MONITORING GENOFONDU KULTÚRNYCH DRUHOV A ÚLOHA ETNOLÓGIE PRI TVORBE MODELOVÝCH INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV PRE VIDIECKE OBCE

Monitoring of the cultural kinds genofund and task of ethnology concerning creation of the model information systems for countryside communities

Mgr.Ing. Danuša Moravčíková - PhDr.Ing. Daniela Wolfová

Adresa autorů:

Katedra spoločenských vied, Fakulta ekonomiky a manažmentu,

Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, Slovenská republika

Anotácia:

Genofond kultúrnych druhov predstavuje predmet záujmu medzinárodných a národných programov ochrany biodiverzity. Jedným z prostriedkov zabezpečenia a realizácie trvalo udržateľného rozvoja je i vytváranie modelových informačných systémov pre jednotlivé vidiecke obce. Cieľom príspevku je načrtnúť možnosti prístupu a úlohu etnológie pri monitoringu kultúrnych druhov na lokálnej úrovni a charakterizovať jeho štruktúru. Uvedená problematika je realizačným zámerom výskumného programu Záchrana a ochrana ohrozeného genofondu rastlín na Slovensku v rámci vecnej etapy Genofond kultúrnych druhov ako kultúrne dedičstvo ľudstva, ktorá sa rieši na Katedre spoločenských vied Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Summary:

Genofund of cultural kinds presents the object of interest of the international and national biodiversity protection programmes. Creation of the model information systems for single countryside communities is one of the means for securing and realization of the permanently tenable development. The aim of this article is to outline the access facilities and task of ethnology during the cultural kinds monitoring at the local level and to give the characteristic of its structure. This problem is the realization design of the research programme Rescue and protection of the endangered plants genofund in Slovakia as a partly stage Cultural kinds genofund as a cultural heritage of the humanity which is solved at the Department of social sciencies of the Slovak university of agriculture in Nitra.

Kľúčové slová:

kultúrny druh, kultúrne dedičstvo, vidiecka obec, informačný systém

Key words:

cultural kind, cultural heritage, countryside community, information system

Úvod

Vývoj civilizácie v 20. storočí sprevádzaný javmi industrializácie a urbanizácie nastolil aktuálne a naliehavé otázky týkajúce sa vzájomného pôsobenia človeka, prírody a spoločnosti. Súbor problémov globálneho charakteru súvisiacich s devastáciou životného prostredia, ohrozením niektorých živočíšnych, rastlinných a kultúrnych druhov, ako i ľudskej existencie sa postupne stalo spoločenskou, politickou, ekonomickou, etickou, teda i vedeckou prioritou v jednotlivých krajinách.

Interakcia človeka a prírodného prostredia v predindustriálnej spoločnosti bola ohraničená jeho bezprostrednou existenčnou závislosťou od pôdy a prírody. Na základe činnosti človeka sa prostredie postupne pretváralo a vytvorili sa rôzne typy kultúrnej krajiny, ktoré naznačovali ďalším generáciám možné spôsoby obživy. Takéto spôsoby využívania krajiny sprostredkované materiálnymi, sociálnymi a duchovnými výsledkami tvorivej práce predchádzajúcich generácií ovplyvnili aj moderného človeka industrializovanej spoločnosti a v podobe kultúrneho dedičstva sa stali súčasťou dnešnej kultúry.

Podľa Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva1 sa za kultúrne dedičstvo považujú:

· pamätníky - architektonické diela, diela monumentálneho sochárstva a maliarstva, prvky alebo štruktúry archeologickej povahy, nápisy, jaskynné obydlia alebo kombinácie prvkov, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy

· skupiny budov - oddelených alebo spojených, ktoré majú z dôvodu svojej architektúry, rovnorodosti alebo umiestnenia v krajine výnimočnú svetovú hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy

· lokality - výtvory človeka alebo kombinované diela prírody a človeka a oblasti zahrňujúce miesta archeologických nálezov majúce výnimočnú svetovú hodnotu z dejinného, estetického, etnologického alebo antropologického hľadiska.

