Vlastníci lesov sa hlásia o svoje práva

Návrhy dokumentov na čerpanie prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a garančného fondu (EAGGF) ignorujú požiadavku Európskej únie rovnomerne podporovať udržateľný rozvoj vidieka celého územia krajiny. Na tomto stanovisku sa zhodli členovia Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov. Hoci lesy tvoria 40 percent územia Slovenska a pomer lesnej a poľnohospodárskej pôdy je 45 : 55, zo zdrojov EAGGF je určených pre lesné hospodárstvo iba päť percent. Lesníctvo sa pritom podieľa na poľnohospodárskej produkcii 15 percentami. "Definitívne stanovisko k plánovanej výške podpory bude môcť ministerstvo pôdohospodárstva zaujať až po schválení štátneho rozpočtu, a teda aj svojej kapitoly," uviedol pre HN Milan Fischer z odboru lesníckej politiky. Ďalším problémom vlastníkov pôdy na Slovensku je národná legislatíva, ktorá znemožňuje majiteľovi pozemkov vypovedať doteraz platnú nájomnú zmluvu, kým nebudú dokončené pozemkové úpravy - sceľovanie pozemkov. "A tak vlastník, ktorý by chcel obhospodarovať svoj majetok, ktorý má zatiaľ v nájme družstvo, to nemôže urobiť - a nebude môcť čerpať ani priame platby z únie," hovorí člen Predsedníctva Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Milan Ovseník.V súvislosti so zámermi projektu Natura 2000, ktorého cieľom je vyhlásenie ďalších chránených území, zdôraznil predseda Liptovského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov Bohdan Pálka, že vysoké percento chránených území tiež významne obmedzuje možnosť vlastníkov hospodáriť na svojom majetku. Štát pritom žiadateľom doteraz nezaplatil ani korunu náhrad za výpadok v príjmoch spôsobený ochranou prírody. Vyhlasovanie chránených území podľa názoru vlastníkov aj ochranárskeho združenia VLK pôsobí na Slovensku deštruktívne: oblasti zaradené do najvyššieho stupňa ochrany sa vinou zlej štátnej správy devastujú.