Banky poľnohospodárstvu nerozumejú?
26. 9. 2001 | Hospodárske noviny
HN hovoria s riaditeľom ŠPFPP SR Zoltánom Vargom
Začiatkom tohto roka zastavil minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš pre veľký nával žiadostí o pridelenie peňazí na investičné účely ich ďalšie prijímanie. Išlo o prostriedky zo Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva SR (ŠPFPP). Aká je situácia dnes? O tom nás informoval Zoltán Varga, riaditeľ tejto inštitúcie.
- Vlani sme dostali toľko žiadostí o peniaze ako inokedy za 5 rokov. Dovedna išlo o 3,5 miliardy Sk. Už v decembri 2000 sme videli, že táto suma sa z fondu nedá vyfinancovať za rok. Zo spomenutých 3,5 mld. Sk pokryl fond za vlaňajšok 1 miliardu Sk a v tomto roku vyfinancuje 1,8 mld. Sk. Rezort však vyhlásil ďalší program, zameraný na podporu zamestnanosti v regiónoch, kde nezamestnanosť dosahuje aspoň 30 percent. Fond postupoval formou súťaže na uspokojenie požiadaviek, pričom boli schválené prostriedky na najlepšie projekty. Takto rozdelil ďalších 100 mil. Sk do okresov Rožňava, Trebišov, Michalovce, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota.
Podávanie žiadostí na nové financovanie je ešte stále zastavené. Do 30. júna sa najviac vyčerpalo na podporu stavebných investícií pri rekonštrukcii objektov živočíšnej a rastlinnej výroby (vyše 131 mil. Sk), na nákup nehnuteľného majetku, vrátane majetku hnuteľného s ním súvisiaceho, na obnovu podnikania v poľnohospodárstve (vyše 67 mil. Sk), na nákup nových technológií pre živočíšnu výrobu a montážne práce s nimi spojené (54 mil. Sk), na podporu rekonštrukcie výstavby sadov, viníc, chmeľníc, plantáží a skleníkov (32,2 mil. Sk) a na podporu investícií smerujúcich k zvyšovaniu zamestnanosti a exportu (25,9 mil. Sk).
Fond sleduje aj schopnosť vrátiť prostriedky, súbeh dotácií, peňazí z podporného fondu a vlastných zdrojov v určenom pomere
- Poľnohospodár od nás žiada 70 percent z celkových nákladov investície. Podľa výšky dotácie ju náš fond môže doplniť pôžičkou do uvedeného percenta. Každý klient nám musí vopred oznámiť, že podal žiadosť na pridelenie dotácie. Kým o nej nie je rozhodnuté, financovanie z našej strany pozastavujeme.
Aký bude ďalší vývoj podporného fondu v budúcnosti?
- Keby to fungovalo tak, že keď roľník potrebuje peniaze napríklad na investície, získa ich v banke a štát zároveň pristúpi k podpore úrokových sadzieb, podporný fond by stratil opodstatnenie. Zatiaľ však podporný fond požičiava poľnohospodárom na investície viac peňazí ako všetky slovenské banky dovedna. Banky by mali konečne pochopiť, že rezort pôdohospodárstva je schopný splácať pôžičky. Úspešnosť podporného fondu v tomto smere to dokazuje. Tohto roku splácajú poľnohospodári mesačne vyše 90 percent sumy pôžičiek a od roku 1994 dodnes tvorí splátky vyše 76 percent. Pritom úspešnosť splátok z roka na rok rastie. Lenže v bankách to prakticky nevedia posúdiť, čo sa zatiaľ týka aj Poľnobanky... Podporný fond by sa mal preto čo najskôr pretransformovať na financovanie investícii v rezorte.
Zdroj: Hospodárske noviny, 26. 9. 2001
© Copyright AGRIS 2003 - Publikování a šíření obsahu agrárního WWW portálu AGRIS je možné (pokud není uvedeno jinak) pouze za podmínky uvedení zdroje v podobě www.agris.cz a data publikace v AGRISu.
Přímá adresa článku:
[http://www.agris.cz/detail.php?id=174169&iSub=518 Vytištěno dne: 10.05.2026 00:23