Pri posudzovaní, resp. výbere kultúrnych druhov tvoriacich základňu - genofond na lokálnej úrovni je preto v rámci mnohodimenzionálnej náplne tejto problematiky nesporne nutné uplatniť aj poznatky vednej disciplíny zaoberajúcej sa kultúrou a spôsobom života tak tradičných ako i súčasných spoločenstiev, t.j. etnológie. Etnológia sústreďuje svoj záujem na človeka a jeho činnosť v konkrétnych kultúrno-sociálnych súvislostiach, zároveň však i v závislosti od prírodných a klimatických podmienok. Podobne ako kultúrny či sociálny jav nemožno skúmať izolovane od celého kultúrneho systému, tak aj význam jednotlivých kultúrnych druhov a ich hodnotu je potrebné študovať v celkovom kontexte ich lokálnej existencie a na tomto základe posudzovať historické kontinuum s dneškom.

Modelové informačné systémy vidieckych obcí

Medzi globálne programy predstavujúce základ pre udržanie života na našej planéte a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú priorizované na medzinárodnej a národnej úrovni patrí i program obnovy vidieka a rozvoja obcí.

Jedným z prostriedkov pre:

· propagáciu a popularizáciu života na vidieku v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja,

· uchovanie kultúrneho dedičstva,

· revitalizáciu kultúrnych a spoločenských aktivít

je vytváranie modelových systémov pre jednotlivé vidiecke obce.

Realizácia a spracovanie takéhoto informačného systému sa môže stať platformou pre ozrejmenie potrieb rozvoja vidieka z rôznych hľadísk v súlade s funkciami, ktoré vidiek zabezpečuje a plní. Je však tiež príležitosťou pre oživenie niektorých “zabudnutých” aktivít, ako aj námetom pre ďalší rozvoj každej vidieckej obce a účelným zdrojom informácií pre návštevníkov a turistov.

Technickej realizácii informačného systému vidieckej obce, t.j. príprave špecializovaných databáz a informačných zdrojov v textovej, obrazovej, animačnej, zvukovej a kombinovanej forme s účelným vzájomným prepojením predchádza etapa základného prieskumu, monitoringu, zberu údajov dát a informácií.

Základná štruktúra informačného systému bola v rámci tohto realizačného zámeru výskumného programu2 vymedzená nasledovne:

I. Prírodné podmienky ( geológia, relief, podnebie a klimatické podmienky, voda, pôdy, rastlinstvo, živočíšstvo, ochrana prírody )

II. História

III. Demografia

IV. Kultúra ( architektúra, tradície, piesne, kultúrne pamiatky )

V. Hospodárstvo ( využitie pôdy, poľnohospodárstvo, priemysel, lesné hospodárstvo, doprava, cestovný ruch )

VI. Okolie

VII. Zaujímavosti ( prírodné útvary, repozitóriá, ... ).

Naväzujúc na uvedenú štruktúru zámerom sa javí charakterizovať každú lokalitu - vidiecku obec ako určitý kultúrny mikroregión. Spájajú sa tu dva základné pohľady, v ktorých sa odráža štruktúra riešiteľských pracovísk participujúcich na tomto realizačnom výstupe spomínaného výskumného projektu3 :

· špecializovaný pohľad akcentujúci agrobiologické charakteristiky mikroregiónu - pri riešení problematiky uchovávania genofondu rôznych druhov rastlín a ochrany biodiverzity je prioritný; pri tvorbe komplexného informačného systému je potrebné ho tematicky rozšíriť o ďalšie kapitoly podľa navrhnutej základnej štruktúry

· synkretický pohľad - živá i neživá príroda predstavuje druhovo rozmanité prostredie, v ktorom žije a pracuje človek ako sociokultúrny tvor determinovaný spoločenskými a kultúrnohistorickými podmienkami. Prírodné prostredie pretvára a ovplyvňuje svojimi aktivitami ( ekonomickými, hospodárskymi, osídľovacími, spoločenskými a pod. ), zároveň však prostredie vplýva na jeho spôsob života a spoluformuje jeho kultúru.

Pri komplexnom pohľade na vidiecku obec je nevyhnutný multidisciplinárny prístup, čiže spolupráca prírodovedných a humanitných vied. Keďže sa jedná o lokality chápané ako kultúrne mikroregióny, významnú úluhu tu môžu zohrať etnologické prístupy k získavaniu informácií. Je priam nevyhnutné v takomto type terénu uplatniť mikrorovinný pohľad, t.j. výskum jednotlivých sídel, rodín, alebo jednotlivcov a kombinovať ho s makropohľadmi, ktoré umožnia jeho zaradenie do širších súvislostí a väzieb.

Anketové a dotazníkové výskumy by mali dopĺňať osobné výpovede informátorov a podrobná znalosť mikroprostredí tvoriacich lokalitu.

