Agris.cz - agrární portál

ÚRODA ZRNA KUKURICE V ZÁVISLOSTI OD HNOJENIA DUSÍKOM

27. 11. 1997 | Odborné konference

Fecenko Ján, Ložek Otto

Kukurica má vysoké nároky na živiny, najmä na dusík. Okrem iných faktorov je to determinované aj tým, že úrodou 1 t odoberie približne toľko dusíka ako pšenica, ale dáva podstatne vyššie úrody. Vysoké úrody poskytuje najmä na pôdach v tzv. “starej sile” s dobrou zásobou všetkých živín. Vzhľadom na hlbší koreňový systém kukurice si ona vyžaduje primeranú zásobu živín aj v podornici. Preto niektoré pestovateľské systémy odporúčajú aj časť dusíka aplikovať v jesennom období, aby sa cez zimné a jarné obdobie translokoval do väčšej hĺbky.

MATERIÁL A METÓDA

Poľný pokus s kukuricou na zrno v rokoch 1994 a 1995 bol založený na PD v Kostolišti - Záhorská nížina. Na pozemku pokusov sa už od roku 1992 pestovala kukurica na zrno. Kôrovie sa každý rok po prihnojení DAM-390 dávkou 40 kg.ha-1 v jeseni zaoralo do hĺbky 30 cm.

Celková dávka dusíka sa aplikovala na dva krát: 40 kg.ha-1 na jeseň pri zaoraní pozberových zvyškov a 40 kg.ha-1 var.2, resp. 120 kg.ha-1 var.3 pred sejbou na jar. Fosforom a draslíkom vzhľadom na jeho zásobu sa nehnojilo. Pôda z hľadiska zrnitostného zloženia je stredne ťažká, piesočnato-hlinitá, typove mačinová s nasledovným obsahom živín:

Rok 1994 - pH/KCl = 5,5, Nan = 14,2, P = 77, K = 166, Mg = 40 mg.kg-1, obsah Cox = 1,5 %.

Rok 1995 - pH/KCl = 6,45, Nan = 25,6, P = 85, K = 184, Mg = 53 mg.kg-1, obsah Cox = 2,3 %.

V pokusoch v obidvoch rokoch bola použitá stredne skorá odroda Fúrio. Pokus sa realizoval v štyroch opakovaniach o veľkosti parciel 4860 m2 (260 x 18 m). Zrno bolo vysiate 12 riadkovou sejačkou Cyklocase o šírke riadkov 0,75 m.

Zber v obidvoch rokoch sa urobil do 10.októbra kombajnom “Klas”. Úroda zrna sa vyhodnodila analýzou rozptylu.

HODNOTENIE VÝSLEDKOV

Hnojenie dusíkom v jeseni (DAM-390) dávkou 40 kg.ha-1 a na jar močovinou sa výrazne uplatnilo na tvorbe úrody kukurice, najmä v roku 1994. Vplyvom 80 kg.ha-1 dusíkom sa úroda zrna zvýšila o 1,65 t.ha-1 v porovnaní s variantom 1 - bez hnojenia. Pri dávke 160 kg.ha-1 dusíka (40 + 120 kg) sa úroda zvýšila o 3,51 t.ha-1 v porovnaní s variantom 1. Vysoký prírastok zrna dokumentuje, že boli vytvorené všetky podmienky na to, aby sa využilo hnojenie dusíkom pre tvorbu úrody. Ak prepočítame prírastok úrody na aplikovanú dávku dusíka, je efekt 1 kg dusíka 21,9 kg zrna. Analogický efekt dusíka je aj na variante hnojenia 2.

V druhom pestovateľskom roku 1995 boli úrody nižšie. Aj uplatnenie dusíka v priemyselných hnojivách nebolo tak výrazné ako v roku 1994. Okrem iných faktorov súvisí to aj s vyšším obsahom Nan. v pôde (25,6 mg.kg-1). V priemere za dva roky sa na nulovom variante urodilo 7,37 t.ha-1 zrna kukurice. To dokumentuje, že pôda bola dobre zásobená živinami. I napriek relatívne vysokej úrode sa dusík v priemyselných hnojivách delený na dva krát uplatnil na tvorbe úrody a jeho aplikácia z hľadiska ekonomiky je efektívna. Pri dávke 80 kg.ha-1 sa úroda zrna zvýšila o 1,06 t.ha-1, t.j. o 14,4 % a pri ďalšej stupňovanej dávke o 2,69 t.ha-1, t.j. viac ako o 1/3 (36,5 %). Na obidvoch variantoch hnojenia je diferencia zvýšenia štatisticky vysoko preukazná.

