POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA AKO VÝROBNÝ FAKTOR

THE UTILIZATION OF AGRICULTURAL LAND AS A FACTOR OF PRODUCTION

Doc.Ing.František KUZMA, PhD.

Adresa autora:

Katedra ekonomiky, Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr.A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

Súhrn:

V sledovanom období klesá využitie poľnohospodárskej pôdy. Príčinou je najmä zníženie kúpischopného dopytu po poľnohospodárskych produktoch a nízka efektívnosť spôsobená rastom cien vstupov do poľnohospodárskej výroby. Možno očakávať, že spolu s rastom výkonnosti NH SR , bude rásť dopyt po poľnohospodárskych produktoch , čo podnieti aj využitie poľnohospodárskej pôdy. Znížené využitie pôdy môžeme považovať za rezervu. Ani pritom , že v súčasnosti je pôda nedostatočne využitá, nie je možné podceňovať jej ochranu.

Summary:

In the years considered the use of agricultural land has decreased. The reasons are the reduction of effective demand of agricultural products and low production efficiency caused by the increase of input prices. One can expect an increase of effective demand of agricultural products as the efficiency of national economy of Slovakia increases, which can in turn cause an increase in the utilization of agricultural land. The reduced use of agricultural land can be considered as a reserve. Even in the current reduced utilization of agricultural land, its protection can not be under valued.

Kľúčové slová:

pôda, produkcia rastlinnej výroby, produkcia živočíšnej výroby, hustota chovu HD, spotreba.

Key words:

land, crop production, animal production, density in animal husbandry, consumption.

Výroba tovaru i poskytovanie služieb v podmienkach trhovej ekonomiky prebieha prostredníctvom využitia výrobných faktorov pôdy, práce a kapitálu. Vhodnou kombináciou výrobných faktorov vo výrobnom procese dosahuje výrobca produkciu, tržby a prípadne zisk. Vzhľadom k tomu, že množstvo poľnohospodárskej pôdy je prakticky konštantné, vhodnú kombináciu využitia výrobných faktorov možno hľadať len v poklese využitia poľnohospodárskej pôdy a zmenami množstva práce a kapitálu.

Výnimočné vlastnosti pôdy ako výrobného faktora vyžadujú, aby pôde ako výrobnému prostriedku v poľnohospodárstve bola venovaná veľká pozornosť i v agrárnej a výživovej politike SR.

Jedným zo strategických cieľov agrárnej politiky SR je: "Zveľaďovanie a ochrana poľnohospodárskej pôdy, ekologické hospodárenie v krajine a zamedzenie vstupu cudzorodých látok do potravinového reťazca".

Vývoj výmery a využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SR

Verejnosť vo všeobecnosti akceptuje požiadavku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Táto požiadavka je zakotvená i v legislatíve, a to nielen z posledného obdobia, ale i vo vzdialenejšej minulosti. Platným zákonom na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu je zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane PPF. Jeho účinnosť podporuje nariadenie vlády o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z PPF č. 152/1996 Z.z. Aj vďaka legislatívnej ochrane sa základná štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu mení len nevýrazne. Vývoj výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SR zachytávame v tabuľke 1.

Vývoj výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SR

Tabuľka 1

Ukazovateľ

1991

1992

1993

1994

1995

1996

-

tis. ha

Celková výmera pôdy

4 903

4 903

4 904

4 904

4 904

4 903

Poľnohospodárska pôda

2 447

2 447

2 446

2 446

2 446

2 444

v tom: orná pôda

1 509

1 486

1 483

1 483

1 479

1 475

chmeľnice

1

1

1

1

1

1

vinice

31

31

30

30

29

29

záhrady

78

78

78

78

78

78

ovocné sady

20

19

19

19

19

19

trvalé trávnaté porasty

810

832

835

835

840

842

Nepoľnohospodárska pôda

2 454

2 456

2 458

2 458

2 458

2 459

v tom: lesná pôda

1 989

1 990

1 991

1 992

1 992

1 993

vodné plochy

94

94

94

94

94

93

Výmera p. p. na 1 obyv. (ha)

0,46

0,46

0,46

0,46

0,46

0,45

-

%

Celková výmera pôdy

100,0

100,0

100,0

100,0

100,0

100,0

Poľnohospodárska pôda

49,9

49,9

49,9

49,9

49,9

49,8

v tom: orná pôda

61,6

60,7

60,6

60,6

60,5

60,3

chmeľnice

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

0,1

vinice

1,3

1,3

1,2

1,2

1,2

1,2

záhrady

3,2

3,2

3,2

3,2

3,2

3,2

ovocné sady

0,8

0,8

0,8

0,8

0,8

0,8

trvalé trávnaté porasty

33,1

34,0

34,2

34,2

34,2

34,2

Nepoľnohospodárska pôda

50,1

50,1

50,1

50,1

50,1

50,4

v tom: lesná pôda

81,0

81,0

81,0

81,0

81,8

81,0

vodné plochy

3,8

3,8

3,8

3,8

3,8

-

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

Dá sa predpokladať, že plocha pôdy pre poľnohospodársku výrobu sa aj naďalej bude znižovať zatrávnením a zalesnením neúrodných pôd, čo odporuje aj dotačná politika, ako i urbanizáciou.