Na základe etnologických charakteristík terénu možno zoradiť získané informácie podľa roviny skúmania do viacerých okruhov, ktoré ďalej poslúžia ako zdroj údajov pre jednotlivé kapitoly uvedenej základnej štruktúry informačného systému. Použité samostatne vo forme etnografickej charakteristiky zahŕňajúcej historický i súčasný pohľad na danú lokalitu poskytujú priestor pre zvýraznenie atraktívnych momentov z jej existencie a môžu byť podnetom pri selekcii aktivít vhodných na oživenie v rámci revitalizácie života na vidieku, resp. agroturistiky.

Metodicky navrhujeme etnografické poznatky smerovať do týchto okruhov :

Geografické podmienky

a. mapa

b. poloha a administratívno-správne začlenenie

c. klimatické pomery a členitosť terénu

d. nerastné bohatstvo a prírodné zdroje

Historický vývoj

a. osídlenie (vývoj) a sídla

b. významné historické udalosti

c. obchodné cesty

d. kolonizácie

e. trhy a jarmoky

Zamestnanie obyvateľstva a pracovné migrácie

a. tradičné hlavné zdroje príjmov a obživy

b. tradičné doplnkové zamestnania

c. sezónne pracovné migrácie a vysťahovalectvo

d. cestné a železničné spojenia

e. industrializácia a kolektivizácia

Štruktúra obyvateľstva

a. etnická štruktúra

b. konfesionálna štruktúra

c. etnografické skupiny

Kultúrne a jazykové začlenenie

a. začlenenie do kultúrnej oblasti

b. začlenenie do jazykovej oblasti

Všeobecná charakteristika tradičnej kultúry

a. materiálno-technická kultúra

b. poľnohospodárstvo

c. staviteľstvo a bývanie

d. odievanie

Tradičná spoločenská kultúra

a. spoločenský život a formy lokálnych spoločenstiev

b. rodinný život a formy rodiny

Duchovná a umelecká kultúra

a. obradová kultúra - kalendárne, rodinné a pracovné obyčaje

b. folklórne prejavy - slovesný, hudobný a tanečný folklór

c. ľudové umenie

d. špecifické formy tradičnej kultúry - jav, forma a funkcia, príčiny a dôsledky.

Záver

Genofond kultúrnych druhov je súčasťou kultúrneho dedičstva ľudstva. V rámci národného programu jeho ochrany je potrebné venovať mu pozornosť hlavne na úrovni lokálnych spoločenstiev, ktoré predstavujú vidiecke obce. Pri posudzovaní významnosti jednotlivých kultúrnych druhov z rôznych hľadísk je možné uplatniť viaceré spôsoby. Zámerom tohto príspevku bolo upozorniť a načrtnúť možnosti aj štruktúru etnologického prístupu k danej problematike s cieľom účelného využitia získaných poznatkov pri tvorbe modelových informačných systémov pre vidiecke obce.

Poznámky

1. Podľa Dohovoru o ochrane svetového a kultúrneho dedičstva prijatého na zasadaní UNESCO v Paríži v r. 1972.

2. Realizačný výstup výskumného programu Záchrana a ochrana ohrozeného genofondu rastlín na Slovensku ( A-58 ).

3. Na výskumnom projekte participujú v rámci koordinačného pracoviska Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, Katedra botaniky, Katedra záhradníctva, Katedra krmovinárstva, Katedra rastlinnej výroby, Katedra spoločenských vied, Katedra regionálneho rozvoja, Katedra matematických metód a štatistiky a Stredisko agrobiologickej informatiky.

Literatúra:

1. Podoba, J.: Etnografický pohľad na problematiku vzťahu človeka a životného prostredia : etnoekológia, kultúrna ekológia alebo environmentálna etnológia ?, In : Slovenský národopis, 40, 3, Bratislava, 1992.

2. Brindza, J.: Ochrana biologickej diverzity - medzinárodné aspekty, učebné texty pre dištančné štúdium, Nitra, 1998.

3. Herout, J.: Jak poznávat kulturní památky, Praha, 1986.

4. Metodika výskumného projektu Záchrana a ochrana ohrozeného genofondu rastlín na Slovensku, Nitra, 1998.

5. Zásady pre zriaďovanie a prevádzkovanie repozitórií pre dlhodobé uchovávanie genofondu z vegetatívne množených druhov na Slovensku, Nitra, 1998.