Také Slovensko je už pro zastropování přímých plateb

Se změnou politické reprezentace na Slovensku se pojí i řada změn v dosavadní politice Slovenska, mimo jiné v zemědělství. Vyplývá to z následujícího rozhovoru s novým předsedou Výboru Národní rady Slovenské republiky pro zemědělství a životní prostředí, kterým je MVDr. Jaroslav Karahuta. 

Jaké první kroky hodlá hnutí SME RODINA prosadit v zemědělské politice Slovenska ve prospěch rodinných farem?

Na programe hnutia SME RODINA pre oblasť pôdohospodárstva, potravinárstva a rozvoja vidieka sme pracovali niekoľko rokov a je komplexne spracovaný tak, aby sme na Slovensku dosiahli v roku 2030 ekonomickú a produkčnú úroveň priemeru štátov EÚ. V parlamente som iba 2,5 mesiaca a zatiaľ sa podarilo rozbehnúť program podpory ovčiarstva a dostať jahňatá a výrobky z jahniat do obchodných sieti, kedy prvýkrát v histórii si  môžu slovenskí kupujúci kúpiť v obchodoch slovenské jahňa a súčasne sa podarilo dostať do rezortu v rámci programu Inštitút sezónnych prác 12 mil. EUR, na podporu 5 000 pracovných miest v odvetví špeciálnej rastlinnej výroby na zber  a prípravu pestovania ovocia, zeleniny, vinohradníctva, zemiakarstva, chmeliarstva... Zatiaľ je to pre nezamestnaných, za ktorých nebudú zamestnávatelia platiť odvody, ale zaplatí ich štát. Je to prvá fáza Inštitútu sezónnych prác, aby sme zachránili v tomto roku, kedy začína už zber ovocia  a zeleniny maximum, čo sa dá. Do konca roka bude pripravený a verím, že aj schválený v NR SR program Inštitútu sezónnych prác, ako systémový krok pre budúce roky. Bude to 4 forma dočasného zamestnávania v zákonníku práce. Verím, že sa podarí zakotviť aspoň 1200 hodín ročne a že celkové odvody neprekročia 10%. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak súhlasí s tou formou dočasného  - sezónneho zamestnávania a ja som rád, že takto pomôžeme dôležitému sektoru poľnohospodárstva, hlavne ovocinárstvu a zeleninárstvu.

Pripravujeme novely Nariadenia vlády o predaji z dvora konečnému spotrebiteľovi a spolu s ním chcem do vlády do konca leta predložiť aj samostatné nariadenie vlády o zriaďovaní farmárskych bitúnkov. Zabezpečili sme pre SPF novely zmlúv , ktoré budú podstatne chrániť pôdu, ktorú spravuje štát a ktorá predstavuje až ¼ Slovenskej pôdy. Samozrejme, ešte do konca roka začneme pripravovať zákon o rodinných farmách tak, aby v priebehu budúceho roku bol prejednaný aj v NR SR.

Nakolik pro Vás jsou a byla inspirativní setkání s lidmi z Asociace soukromého zemědělství ČR?

Od prvého stretnutia s predstaviteľmi ASZ a hlavne po mojej účasti na republikových radách, valnej hromade a ďalších akciách ako napríklad odovzdávanie ceny Farma roka 2018 a pod. som stále tvrdil, že českí sedliaci sú pre mňa obrovskou inšpiráciou a jeden deň strávený v ich prítomnosti ma nabíja neskutočnou energiou. Veľmi sa mi páči ich prístup prírode a k vidieku ako takému. Ich stavovská česť a sedliacka hrdosť ma dopĺňa obrovskou energiou. Preto rád príjme, pokiaľ je to možné pozvanie na každé stretnutie.  Z legislatívneho pohľadu sme sa dohodli na spolupráci pri príprave Zákona o rodinných farmách.

Jak vlastně nezemědělská veřejnost na Slovensku rodinné farmy vnímá… a ví vůbec o jejich existenci?

Rodinné farmy sú na Slovensku vnímané veľmi pozitívne. Za posledné 4 roky som navštívil postupne všetky regióny Slovenka, kde som prezentoval ich význam a nevyhnutnosť, ak sa chceme zaradiť medzi poľnohospodársky úspešné a vidiecky dôležité štáty.

Ich význam prezentujeme v 2 základných rovinách. Prvá je z pohľadu starostlivosti o pôdu, krajinotvorbu, sebestačnosť a rozvoj vidieka a nezastupiteľný vplyv rodinných fariem na environmentálnu a klimatickú bezpečnosť štátu. Ten druhý je trochu špecifický. Slovensko z hľadiska vlastníckych vzťahov je veľmi rozdrobené. Platí u nás Uhorské právo. Tento spôsob dedenia pôdy spôsobil, že na malom Slovensku máme až 100 mil. spoluvlastníckych vzťahov k pôde. A práve rodinné farmy by pomohli vyriešiť v budúcnosti drobenie pôdy. Pripravujem zákon o rodinných farmách, kde sa pôda bude dediť na jedného dediča.

Našim zámerom je, aby na Slovensku bol pomer veľkých priemyselných producentov ku malým stredný a rodinným farmám 60/40. Pričom u rodinných fariem nebude podstatná veľkosť, alebo ekonomická sila, ale pokrvné väzby vlastníkov farmy.

Jak se slovenské Ministerstvo zemědělství a hnutí SME RODINA staví k zatím předloženým dokumentům Evropské komise týkajících se zemědělství – především pak k materiálu „Farm To Fork“?

Program „Farm to Fork“ je veľmi ambiciózny projekt a nikto nebude namietať proti tomu, aby sme mali zdravé potraviny, aby sa riešili príčiny a dopady klimatických zmien, aby bola zachovaná biodiverzita, aby sa podporila lokálna produkcia a aby sa skrátil dodávateľský reťazec. Roky bojujem a robím maximum pre zníženie používania antimikrobiálnych látok, pretože antimikrobiálnu rezistenciu považujem za väčšiu hrozbu pre ľudstvo, ako je rakovina. Rovnako podporujem zvýšenie objemu ekologickej produkcie, aj keď som presvedčený, že práve rodinné farmy sú základom a garancia ekologizácie vidieka, aj keď bez „formálnych“ certifikátov. Kto iný ako rodinný farár bude presadzovať prírode blízke hospodárenie na pôde?

Čo mi ale nie je jasné, je otázka zníženia používania hnojív a pesticídov.  A hlavne v tom, čo bude základom, tým bodom 0, od ktorého budeme znižovať pesticídy o 50 % a hnojivá o 20 %. Tu si ešte musíme počkať na podrobnejší výklad návrhu projektu „ Farm to Fork“.

Bude současná vládní reprezentace Slovenska nadále podporovat dobrovolnost zastropování zemědělských dotací (tedy v praxi zastropování odmítat)?

Programové vyhlásenie vlády a samozrejme aj hnutie SME RODINA sa jednoznačne hlási ku stropovanie dotácii z I. Piliera a presun získaných prostriedkov do II. Piliera, prípadne pokiaľ by to bolo možné na presun podpory produkcie. Súčasne sme za zvyšovanie kofinancovania platieb v II. Pilieri z dnešných cca 20 % na minimálne 40 % . Trvať budeme samozrejme aj na redistributívnej platbe. Podľa PVVa programu hnutia SME RODINA sme za zastropovanie priamych platieb a nemám vedomosť, aby sa zmenil názor vlády a MP na túto, pre nás principiálnu otázku!

Petr Havel

Rozhovor vyšel v časopise Selská revue (č. 4/2020), který je 7x ročně distribuován prostřednictvím České pošty členům ASZ ČR.