VÝVOJ ŠTRUKTÚRY POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY V NÍŽINNÝCH PODMIENKACH SLOVENSKA V NADVÄZNOSTI NA PREDPOKLADANÉ INTEGRAČNÉ TENDENCIE

DEVELOPMENT OF AGRICULTURAL PRODUCTION STRUCTURE IN SLOVAK LOWLAND CONDITIONS IN RELATION TO THE SUPPOSED TENDENCIES OF INTEGRATION

Michal Vicen

Adresa autora:

Doc.Ing. Michal Vicen, PhD., Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovenská republika, tel.: 00421/87/601

Anotácia:

Prístup k tvorbe štruktúry poľnohospodárskej výroby vychádza z konkrétnych podmienok podniku, je založený na výbere odvetví s optimálnymi výrobnými a odbytovými možnosťami a smeruje k zabezpečeniu čo najpriaznivejších ekonomických výsledkov podniku ako celku. V nížinných podmienkach Slovenska v súlade s predpokladanými integračnými tendenciami reštrukturalizácia rastlinnej výroby smeruje k miernemu zníženiu zastúpenia obilnín, ale zvýšeniu pestovania olejnín, skorých zemiakov a zeleniny. Štruktúru živočíšnej výroby charakterizuje pokles počtu hovädzieho dobytka a nárast počtu ošípaných a hydiny.

Summary:

Approach to establish a structure of the agricultural production follows from the comcrete enterprise conditions and is based upon the selection of branches with the optimal production and market possibilities and aimed at ensurig the most favourable economic results of the enterprise. The restructuralisation of crop production in lowland condotions in Slovakia in harmony with supposed tendencies of integration directs to the moderate decrease of cereals area sown, but increase of oil crops, spring potatoes and vegetable area sown. The structure in livestock production is charakterized with decline of heads of beef cattle and increase of heads of pigs and poultry.

Kľúčové slová:

Štruktúra poľnohospodárskej výroby, princípy tvorby, zastúpenie plodín a zvierat, nížinné oblasti

Key Words:

Structure of agricultural production, principles of establishment, structure of crops and animals, lowland areas

Úvod

Skladba, pomer, rozsah a produkčná schopnosť jednotlivých výrobných odvetví v poľnohospodárskom podniku rozhoduje nielen o množstve vyprodukovaných výrobkov, o využití výrobných podmienok, o exploatácii výrobných zdrojov, ale predovšetkým o celkových hospodárskych výsledkoch podniku.

Otvorenie slovenskej ekonomiky zahraničiu vyvoláva postupne proces reštrukturalizácie výroby konštatujú Podolák a Zentková (1996). Zároveň sa to prejavuje negatívne v tom, zdôrazňuje Bielik (1996), že import produktov agropotravinárskeho sektora v podstatnej miere prevyšuje export. Uvedená situácia má dopad aj na nákladovosť a výnosovosť poľnohospodárstva ako celku i jednotlivých odvetví, ako to vyplýva z práce viacerých autorov, napr. Krettera (1996), Slamkovej (1996), Šimu (1996). Preto v záujme zlepšenia postavenia poľnohospodárstva predovšetkým s ohľadom na integračné tendencie je nutné, podľa Linharta (1997), realizovať v poľnohospodárstve štrukturálne reformy, predovšetkým zlepšiť akosť podnikania, infraštruktúry a cyklu reprodukcie životného prostredia.

Vývoj výrobných štruktúr v poľnohospodárstve na Slovensku

Tvorba výrobných štruktúr v poľnohospodárskych podnikoch má svoje špecifiká. Biologický charakter, prírodné podmienky a poveternostné vplyvy spôsobujú mnohokrát nepredvídané a významné odchýlky nielen medzi jednotlivými rokmi, ale aj v porovnaní s plánovanými predpokladmi. To má neraz negatívne dopady na hospodárske výsledky i ekonomickú situáciu poľnohospodárskych podnikov.

Prístup k tvorbe výrobných štruktúr v poľnohospodárstve možno rozdeliť do štyroch období:

· pred kolektivizáciou poľnohospodárstva,

· po kolektivizácii poľnohospodárstva do konca 80-tych rokov,

· začiatok deväťdesiatych rokov,

· od polovice deväťdesiatych rokov.

Prvé obdobie charakterizuje súkromná držba pôdy a ostatného poľnohospodárskeho majetku, kedy na jednej strane bol veľký počet drobných vlastníkov a na druhej strane stála relatívne málopočetná skupina veľkých majiteľov. Štruktúra výroby u malých výrobcov sa orientovala v podstate na samozásobovanie, iba nepatrná časť produkcie slúžila na trhové účely. Pestovala sa široká škála plodín a chovali sa prakticky všetky druhy a kategórie hospodárskych zvierat. Naopak veľké podniky sa zameriavali na výrobu tržných produktov podľa požiadaviek trhu, daných prírodných podmienok a výrobných tradícií. V nížinných oblastiach to boli hlavne obilniny (jednoznačne prevažovala pšenica) a cukrová repa a v živočíšnej výrobe produkcia mlieka a hlavne výkrm dobytka a ošípaných.