V sledovanom období mierne klesalo percento zornenia (preradením málo úrodných pôd na zatrávnenie).

Ku zníženiu výmery došlo u špeciálnych kultúr (vinice, chmelnice, ovocné sady). Prejavuje sa u nich aj zlá veková štruktúra, pretože nedochádza k dostatočnému obnovovaniu ich výsadby, a to i napriek dotáciam na predvýsadbovú prípravu, rekonštrukciu a zakladanie nových sadov, viníc a ďalších špeciálnych kultúr až do výškdy 40 % skutočných nákladov. Výrobné podniky vzhľadom na nízku efektívnosť a problémy so

speňažovaním produkcie nepovažujú tieto kultúry za ekonomicky zaujímavé a odsúvajú ich na okraj výrobných zámerov.

Špecifickým problémom poľnohospodárstva SR je využitie trvalých trávnych porastov. Ich výmera dosahuje vyše 840 000 ha a má tendenciu mierneho nárastu. Pritom stavy hovädzieho dobytka a oviec silne poklesli, čo prispelo k zníženiu využitia trvalých trávnych porastov pre poľnohospodársku produkciu. Hustota chovu hospodárskych zvierat je uvedená v tabuľke 2. Z uvedených údajov je zrejmé zníženie hustoty chovu hospodárskych zvierat cca o 30 %. Najvýraznejší je pritom pokles hustoty chovu hovädzieho dobytka v sledovanom období viac ako o 36 %.

Intenzita živočíšnej výroby

Tabuľka 2

Ukazovateľ

1991

1992

1993

1994

1995

1996

na 100 ha poľnohospodárskej pôdy pripadá:

-

koní

0,5

0,5

0,5

0,4

0,4

0,4

hovädzieho dobytka

57,7

49,4

41,1

37,9

38,4

36,9

z toho kráv

20,7

18,0

16,0

14,9

14,7

13,9

oviec

21,9

23,9

17,0

16,4

17,7

17,3

na 100 ha ornej pôdy pripadá

-

ošípaných

161,4

153,7

147,5

137,8

140,8

134,9

z toho prasníc

12,0

11,8

11,2

10,6

10,9

10,4

hydiny

921,7

898,6

828,1

963,4

907,2

961,2

z toho sliepok

541,3

452,9

494,7

515,5

516,9

502,1

počet dobyčích jednotiek na 100 ha p. p.

71,5

58,8

53,4

42,3

54,9

-

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

Výroba produktov rastlinnej a živočíšnej výroby na 1 ha poľnohospodárskej pôdy

Tabuľka 3

Ukazovateľ

1991

1992

1993

1994

1995

1996

Výroba na 1 ha p. p.

-

obilniny (kg)

1 653

1 468

1 304

1 531

1 443

1 374

zemiaky (kg)

276

272

354

165

182

321

olejniny (kg)

88

55

52

64

97

105

cukrová repa (kg)

620

556

467

460

486

708

jatočné zvieratá spolu (kg ž. hm.)

225

204

198

175

167

171

z toho: hovädzí dobytok

86

71

70

51

45

46

ošípané

136

129

122

120

119

122

ovce

4

3

3

2

2

2

jatočná hydina (kg ž. hm.)

41

37

29

32

35

36

mlieko (l)

630

550

502

478

476

465

vajcia (ks)

797

711

632

665

665

669

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

V tabuľke 3 je zachytená výroba produktov RV a ŽV na 1 ha poľnohospodárskej pôdy. Závažný pokles je viditeľný najmä vo výrobe obilnín a všetkých produktoch živočíšnej výroby. Trvalejší vzostup je badateľný u cukrovej repy a olejnín. Pokles výrobkov RV a ŽV na 1 ha poľnohospodárskej pôdy rovnako potvrdzuje pokles využitia poľnohospodárskej pôdy. Zníženie intenzity poľnohospodárskej výroby je viditeľné aj v objeme hrubej poľnohospodárskej produkcie, ktorá pri prakticky nezmenenej výmere poľnohospodárskej pôdy poklesla o viac ako 19 %. (Tabuľka 4)

Hrubá poľnohospodárska produkcia SR v cenách roku 1989 spolu a na 1 ha poľnohospodárskej pôdy Tabuľka 4

Ukazovateľ

M J

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

HPP v tom :

mil.Sk

52 034

48 275

44 703

38 500

33 085

37 608

38 880

38 990

rastlinná výroba

mil.Sk

22 968

20 303

21 480

18 340

14 311

15 899

15 729

17 477

živočíšna výroba

mil.Sk

29 066

27 972

23 332

20 160

18 774

21 706

23 151

21 313

HPP na 1 ha p. p.