Ak prepočítame tržby za prírastok úrody (var.2 - 3.521,-Sk.ha-1 a var.3 - 9.450,-Sk.ha-1) a náklady na aplikované hnojivá 1.200,-Sk, resp. 2.400,-Sk rezultuje hrubý zisk 2.321,-Sk.ha-1 na var. 2, resp. 7.050,- Sk.ha-1 na var.3.

Získané úrody v zhode s inými autormi dokumentujú, že dusík je významná živina pre tvorbu úrody zrnovej kukurice.

Na obidvoch variantoch sa hnojenie dusíkom uplatnilo na jeho obsahu v zrne kukurice. Pri dávke 80 kg.ha-1 sa obsah v priemere za dva roky zvýšil na 2,26 % a tým i obsah hrubého proteínu na 14,1 %. Zvýšenie obsahu dusíka na var.3 bolo výraznejšie.

Dusík sa výraznejšie neuplatnil na koncentrácii ostatných živín v zrne kukurice. Vplyvom hnojenia dusíkom sa jeho odber zrnom kukurice zvýšil o 20,8 % na var.2, resp. 53,4 % . Predmetné zvýšenie odberu dusíka súvisí s obsahom ale aj úrodou zrna kukurice. Vyšší odber sa zistil aj u fosforu a draslíka, cca o 30 % a horčíka o 37,5 % na variante hnojenia 3.

Úroda zrna kukurice vplyvom diferencovaných dávok dusíka v t.ha-1

Tab. 1

Variant

Rok

x-priemerné

Relat. %

-

1994

1995

--

1

2

3

8,45

10,10

11,96

6,30

6,76

8,16

7,37

8,43

10,06

100

114,4

136,5

DT 0,05 = 0,312+

DT 0,01 = 0,456++

Zmeny obsahu živín vplyvom diferencovaných dávok dusíka

(priemer rokov 1994 a 1995)

Tab. 2 Obsah živín v zrne kukurice v % suš.

Variant

%

-

N

P

K

Ca

Mg

Hrub. proteín

1

2

3

2,14

2,26

2,41

0,32

0,35

0,31

0,31

0,32

0,30

0,09

0,08

0,06

0,09

0,10

0,09

13,4

14,1

15,0

Tab.3 Odber živín v kg.ha-1 (priemer rokov 1994 a 1995)

Var.

N

%

P

%

K

%

Ca

%

Mg

%

1

2

3

157,9

190,7

242,2

100

120,8

153,4

23,7

29,8

30,8

100

125,7

129,9

22,8

27,0

30,2

100

118,4

132,4

6,4

6,3

6,3

100

98,4

98,4

6,4

8,4

8,8

100

131,2

137,5

ZÁVER

Na základe dvojročných výsledkov z presných poľných pokusov v podmienkach monokultúrneho pestovania kukurice na zrno možno urobiť nasledujúce závery:

- Dávka 80 kg N na ha zvýšila úrodu zrna o 1,06 t zrna a dávka 160 kg N o 2,69 t zrna kukurice.

- Zvýšenie úrody je z hľadiska ekonomiky vysoko efektívne.

- Hnojenie dusíkom sa výrazne uplatnilo na zvýšení obsahu dusíka v zrne.

- Odber všetkých živín okrem vápnika bol evidentne vyšší na variantoch hnojenia dusíkom v porovnaní s variantom bez hnojenia.


Zdroj: Odborné konference, 27. 11. 1997





© Copyright AGRIS 2003 - Publikování a šíření obsahu agrárního WWW portálu AGRIS je možné (pokud není uvedeno jinak) pouze za podmínky uvedení zdroje v podobě www.agris.cz a data publikace v AGRISu.

Přímá adresa článku:
[http://www.agris.cz/detail.php?id=174169&iSub=518 Vytištěno dne: 28.04.2024 23:41