Po uskutočnení kolektivizácie až do konca 80-tych rokov sa uplatňoval direktívny systém riadenia poľnohospodárstva, t.j. centrálny rozpis výmery a produkcie plodín, ako aj počtu zvierat a ich úžitkovosti. Pri rozpise úloh v záujme naplnenia plánu sa mnohokrát postupovalo mechanicky a nie vždy sa prihliadalo na výrobné podmienky určitého regiónu, resp. konkrétneho podniku. Často boli podniky nútené vyrábať niektoré produkty, pre ktoré nemali vhodné podmienky (vysoké zastúpenie obilnín v podhorských a horských oblastiach, značná hustota dobytka v nížinách).

Typickým pre obdobie začiatku 90-tých rokov je nekoncepčný prístup k tvorbe štruktúry poľnohospodárskej výroby. Bol to dôsledok zmien celkovej politickej i hospodárskej situácie u nás po roku 1989. Podstatne sa znížili dotácie do poľnohospodárstva, výrazne vzrástli ceny vstupov do výroby, zatiaľ čo ceny poľnohospodárskych výrobkov stagnovali, vznikli problémy s odbytom poľnohospodárskych produktov. Za tejto situácie poľnohospodárske podniky chaoticky hľadali možnosti eliminovania uvedených nepriaznivých vplyvov. Ich snahy smerovali na jednej strane k výraznému rozšíreniu ziskových a menej problémových výrobných odvetví a na druhej strane k podstatnému zníženiu až vylúčeniu odvetví stratových a takých, kde boli ťažkosti s odbytom (nízke ceny, malý záujem odberateľov). Pritom sa väčšinou nebral ohľad na dodržiavanie zásad striedania plodín, obnovovania prirodzenej úrodnosti pôdy a rešpektovania požiadaviek živočíšnej výroby na zabezpečenie krmivami. V dôsledku toho poklesli početné stavy hospodárskych zvierat, predovšetkým hovädzieho dobytka, znížil sa osev krmovín na ornej pôde, cukrovej repy, zeleniny a zemiakov. Zmenšili sa plochy ovocných sadov a viníc. Naproti tomu značne vzrástli osevné plochy obilnín (hlavne pšenice a jarného jačmeňa) a strukovín.

Zásady tvorby výrobnej štruktúry

Prístup ku koncipovaniu štruktúry odvetví poľnohospodárskej výroby v súčasnosti je založený na odlišných princípoch, ako tomu bolo v predchádzajúcich obdobiach. Základná odlišnosť spočíva v tom, že podniky sú odkázané samé na seba. Nejestvuje pokyn od dajakého nadriadeného orgánu na dodržanie rozsahu určitého odvetvia alebo objemu produkcie dajakého výrobku.

Pri tvorbe podnikovej koncepcie ďalšieho rozvoja a zamerania musia však poľnohospodárskej podniky vychádzať z vlastných konkrétnych podmienok a možností a zohľadňovať nasledovné zásady:

· čo najlepšie využitie daných prírodných podmienok a celého produkčného potenciálu záujmového územia,

· optimálna väzba medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou (potreba a produkcia krmív a organických hnojív),

· zlepšovanie úrodnosti pôdy (vhodné striedanie plodín, zvyšovanie obsahu humusu v pôde organickými hnojivami),

· dosahovanie čo najpriaznivejčšách ekonomických výsledkov.

Výber a rozsah jednotlivých odvetví poľnohospodárskej výroby sa uskutočňuje tak, aby výrobnú štruktúru tvorili odvetvia, ktoré majú v podniku:

· vhodné prírodné a ostatné výrobné podmienky

· zabezpečené technické, stavebné a ostatné materiálnové i pracovné zdroje,

· predpoklady plného odbytu vyrobenej produkcie trhového charakteru za priaznivých realizačných podmienok,

· možnosť dosahovať pozitívny ekonomický efekt.

Tvorba výrobnej štruktúry v nížinných podmienkach Slovenska

Pri tvorbe štruktúry poľnohospodárskej výroby v nížinných podmienkach Slovenska sa vychádza síce z uvedených všeobecných zásad, ale koncipovanie štruktúry má svoje špecifiká, vyplývajúce z daných výrobných podmienok a predpokladaných integračných tendencií.