Sk

21 384

19 933

18 454

15 906

15 109

1 334

15 689

16 120

Úroda

--

obilnín spolu

tis. t

4 249

3 617

4 004

3 552

3 152

3 700

3 490

3 322

pšenice

tis. t

2 266

2 083

2 124

1 697

1 528

2 145

1 938

1 723

raže a súraže

tis. t

151

178

131

76

69

96

89

71

jačmeňa

tis. t

936

914

960

1038

823

874

794

718

kukurice

na zrno

tis. t

825

370

711

676

674

521

597

750

cukrovej repy

tis. t

1 877

1 582

1 501

1 338

1 128

1 112

1 176

1 713

zemiakov spolu

tis. t

745

779

669

658

857

399

441

777

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

Pokles objemu rastlinnej výroby v sledovanom období dosahuje 14 % a živočíšnej výroby viac ako 22 %.

Zníženie využitia poľnohospodárskej pôdy možno doložiť tiež poklesom spotreby priemyselných hnojív (tabuľka 5), keď spotreba v roku 1995/96 je nižšia ako 50 kg čistých živín na l ha poľnohospodárskej pôdy.

Spotreba priemyselných hnojív spolu a na l ha p.p.

Tabuľka 5

Ukazovateľ

1990/91

1991/92

1992/93

1993/94

1994/95

1995/96

Spotreba NPK (t č. ž.)

286 718

145 916

95 009

99 101

102 233

111 078

v tom: dusikaté

146 341

90 186

64 852

68 669

69 587

74 467

fosforečné

71 379

28 790

16 472

16 623

17 714

20 030

draselné

68 998

26 940

13 685

13 809

14 932

16 584

Spotreba NPK na 1 ha p. p. (kg č. ž.)

123,1

63,9

41,6

43,5

45,0

48,9

v tom: dusikaté

62,8

39,5

28,4

30,1

30,6

32,8

fosforečné

30,7

12,6

7,2

7,3

7,8

8,8

draselné

29,6

11,8

6,0

6,1

6,6

7,3

Prameň: Štatistická ročenka SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 1997

Uvedené výsledky potvrdzujú, že využitie poľnohospodárskej pôdy je v súčasnom období znížené zhruba o 20 %. Príčinou tohoto stavu je pokles dopytu po poľnohospodárskych produktoch spôsobený zníženou výkonosťou NH SR a zmenou preferencií obyvateľstva v štruktúre dopytu.

Stav zníženého využitia poľnohospodárskej pôdy možno zároveň považovať za rezervu pre budúci rast poľnohospodárskej výroby. Z hľadiska efektívnosti výroby v poľnohospodárstve je potrebné pre umožnenie optimálnej kombinácie faktorov pôda, práca, kapitál, vytvoriť podmienky, aby sa otvoril trh s poľnohospodárskou pôdou, ktorý prakticky nejestvuje.

Príčinou malého záujmu o kúpu pôdy ako výrobného faktora pre poľnohospodársku výrobu je vcelku veľmi nízka efektívnosť a rizikovosť poľnohospodárskej výroby. V súčasnosti fungujúci trh s pôdou nie je rozhodujúcou brzdou rastu efektívnosti, pretože napriek súkromnej držbe malých výmer sú tieto organiznačne spojené k hospodáreniu na veľkých výmerách.

SÚHRN

V sledovanom období klesá využitie poľnohospodárskej pôdy. Príčinou je najmä zníženie kúpyschopného dopytu po poľnohospodárskych produktoch a nízka efektívnosť spôsobená rastom cien vstupov do poľnohospodárskej výroby. Možno očakávať, že spolu s rastom výkonnosti národného hospodárstva SR a bude rásť dopyt po poľnohospodárskych produktoch, čo podnieti aj využitie poľnohospodárskej pôdy. Znížené využitie pôdy môžeme považovať za rezervu. Ani pritom, že v súčasnosti je pôda nedostatočne využitá, nie je možné podceňovať jej ochranu.

LITERATÚRA

Bielik, P. : Výkonnosť a dôchodkovosť podnikov agropotravinárskeho komplexu. Vedecký seminár "Vplyv agrárnej politiky na formovanie integračno-hospodárskych a agroobchodných štruktúr. KE FEM SPU Nitra, december 1997.

Kuzma, F. : Transformácia poľnohospodárstva na trhové podmienky. In. Zborník vedeckých prác z Medzinárodných vedeckých dní ´97, Nitra, SPU 1997, s. 117-124.

Podolák, A. : Makroekonomické pozície agrárnej politiky. Záverečná správa grantovej úloh E 32 VEGA č. 2084/95, KE FEM SPU v Nitre, december 1997.

Tisk

Další články v kategorii

Agris Online

Agris Online

Agris on-line
Papers in Economics and Informatics


Kalendář


Podporujeme utipa.info