - HOLLÁ, M. - MAŠTEROVÁ, I. - TEKEĽ, J. (1998): Čes. a Slov. Farm., 47, (1) : 39-42.

VAVERKOVÁ, Š. - MAŠTEROVÁ, I. - MISTRÍKOVÁ, I. - HABÁN, M. - TEKEĽ, J. - HOLLÁ, M. (1999): Biologia (Bratislava), 54, (4): 443-445.

Kontaktná adresa

Ing. Miroslav Habán, PhD., Katedra rastlinnej výroby AF SPU, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovenská republika, tel: 0042-87-6508 225, fax: 0042-87-7411 451, e-mail: haban@afnet.uniag.sk