V porovnaní so situáciou z prvej polovice 90-tych rokov súčasné reštrukturalizačné tendencie predovšetkým v zmysle uvažovanej medzinárodnej integrácie a kooperácie smerujú k zníženiu zastúpenia obilnín v oseve plodín na ornej pôde na približne 56,5 %. Zároveň nastáva zmena v pomere pestovaných obilnín s poklesom osevnej plochy pšenice na 25 %. Počíta sa predovšetkým so znížením produkcie pšenice na kŕmne účely a na kŕmenie sa predpokladá rozšíriť osev ozimného jačmeňa, ktorý dáva istejšie hektárové úrody v porovnaní s jarným. Tým sa rozšíri zastúpenie jačmeňa na 17 %. Zvýši sa tiež osev kukurice na zrno na 13 %, na ktorú narastajú požiadavky z hľadiska ľudskej výživy (odrody pre konzervárenské účely i priamy konzum, pre škrobárenský priemysel), ako aj na zložku pre výrobu kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. V súlade s požiadavkami na racionálnu výživu a vegetariánsku stravu sa postupne rozširujú osevné plochy ostatných obilnín na cca 1,5 % (raž, ovos, proso, pohánka). Uvažuje sa aj s väčším zastúpením olejnín (až na 3 %), predovšetkým slnečnice, čo súvisí s narastaním požiadaviek spracovateľského priemyslu na suroviny. Osev cukrovej repy sa stabilizuje na 3 % ornej pôdy v súlade s potrebami cukrovarov, ktoré majú záujem o zabezpečenie suroviny na spracovanie. Zavádza sa pestovanie skorých zemiakov (0,7 %), ktoré v posledných rokoch takmer úplne vypadli z pestovania. Samozrejme v súlade s tendenciou racionálnej výživy sa zväčša pestovateľské plochy zeleniny poľnej i rýchlenej všetkého druhu na približne 3,0 % výmery ornej pôdy. Strukoviny sa budú pestovať na cca 2,5 % ornej pôdy. Zastúpenie krmovín dosiahne 28 %. Pre ostatné plodiny (napr. tabak, koreninová paprika a iné aromatické a liečivé rastliny) sa počíta so zastúpením od 3,5 % do 4 % výmery ornej pôdy. Pokiaľ ide o ďalšie kultúry, pristupuje sa k obnove prestárnutých ovocných sadov a rozšíreniu ich plôch na vyše 2 % poľnohospodárskej pôdy. Pri pestovaní hrozna sa uvažuje so zväčšovaním plôch jedlých odrôd tak, aby vinice dosiahli približne 1,8 % výmery poľnohospodárskej pôdy v nížinných oblastiach. Nové plochy oboch uvedených kultúr sa budú lokalizovať predovšetkým na mierne svahovitých pozemkoch a v miestach s ľahšou piesčitou pôdou.

Ďalej treba poznamenať, že časť ornej pôdy (približne 2 %) sa preradí do trvalých trávnych porastov, pretože tieto plochy nie sú vhodné na intenzívnejšie obrábanie a využívanie (svahovité, plytká orničná vrstva, značný podiel, skeletu v ornici).

V živočíšnej výrobe sa počíta v nížinných oblastiach ešte s ďalším miernym poklesom početných stavov hovädzieho dobytka (na cca 30 ks dobytka spolu na 100 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 14 kráv). Reštrukturalizácia v tomto odvetví smeruje k podstatnému rastu úžitkovosti dobytka a jeho špecializácii na produkciu mlieka a na mäsovú úžitkovosť. Ďalej sa zvýši zastúpenie výkrmu teliat a mladého dobytka do nižšej jatočnej hmotnosti. V nížinách poklesne aj chov oviec na necelých 5 ks na 100 ha pôdy (z toho 3,5 ks bahníc). Predpokladá sa však nárast početných stavov ošípaných až na 130 ks na 100 ha ornej pôdy, z čoho bude 15 prasníc a 105 ks ošípaných v predvýkrme a výkrme. Vzrastú aj početné stavy hydiny, kdes a predpokladá zvýšenie produkcie hydinového mäsa, predovšetkým rastie dopyt po vodnej hydine (kačice, husi) a po morkách.

Literatúra

1. Bielik, P.: Integračné procesy v Európe a slovenské poľnohospodárstvo. In: Agrárni obchod a evropská integrace (Sborník prací z vědecké konference Agrárni perspektivy VI), PEF ČZU Praha, 1997, s. 250-255.

2. Kretter, A.: Cenový vývoj hovädzieho a bravčového mäsa a jeho využitie pre marketingové rozhodnutia. Acta Operativo-oeconomica 96, LI, VŠP Nitra, 1996, s. 37-40.

3. Linhart, Z.: Návrh radikálni formy “Společné zemědělské politiky EU”. Agrárni obchod a evropská integrace (Sborník prací z vědecké konference Agrárni perspektivy VI), PEF ČZU Praha, 1997, s. 332-339.

4. Podolák, A., Zentková, I.: Tendencie reštrukturalizácie výroby v transformačnom procese poľnohospodárstva SR. In: Hospodářska dynamika a restrukturalizace v České republice. (Sborník prací z vědecké konference), MZLU Brno, 1996, s.104-106

5. Slamková, E.: ekonomické hodnotenie výroby a spracovania šošovice v poľnohospodárskom podniku. Acta Operativo-oeconomica 96, LI, VŠP Nitra, 1996, s. 75-80.

6. Šimo, D.: Marketingová vertikála výroby, spracovania a predaja pšenice a pšeničnej múky. Podnikateľská a poradenská činnosť v PPoK (Zborník vedeckých prác), VŠP Nitra, 1996, s. 85-89.