Zsolt Šimon: Je to politický hazard

Aktuálny návrh štátneho rozpočtu na rok 2006 z dielne ministerstva financií, ktorý počíta s priamymi platbami len vo výške 41,93 percenta z ich úrovne v tradičných členských štátoch Európskej únie, považuje minister pôdohospodárstva Zsolt Šimon za absolútne neprijateľný, pretože by prakticky znamenal likvidáciu slovenského poľnohospodárstva i celého vidieka.

- S predstaviteľmi rezortu financií rokujeme o budúcoročnom rozpočte už dlhší čas, ale dosiaľ sme nemali úspech. Pripadá mi to, ako keby nechceli pochopiť, čo im chceme vysvetliť, - uviedol Zs. Šimon.

Podľa neho je povinnosťou štátu vytvárať dobré podnikateľské prostredie pre všetky odvetvia národného hospodárstva, vrátane poľnohospodárstva, ktoré je stále rozhodujúcou ekonomickou aktivitou na vidieku. A asi netreba zdôrazňovať, že Slovensko je typickou vidieckou krajinou.

- Ako si budú môcť naši roľníci udržať v budúcom roku konkurenčnú schopnosť na spoločnom trhu EÚ, keď rakúski farmári dostanú 100-percentné, českí, maďarskí a poľskí roľníci viac ako 60-percentné a slovenskí poľnohospodári len 42-percentné priame platby? S takýmto niečím nemôže súhlasiť žiadny minister pôdohospodárstva na svete, - zdôraznil Zs. Šimon.

Ako ďalej uviedol, strata konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva bude mať ďalekosiahle negatívne dôsledky na celú spoločnosť.

- Podľa štatistických údajov až 20 percent príjmov malých obcí s menej než tisíc obyvateľmi, ktorých je na Slovensku 1 945, je priamo napojených na poľnohospodárstvo. Ak teda zlikvidujeme toto odvetvie, ohrozíme príjmy týchto obcí, - skonštatoval minister.

Podľa Zs. Šimona to bude v konečnom dôsledku znamenať ďalšie prehlbovanie regionálnych rozdielov, rozširovanie radov čakateľov na sociálne dávky a vysídľovanie vidieka.

Strata konkurencieschopnosti domáceho agrárneho sektora sa však bude týkať celej spoločnosti, pretože radikálny pokles poľnohospodárskej výroby bude znamenať nárast spotrebiteľských cien potravín. Na ne už teraz každý z nás minie v priemere až 26 percent zo svojich celkových výdavkov.

- Kde nie je domáca alternatíva, tam konkurencia neexistuje, - pripomenul Zs. Šimon.

Dôkazom toho je podľa neho napríklad aktuálna situácia na trhu so zeleninou. Pestovateľská plocha kapusty sa medziročne znížila zo 4 557 na 842 hektárov a jej ceny stúpli o 51 percent. Rovnako v prípade mrkvy, ktorej pestovateľská výmera klesla oproti minulému roku z 3 045 na 482 hektárov, ale jej cena stúpla o 47 percent. Podobný vývoj, aj keď o niečo miernejší, je aj v prípade bravčového mäsa, ktorého produkcia v prvom polroku 2005 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znížila o 20 percent.

- Ak niekto nechce vidieť všetky tieto súvislosti, musí za to niesť aj zodpovednosť. Ja považujem vedomé ohrozovanie existencie slovenského poľnohospodárstva za politický hazard voči väčšine obyvateľov a voči 95 percentám územia Slovenska, - zdôraznil Zs. Šimon.