Komora sa nerozsypala, no nebude to mať ľahké

Agrárna samospráva nie je po XVI. valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v ľahkej situácii. Komora síce udržala pod jednou strechou prvovýrobcov i spracovateľov, no svoju životaschopnosť bude musieť deň čo deň potvrdzovať v praxi. Uznesenie prijaté v Ružomberku určilo jej ďalšie smerovanie, ale jeho praktické napínanie bude sizyfovskou prácou. Od komory očakávajú členovia mnoho, predovšetkým to, že bude dôsledne presadzovať ich záujmy pri formovaní podnikateľského prostredia a že im službami umožní ľahšiu orientáciu na trhu.

Podľa viacerých delegátov sa musí samospráva zaktivizovať, pretože v opačnom prípade to pocíti na úbytku členskej základne. Veľmi dôležité preto bude, ako sa jej podarí v praxi vymedziť svoje kompetencie, čo bol v celej doterajšej histórii jej existencie vždy jeden z najtvrdších orieškov. Medzi členmi sa už dlhšie o týchto otázkach diskutuje, pričom väčšina sa prikláňa k tomu, že komora má pôsobiť predovšetkým iniciačné, lobisticky, a ak treba, potom aj nátlakovo.

Jednou z kľúčových otázok zostáva zvládnutie pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a oživenie finančných tokov. Tie by mali plynúť do odvetvia jednak z európskych i národných zdrojov, ale aj z bežného obchodného styku, kde platobná disciplína partnerov stále pokrivkáva. Ani jedna z týchto úloh nie je neriešiteľná, no keďže ich plnenie ovplyvňujú aj subjektívne vplyvy, opatrenia treba podnikať tiež dovnútra agrárnych a potravinových štruktúr.

Agropotravinársky komplex potrebuje neustále zlepšovať svoj imidž vo verejnosti. Stále sa totiž neteší takej pozornosti médií, ktorá by reálne vyjadrovala jeho miesto v sociálno-ekonomických štruktúrach. Masmédiá si ho zväčša všímajú len v súvislosti s vlastníckymi kauzami, náznakmi potravinových škandálov, alebo v súvislosti s prípadmi nesprávneho využívania dotácií. Základný problém - nastolenie primeraného podnikateľského prostredia a vytvorenie podmienok pre jeho ďalší rozvoj, vrátane rovnocenných pravidiel a podpôr v rámci EÚ - sa však pertraktuje len minimálne. A to chce komora takisto zmeniť, hoci tento proces bude postupný.

Významnú úlohu by mala komora zohrávať pri realizácii opatrení na podporu a organizovanie trhu s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami. Vlastný plošný záber by mala využívať predovšetkým na pružné monitorovanie trhu a na včasné iniciovanie krokov, ktoré umožňujú pravidlá EÚ. Samozrejmosťou musí byť ich vysvetľovanie a sprístupňovanie podnikateľom. V tomto smere sa očakáva súčinnosť komory s ostatnými samosprávnymi organizáciami. Tam, kde majú prehľad o dianí na domácom i zahraničnom trhu, nereagujú neskoro, ani neadekvátne. Všetci však musia dobre poznať metodiku a postupnosť jednotlivých krokov, aby mohli efektívnejšie využívať to, čo umožňujú bruselské i národné programy.

Do akej miery sa tieto predsavzatia naplnia, to bude v nemalej miere závisieť od toho, či si samospráva udrží vnútornú súdržnosť. Lebo v Ružomberku naznačený status quo môže stratiť platnosť, ak dôjde k oslabeniu výstupov, ktoré by mali pomáhať celému odvetviu. Otázka totiž nestojí tak, či bude silnejšia komora alebo zväzy, ale ako dokážu využiť existujúce usporiadanie i pozície, ktoré si doteraz získali. Pokiaľ budú medzi sebou súperiť, navzájom sa oslabia, no keď skoordinujú svoje úsilie, budú silnejší.

Aj preto urobili v komore maximum pre zachovanie vnútornej jednoty. Sú totiž presvedčení, že vzťahy medzi poľnohospodármi a potravinármi nie sú také, aby sa nedal nájsť prijateľný model ich koexistencie v jednej inštitúcii. Model dvoch základných ťažiskových sekcií s primeranými kompetenciami a so zastrešením otázok spoločného záujmu považujú za vhodný a perspektívny.

Potrebu jednoty v samospráve zdôraznil v Liptove aj minister pôdohospodárstva Zsolt Šimon. Ako predstaviteľovi štátnej správy by sa mu síce ľahšie rokovalo s rozdrobenými organizáciami, no ak chce komora niečo naozaj presadiť, musia jej členovia ťahať za jeden koniec povrazu.Branislav Menczer